Denník N

Podcast: Dnes obdobie pred rokom 1989 nazývame socializmus či komunizmus. Čo to vlastne bolo?

Komunizmus? Totalita? Revolúcia?

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Od roku 1945 sa politický systém v Československu označoval ako ľudovodemokratický. Ústava z roku 1960 však už v tretej vete hlásala, že „socializmus v našej vlasti zvíťazil!“, a v piatej, že „prechádzame k budovaniu vyspelej socialistickej spoločnosti a zhromažďujeme sily na prechod ku komunizmu“.

To sa však nepodarilo – k teoreticky vrcholnej spoločensko-ekonomickej forme sa za 70 rokov svojej existencie nedopracoval ani samotný Sovietsky zväz. Československý politický režim sa však často nazýva komunistickým preto, lebo v krajine vládla komunistická strana. No jej politika sa menila a jej rôzne podoby popisujú napríklad pojmy stalinizmus, socializmus s ľudskou tvárou či reálny socializmus.

Problémy vyvoláva aj pojem totalita, ako na to upozornila česká debata spred niekoľkých rokov, ktorá sa strhla okolo činnosti Ústavu pro studium totalitních režimů (obdoba slovenského ÚPN). Kritici namietali, že najmä normalizačný režim už nespĺňal definíciu totality.

Redaktor časopisu Respekt a niekdajší chartista Jaroslav Spurný k tomu vtedy napísal aj toto: „Nikto nemôže vyvrátiť skutočnosť, že to bola doba, v ktorej udávala tón primitívna a zlá ideológia, ktorá vyžadovala od všetkých svojich občanov takmer bezpodmienečnú poslušnosť. Samozrejme, mocní tej doby nehovorili občanom do ich intimity, ale navonok boli občania nútení prejavovať každodennú lojalitu režimu, ktorý bol bezpochyby zločinný. Mohli odmietnuť, ale pritom mali pred sebou vidinu väzenskej brány.“

Iný chartista a neskorší predseda českej vlády Petr Pithart zase poukázal na to, že používanie slova totalita zbavuje obyvateľov zodpovednosti: „Keď totáč, tak sme všetci mimo obliga. Za totáča sa predsa nedá proti moci robiť nič. Musí sa s mocou keď nie vyť, tak jej aspoň prízvukovať. Prinajlepšom mlčať niekde v kútiku. Musí sa chodiť na voľby a voliť ich, tamtých, ktorí predstavovali ten totáč.“

Napokon, otvorenou otázkou zostáva aj pomenovanie udalostí z roku 1989. Historik Jiří Suk v knihe Labyrintem revoluce píše, že nie je dôvod odpovedať na otázku, či šlo o revolúciu, jednoznačne áno alebo nie. Proti hovorí fakt, že tu bola právna kontinuita: komunisti odovzdávali moc pokojne za okrúhlym stolom. Čiže žiadna francúzska či boľševická revolúcia. No podľa Suka zároveň platí, že komunistický režim si počínal tak, akoby mal pred sebou skutočných revolucionárov, a že najrigidnejšie komunistické režimy, kam patril aj ten československý, mohli padnúť len za určitých revolučných okolností.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie