Denník N

Z Poľska sa môže stať vyvrheľ EÚ bez ohľadu na pomoc Maďarska a jeho veto

Poľský premiér Mateusz Morawiecki príde obhajovať súdnu reformu do Bruselu už v januári. Foto – AP
Poľský premiér Mateusz Morawiecki príde obhajovať súdnu reformu do Bruselu už v januári. Foto – AP

„Spustenie článku sedem je veľmi vážna procedúra, ktorá poškodí poľskú vládu,“ hovorí poľský expert Wojciech Przybylski.

Varšava má vážny problém bez ohľadu na to, či mu v jej spore s EÚ pomôže jej maďarský spojenec.

Aj keby sa nakoniec v EÚ hlasovalo o sankciách a Maďarsko by ich vetovalo, ako naznačujú jeho politici, aj bez nich to bude pre poľskú vládu mimoriadne nepríjemné.

Myslia si to experti z Poľska, Maďarska aj priamo v EÚ, s ktorými sme sa rozprávali o dôsledkoch sankčnej procedúry, ktorú tento týždeň proti Poľsku spustila Európska komisia. V reakcii na spornú reformu justície v Poľsku, ktorá stiera hranice medzi štátnou a súdnou mocou, Komisia prvý raz v histórii využila „nukleárny článok“ sedem Zmluvy o EÚ.

Fáza číslo jeden a Orbánova dilema

To, čo sa sa teraz bude diať, má viacero fáz. Varšava najskôr dostala tri mesiace na to, aby si pošramotenú povesť napravila, hoci nič nenaznačuje, že ustúpi zo svojich pozícií. Poľský prezident Andrzej Duda už napríklad sporné zákony o súdnej reforme podpísal.

„Ešte stále to nie je žiadny trest, ešte stále to nie sú žiadne sankcie. Hoci sa to nakoniec môže skončiť hlasovaním členských krajín, politické sankcie by sa museli prijať jednohlasne, čo nie je veľmi pravdepodobné. Napriek tomu, už teraz je spustenie článku sedem veľmi vážnou procedúrou, ktorá poškodí poľskú vládu,“ povedal Denníku N šéfredaktor časopisu Visegrad Insight Wojciech Przybylski.

Z Poľska sa totiž podľa neho môže stať vyvrheľ Európskej únie s obmedzeným politickým vplyvom a limitovaným dosahom na tvorbu legislatívneho procesu. „Pre súčasnú poľskú vládu je to navyše veľmi ponižujúce, pretože jej ambícia vystupovať suverénne sa dostala do úplne opačnej polohy. Sú teraz viac-menej odkázaní na milosť maďarského premiéra Viktora Orbána a vieru, že sa nepripojí k hlasovaniu proti Poľsku,“ hovorí Przybylski.

Budapešť je síce v dôsledku svojich viacerých sporných krokov proti občianskej spoločnosti tiež v konflikte s EÚ, no vždy sa jej – na rozdiel od Varšavy – aspoň darilo vytvoriť dojem, že chce o problémoch diskutovať. „Navyše po brexite, pri čakaní na vládu v Nemecku a očakávaní talianskych volieb má Orbán takmer isté šťastie, že sa nedostane do podobnej šlamastiky,“ rozpráva maďarský expert Botond Feledy.

Otázkou však podľa neho je, či bude mať proces spustený podľa článku sedem nejaký účinok na tvrdohlavú poľskú vládu, ktorú neformálne riadi Jarosław Kaczyński. „Je to veľmi symbolický proces, pri ktorom si aj Západ uvedomuje, že opozičným silám v Poľsku asi veľmi nepomôže,“ dodáva Feledy.

Napriek tomu Komisia, ako hovorí aj jej slovenský podpredseda Maroš Šefčovič, nemala na výber a musela konať. Agresívne kroky vedúce ku kontrole súdnictva vládnucou stranou PiS nemohla ignorovať. Ako to teda celé bude prebiehať a a ako sa to nakoniec môže skončiť?

Fáza číslo 2 a Ficova dilema

„Začal sa dlhý, viacstupňový proces, ktorý aj vzhľadom na hlasnú pozíciu Budapešti zrejme dôjde len po určité štádium. Pôjde však o tú najvyššiu diplomaciu a nie je vylúčené, že aj Maďarsko v budúcnosti svoju pozíciu zmení,“ povedal Denníku N zdroj priamo z EÚ.

Bez ohľadu na prípadné maďarské veto má aj podľa neho Varšava problém. „Aj keby to nedošlo do extrémneho konca, dôležité je už len to symbolické varovanie, ktoré navždy vstúpi do učebníc. To, že po prvýkrát Komisia použila článok 7 Zmluvy o EÚ v prípade Poľska. Napriek tomu, že ide viac-menej o symbolický krok, pre Poľsko to bude mať svoje dôsledky,“ dodáva nemenovaný predstaviteľ dôležitej inštitúcie EÚ.

