Denník N

Podcast: SNP nebola židoboľševická zrada národa

Foto – TASR
Foto – TASR

Vďaka Povstaniu sa Slovensko mohlo zaradiť medzi víťazné krajiny.

Ak vám neprekáža, že slovenský štát bol totalitný a fašistický, že prenasledoval svojich odporcov, že systematicky okrádal časť svojho obyvateľstva, potom ho zbavil všetkých práv a vyviezol do vyhladzovacích táborov, že bojoval na strane Hitlera, do poslednej chvíle mu bol verný a jeho hlavný predstaviteľ to nikdy neoľutoval, potom bolo Slovenské národné povstanie naozaj zradou slovenského národa.

František Vnuk, historik obhajujúci Tisa a jeho štát, výhrady zhrnul: „Povstanie nebolo záležitosťou slovenského národa. Bolo dielom niekoľkých krátkozrakých politikov a ambicióznych dôstojníkov, niekoľkých fanatických komunistov a neškrupulóznych oportunistov.“

Variáciou na tvrdenie o zrade národa je obvinenie, že išlo o boľševický puč. Životaschopnosť tohto tvrdenia je o to silnejšia, že propaganda po vojne naozaj zásluhu na Povstaní štyri desaťročia pripisovala výlučne komunistom. Čiastočne oprávnene, pretože od prepadnutia ZSSR v roku 1941 boli zďaleka najaktívnejšími odbojármi a aj v samotnom Povstaní zohrali veľmi dôležitú úlohu. Žiaľ, nie vždy pozitívnu. Najmä pred vypuknutím SNP plánom povstalcov veľmi ublížili Sovietmi riadení partizáni. Viac totiž počúvali Moskvu a jej záujmy ako jeho vojenské vedenie na Slovensku.

Najmä oni môžu za to, že Povstanie vypuklo predčasne a za nepriaznivých okolností. Tomáš Mocko a Tomáš Černák v biografii Husák v odboji a SNP 1938 – 1945 píšu: „Červená armáda a jej jednotlivé fronty postupovali proti nemeckému Wehrmachtu na celom úseku podľa rozkazov generálneho štábu a nejaké pripravované povstanie v malom štátiku, ktoré navyše z väčšej časti organizovali nekomunisti a o ktorom toho dokopy nič nevedeli, ich nemohlo v tomto postupe nijako vyrušiť.“

Partizánske jednotky vedené sovietskymi dôstojníkmi preto viedli akcie, pri ktorých sa dopúšťali aj zločinov na nevinných, a predčasne vyvolali reakciu Nemcov. Aby jej predišli, ilegálna SNR a Vojenské ústredie vyslali Gustáva Husáka za partizánskym veliteľom Veličkom, aby ho 21. augusta 1944 v Sklabini presvedčil, nech s tým prestanú. Predpokladalo sa, že komunista bude mať väčšiu šancu na úspech. Nestalo sa.

„Mali bojové úspechy – bez nepriateľa, lebo Slováci nič proti nim nepodnikali a z Nemcov iba civili tam boli. Medzi vojskom a obyvateľstvom žali úrodu z toho, čo sme dlho našou prácou zasiali, a domnievali sa, že oni prebudili Slovensko,“ spomínal Husák.

Veličkovi na tomto stretnutí prvýkrát prezradil plány Povstania. Povedal mu, že je chybou drobnými akciami vyprovokovať veľkú reakciu skôr, ako bude všetko pripravené. Dozvedel sa napríklad, že partizáni plánujú vyhodiť do vzduchu tunely medzi Banskou Bystricou a Martinom. Vraj ho uprosil, aby to nerobili, lebo povstalci počítali s ich využitím. „No za dva dni som sa dozvedel, že vyhodil tunel medzi Handlovou a Štubňou – potom naši vojaci počas Povstania museli na rukách prenášať niekoľko kilometrov zbrane, benzín a materiály z Prievidzského kraja.“

Vojenskú časť SNP v skutočnosti pripravovali a riadili slovenskí dôstojníci napojení na československú exilovú vládu v Londýne. Radoví vojaci slovenskej armády tvorili jadro povstaleckej armády, partizáni tvorili len menšinu. Niekedy nedisciplinovanú a pre SNP až škodlivú.

Hospodárske prípravy na Povstanie zas riadili národohospodári Imrich Karvaš a Peter Zaťko. Prvý z nich po vojne odmietol spolupracovať s komunistami a v 50. rokoch sa sám stal obeťou politických procesov.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Slovenské národné povstanie

Veda

Teraz najčítanejšie