Denník N

Podcast: O slobodu sme prišli ešte pred 14. marcom. Totalitné spôsoby sa objavili už pred vyhlásením slovenského štátu

Foto: TASR
Foto: TASR

Totalita na Slovensko neprišla až so samostatnosťou, ľudáci demokraciu zničili ešte pred jej vyhlásením.

Prvá Československá republika je dodnes oslavovaná ako vzor demokracie a slobody. V skutočnosti sa však totalitné spôsoby na Slovensku objavili ešte pred vyhlásením slovenského štátu.

V zmenenej politickej atmosfére po Mníchovskej dohode začal dovtedajší liberálnodemokratický režim rýchlo degenerovať. V českých krajinách, ktoré prišli o Sudety, došlo k vytvoreniu systému dvoch strán, k okliešteniu parlamentu a pozvoľnému nábehu na autoritatívny systém, ale ešte stále tam boli aspoň stopy po hľadaní konsenzu. Ako píše politológ a historik Lubomír Kopeček v knihe Demokracie, diktatury a politické stranictví na Slovensku, „slovenský vývoj k diktatúre bol priamočiarejší a snaha o konsenzuálny postup v súlade s názorom politických konkurentov menšia“.

Slovensko vyhlásilo autonómiu a pre Viedenskú arbitráž prišlo o značnú časť územia a obyvateľstva. To však nebolo všetko. Na zvyšku územia začali platiť čoraz tvrdšie obmedzenia. Mnohé spolky a niektoré (ľavicové) strany boli zrušené, iné nútene sfúzovali s HSĽS a v decembri 1938 mali voliči na výber už len jednu kandidátku. Zákaz postihol aj opozičnú tlač, vznikol Úrad propagandy, došlo k legalizácii Hlinkovej gardy a začali násilnosti proti Čechom a Židom.

„Z hľadiska charakteru slovenského politického režimu tak vyhlásenie nezávislosti 14. marca 1939 nemalo prelomový význam. Predstavovalo ,len‘ štátoprávny a národno-symbolický medzník. Základná konštrukcia režimu už bola vytvorená a so vznikom slovenského štátu sa zásadne nemenila, ale len dotvárala,“ píše Kopeček.

Keď v júli 1939 Slovenský snem prijal ústavu, všetko bolo akoby v poriadku. Základný zákon formálne nadväzoval na prvorepublikové dedičstvo, oveľa významnejšie však bolo, že základný zákon fixoval základy nedemokratického režimu položené ešte počas autonómie.

Dôvody, prečo to išlo tak rýchlo, opisuje Ľubomír Lipták v knihe Slovensko v 20. storočí: „Iba v takomto ovzduší národného ohrozeni, v boji o hranice, pod prikrývkou mobilizácie armády, štatária a mimoriadneho stavu sa mohlo ľudákom podariť rozbiť v ohromujúco krátkom čase niekoľkých týždňov zdanlivo už pevne zakorenenú politickú štruktúru Slovenska a dve z jej základných zložiek, ktoré sme sledovali od začiatku storočia, socialistickú a demokratickú, na čas zahnať do podzemia a ilegality.“

Viac od tohoto autora? Napísal knihu 2018: Rok protestov

Viac info

Slovenské mýty

Teraz najčítanejšie