Denník N

Podcast: Veľká Morava existovala len krátko a určite nebola slovenská

Kulichova jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Foto – TASR
Kulichova jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Foto – TASR

Bola Veľkomoravská ríša veľká a prečo ju Slováci považujú za svoju, keď sa volá Veľkomoravská?

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Nevieme, ako sa Veľkomoravská ríša volala v časoch Veľkomoravskej ríše. V dobových prameňoch sa väčšinou spomína ako Morava či krajina Moravanov. Názov Veľká Morava sa objavuje až niekoľko desaťročí po jej zániku v diele O spravovaní ríše byzantského cisára Konštantína VII., ktorý vládol v rokoch 913 až 959.

Vzdelaný cisár prezývaný Porfyrogennetos (čiže „narodený v purpure“, symbole byzantských vládcov, a teda správneho pôvodu) v tomto diele píše o dvoch Moravách. Prvá z nich, tá menej významná, mala ležať na severnom Balkáne. Druhú, severnejšiu, ležiacu v strednej Európe, cisár nazýva po grécky „hé megalé Morabia“.

Označenie „megalé“ však Konštantín Porfyrogennetos skoro iste nepoužíval v zmysle veľká, ale len vzdialenejšia – pri pohľade od Byzancie. Vznikol však z toho dodnes zaužívaný názov, ktorý ako obvyklý používame aj v tomto texte. Aj napriek tomu, že presadenie sa tohto názvu bolo skôr otázkou politiky a pestovania národnej identity než odbornosti. I preto niektorí historici najmä mladšej generácie, ako napríklad Miroslav Lysý, správnosť spojenia Veľká Morava spochybňujú a slovo „Veľká“ často používajú s úvodzovkami. „V odbornej literatúre preferujem radšej iné termíny, ako je Mojmírovská Morava, a to aj pre zjednotený útvar, ktorému vládol Svätopluk,“ hovorí Lysý.

Skutočne veľký a skutočná ríša bol tento štátny útvar len pomerne krátky čas – asi dve desaťročia počas vlády Svätopluka I., ktorý stál na jeho čele v rokoch 871 až 894. Svätoplukove výboje urobili z Veľkej Moravy štátny útvar, ktorý dočasne zjednotil veľkú časť strednej Európy a dominoval celému regiónu. Nešlo však o vnútorne súdržný a stabilný štát. Už krátko po Svätoplukovej smrti sa Veľká Morava začala oslabovať a rozpadať. Jej koniec nastal niekedy okolo roku 905 po porážke od prichádzajúcich starých Maďarov.

Keďže predkovia dnešných Slovákov patrili k tomuto štátnemu útvaru a boli jeho spolutvorcami, bola Veľkomoravská ríša aj ich ríšou. A to i napriek tomu, že určite nebola slovenská, v čase jej existencie ešte nemala ani časť jej obyvateľov samostatné slovenské povedomie a slovenský národ vlastne vznikol v protiklade k tomu, o čo sa napríklad Svätopluk I. snažil.

Neexistuje ani žiadna priama a už vôbec nie štátoprávna kontinuita medzi Veľkou Moravou a dnešnou Slovenskou republikou. Stredoveké stredoeurópske štáty ako české, poľské a uhorské kráľovstvo však na Veľkomoravskú ríšu aspoň čiastočne nadväzovali, preberali od nej nielen kresťanstvo, ale pravdepodobne aj niektoré prvky štátnej a územnej organizácie a vzťahov medzi panovníkom a jeho poddanými. Preto ich do určitej miery možno považovať za nástupnícke štáty toho, čo nazývame Veľkomoravskou ríšou.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie