Denník N

Podcast: Veľká Morava existovala len krátko a určite nebola slovenská

Kulichova jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Foto – TASR
Kulichova jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade. Foto – TASR

Bola Veľkomoravská ríša veľká a prečo ju Slováci považujú za svoju, keď sa volá Veľkomoravská?

Podcasty nájdete na: Apple podcastySpotifyPodbeanAmazon Alexa – RSS

Nevieme, ako sa Veľkomoravská ríša volala v časoch Veľkomoravskej ríše. V dobových prameňoch sa väčšinou spomína ako Morava či krajina Moravanov. Názov Veľká Morava sa objavuje až niekoľko desaťročí po jej zániku v diele O spravovaní ríše byzantského cisára Konštantína VII., ktorý vládol v rokoch 913 až 959.

Vzdelaný cisár prezývaný Porfyrogennetos (čiže „narodený v purpure“, symbole byzantských vládcov, a teda správneho pôvodu) v tomto diele píše o dvoch Moravách. Prvá z nich, tá menej významná, mala ležať na severnom Balkáne. Druhú, severnejšiu, ležiacu v strednej Európe, cisár nazýva po grécky „hé megalé Morabia“.

Označenie „megalé“ však Konštantín Porfyrogennetos skoro iste nepoužíval v zmysle veľká, ale len vzdialenejšia – pri pohľade od Byzancie. Vznikol však z toho dodnes zaužívaný názov, ktorý ako obvyklý používame aj v tomto texte. Aj napriek tomu, že presadenie sa tohto názvu bolo skôr otázkou politiky a pestovania národnej identity než odbornosti. I preto niektorí historici najmä mladšej generácie, ako napríklad Miroslav Lysý, správnosť spojenia Veľká Morava spochybňujú a slovo „Veľká“ často používajú s úvodzovkami. „V odbornej literatúre preferujem radšej iné termíny, ako je Mojmírovská Morava, a to aj pre zjednotený útvar, ktorému vládol Svätopluk,“ hovorí Lysý.

Skutočne veľký a skutočná ríša bol tento štátny útvar len pomerne krátky čas – asi dve desaťročia počas vlády Svätopluka I., ktorý stál na jeho čele v rokoch 871 až 894. Svätoplukove výboje urobili z Veľkej Moravy štátny útvar, ktorý dočasne zjednotil veľkú časť strednej Európy a dominoval celému regiónu. Nešlo však o vnútorne súdržný a stabilný štát. Už krátko po Svätoplukovej smrti sa Veľká Morava začala oslabovať a rozpadať. Jej koniec nastal niekedy okolo roku 905 po porážke od prichádzajúcich starých Maďarov.

Keďže predkovia dnešných Slovákov patrili k tomuto štátnemu útvaru a boli jeho spolutvorcami, bola Veľkomoravská ríša aj ich ríšou. A to i napriek tomu, že určite nebola slovenská, v čase jej existencie ešte nemala ani časť jej obyvateľov samostatné slovenské povedomie a slovenský národ vlastne vznikol v protiklade k tomu, o čo sa napríklad Svätopluk I. snažil.

Neexistuje ani žiadna priama a už vôbec nie štátoprávna kontinuita medzi Veľkou Moravou a dnešnou Slovenskou republikou. Stredoveké stredoeurópske štáty ako české, poľské a uhorské kráľovstvo však na Veľkomoravskú ríšu aspoň čiastočne nadväzovali, preberali od nej nielen kresťanstvo, ale pravdepodobne aj niektoré prvky štátnej a územnej organizácie a vzťahov medzi panovníkom a jeho poddanými. Preto ich do určitej miery možno považovať za nástupnícke štáty toho, čo nazývame Veľkomoravskou ríšou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Slovenské mýty

Veda

Teraz najčítanejšie