Po tom, čo celý proces rozbehla Európska komisia spustením článku sedem, je ďalší ťah na Európskej rade, teda jednotlivých členských štátoch. Tie budú rozhodovať o tom, či skutočne považujú stav poľského právneho štátu za ohrozený a „či existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom“.

Na to je potrebná štvorpätinová väčšina, teda 22 z 27 hlasov (dotknutý štát sa nepočíta). V tomto štádiu to stále žiadne veto nemôže zablokovať.

Kým eurokomisári majú konať podľa vlastného svedomia v prospech celej EÚ, a to bez vplyvu vlád, ktoré ich na dôležité posty nominovali, v tejto fáze sa posúva rozhodovanie o Poľsku na národné úrovne jednotlivých ministrov členských krajín EÚ.

Vzhľadom na to, že slovenský premiér Robert Fico často argumentoval Benátskou komisiou v spore s prezidentom Andrejom Kiskom o vymenovanie ústavných sudcov, mal by rovnako šermovať závermi Benátskej komisie v prípade poľskej súdnej reformy a hlasovať proti Varšave. V opačnom prípade to bude vyzerať tak, že si vyberá len to, čo sa mu hodí, a navyše si pohnevá členské krajiny EÚ, s ktorými by chcel tvoriť jadro Európy.

Ako bude Slovensko na Rade hlasovať naozaj, by mohlo určiť stanovisko toho najkompetentnejšieho rezortu vo veci – ministerstva spravodlivosti. Jeho šéfky, ministerky Lucie Žitnaňskej sme sa preto spýtali, či považuje reformu súdov v Poľsku za problematickú.

„Pred tým, ako sa pani ministerka vyjadrí, rada by poznala situáciu a stav vecí podrobnejšie. Preto si nechala vypracovať analýzu k odôvodnenému návrhu Rady. Na jej základe sa následne môže vyjadriť,“ povedal Denníku N jej hovorca Peter Bubla.

Ak väčšina členských krajín nakoniec skonštatuje, že poľský právny štát je v ohrození, stále ešte nebude reč o sankciách, ako napríklad často spomínané odobratie práv na hlasovanie v Rade EÚ. Tam sa už vyžaduje jednomyseľnosť.

Varšava sa finále stále môže vyhnúť

Stále je však možné, že sa takému hlasovaniu Varšava vyhne. Podpredseda komisie Frans Timmermans jej dal tri mesiace na rokovanie a ustúpenie z vlastných pozícií. „Celé konanie môže byť pre Európsku komisiu prostriedkom, ako presvedčiť Poľsko, aby prijalo zmeny, ktoré od neho žiada,“ hovorí zdroj z vnútra EÚ.

Ešte pred tým, ako sa bude hlasovať, bude vypočutý postihnutý členský štát – teda Poľsko. „Nie je stanovené, kto sa má vyjadrovať za členský štát, ale takýmto vypočutím zrejme ešte nebude návšteva poľského premiéra Mateusza Morawieckého v Bruseli 9. januára 2018,“ dodáva zdroj z EÚ.

Z pozvánky zverejnenej predsedom Komisie vyplýva, že pôjde len o „pracovný obed alebo večeru za účasti prvého podpredsedu komisie Timmernansa“. Zatiaľ teda ide zrejme len o priebežnú diskusiu medzi Komisiou a členským štátom o ďalšom postupe. Celý proces bude trvať dlhšie, aj vzhľadom na potrebný súhlas Európskeho parlamentu, o ktorý musí požiadať zase Rada EÚ. Jednoducho klasický komplikovaný európsky byrokratický kolotoč.

Rada môže, ale nemusí dať Poľsku svoje odporúčania. Znovu tomu môže predchádzať odporúčanie Komisie schválené europarlamentom, ktoré nakoniec prijme Rada. „Komisia dlhodobo adresuje Poľsku konkrétne odporúčania, preto je možné, že zvolí mäkší postup. Vyhne sa slovám o tom, že ‚existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt‘, a len odporučí Poľsku isté kroky. Všetko závisí od priebehu rokovaní medzi Varšavou a EÚ na viacerých úrovniach,“ dodáva zdroj z EÚ.

Ak sa však situácia vyhrotí, v konečnom štádiu nastúpi hlasovanie o sankciách. Je zjavné, že EÚ by sa tomu chcela vyhnúť. Otázka je, či jej Varšava takýto variant umožní.

Kaczyńského Poľsko

Teraz najčítanejšie