Denník N

Urbanista a bloger Adrian Gubčo: Bratislave chýbajú odborníci, mnohí už na magistráte nechcú pracovať

Foto N - Pavel Bielik
Foto N – Pavel Bielik

Spoluzakladateľ blogu Bratislava YIMBY Adrian Gubčo tvrdí, že pod vplyvom personálnych zmien už mnohí odborníci nechcú pracovať na magistráte a Bratislava tak stále nesmeruje ku koncepčnému vývoju.

Zakladal blog Bratislava YIMBY (Yes In My Back Yard), ktorý do nekončiacej kritiky developerských projektov prináša aj pozitívny pohľad na rozvoj Bratislavy. Adrian Gubčo študoval v Británii a pracoval aj na rozvoji Prahy a rozpráva aj o tom, že:

  • developeri majú v Bratislave ťažkú situáciu;
  • J&T a HB Reavis dobre nevysvetlili, čo chcú stavať;
  • ropa a toxické látky pod Bratislavou ohrozujú ľudí;
  • podzemná voda zo Žitného ostrova už dávno nie je najkvalitnejšia

J&T a HB Reavis stiahli svoje žiadosti o štatút významnej investície. Bol to podľa vás správny krok?

Určite áno. Projekty neboli dostatočne pripravené a odkomunikované s verejnosťou. Mesto je tiež problémový partner, keďže systém pre tieto typy projektov nie je dosť transparentne nastavený. Celú komunikáciu zo strany developerov vnímam skôr ako marketingovú aktivitu. Nebol to skutočne otvorený proces, aké vidíme v západnej Európe.

Ak má napríklad v Londýne mesto záujem revitalizovať niektoré lokality, tak veľmi aktívne komunikuje s developermi aj s verejnosťou. Niekedy s nimi dokonca vytvára spoločné podniky a je týmto spôsobom schopné zaručiť v rámci projektu verejný záujem.

Na Slovensku poznáme výstavbu spojenú s významnými investíciami najmä vďaka priemyselným parkom postaveným na zelenej lúke. Je to prvýkrát, čo developeri požiadali o štatút na projekt prakticky v centre mesta.

Samozrejme, v meste ide o úplne inú situáciu a vždy je to oveľa citlivejšie a kontroverznejšie. Developeri si všimli, že v zákone je medzera, ktorá im umožňuje obrovské zrýchlenie povoľovacieho procesu, ktorý je u nás inak nesmierne zdĺhavý. Každý projekt potrebuje záväzné stanovisko, čo by malo trvať zhruba tridsať dní, no v praxi je to mnohonásobne viac. Mesto využíva fakt, že nie je zákonom časovo limitované.

Snaha developerov o skrátenie procesu je teda v tomto prípade relevantná?

Presne tak. Poznám developera, ktorý žartoval, že kým dostal záväzné stanovisko na svoj projekt, narodili sa mu dve deti. Pre developerov je každý rok, počas ktorého výstavba stojí, obrovská strata, peniaze sa musia hýbať. Ak má navyše v banke na projekt úver, musí platiť úroky. Toto bol podľa môjho názoru hlavný dôvod, kvôli ktorému o tento štatút žiadali. Ak by si mesto nastavené limity posudzovania projektov plnilo, nemuseli mať túto žiadosť vôbec na stole.

Vizualizácia nového centra mesta zverejnená v rámci konceptu Spojenej Bratislavy. Zdroj: J&T Real Estate

Aká je pravdepodobnosť, že projekty Spojenej Bratislavy a Nových Nív dokončia v nezmenenej podobe aj bez štatútu významnej investície?

Ide o najlukratívnejšie voľné pozemky v meste. HB Reavis je so svojou Stanicou Nivy už v pokročilom štádiu výstavby, Eurovea je pre J&T Real Estate strategický projekt. To isté platí aj pre Nové Lido a zatiaľ sa zdá, že je v jeho prípade snaha o vytvorenie kvalitného mestského prostredia. Ľudí, ktorí na ňom pracujú, navyše považujem za jedných z najlepších na Slovensku. V rámci týchto projektov som preto optimista a myslím, že ich do veľkej miery dokončia tak, ako boli prezentované, a to aj bez udelenia tohto štatútu.

Narážal som najmä na dopravnú infraštruktúru. J&T plánuje električku pred novým Národným divadlom a HB Reavis zase lanovú dráhu ponad Dunaj. Splnia tieto vízie aj bez podpory štátu, tak, ako teraz sľubujú?

Podľa jednej z dopravno-kapacitných štúdií má v lokalite vzniknúť vyše 17-tisíc nových parkovacích miest. To je neuveriteľné množstvo. Obaja developeri si určite uvedomujú, že celá zóna bude v katastrofálnej situácii, ak ju nebudú obsluhovať aj inak, ako individuálnou automobilovou dopravou. Cesty sa dajú rozširovať len do určitej miery a firmy si veľmi dobre rozmyslia, či budú sídliť v časti mesta, do ktorej svojich zamestnancov nedokážu dostať načas. Oba dopravné projekty teda považujem za veľmi reálne.

Peter Pellegrini vyhlásil, že neudelenie štatútu považuje za chybu a že si na zbrojení proti jeho udeleniu mestskí poslanci robili kampaň pred voľbami do VÚC.

Keď už chceme schváliť niečo také veľké, proces prípravy projektu musí byť transparentný a dotiahnutý do konca. Nie je možné, aby sa predložené projekty bez diskusie a konštruktívnej kritiky hneď schvaľovali. Na druhej strane, súhlasím síce s tým, že bol odmietnutý, ale nie už so spôsobom, akým bolo jeho odmietanie odkomunikované. Argumentovalo sa vyvlastňovaním, čo je v celom procese drobnosť.

Ide o súkromné pozemky, to je vždy citlivá téma.

Ale to vyvlastňovanie sa týka zopár desiatok menších pozemkov na území Nového Lida a na tomto mieste už je schválený Územný plán zóny. Majitelia vedia, že sa na ich území čoskoro začne stavať. Verejná diskusia mohla byť skôr zameraná na dopravné riešenia. Doteraz nie je jasné, ako najlepšie potiahnuť električkovú trať na miestach, ktoré developeri zastavajú. Nehovoriac o tom, že mesto nemá v tomto prípade nastavenú žiadnu stratégiu verejnej dopravy.

Budúca podoba územia Mlynských Nív. Zdroj: HB Reavis

Má hlavné mesto vôbec tím odborníkov komunikujúcich s developermi a s verejnosťou?

Odborníci tu sú, ale veľa ich odišlo. Dobrým príkladom toho, že odborné procesy spia, je situácia okolo predĺženia električkovej trate do Petržalky, ktorej sa budú venovať možno až do roku 2023. A posúvajú sa aj ďalšie projekty.

Dôvod?

Chýbajú ľudia, ktorí sú schopní pripraviť projekt.

Veď to bola jedna z kľúčových priorít súčasného primátora.

Je pravda, že pod vplyvom personálnych zmien už mnohí odborníci nechcú pracovať na magistráte. Prvým znakom bolo, keď odišla Tatiana Kratochvílová z pozície hlavnej dopravnej inžinierky. Doteraz táto pozícia nie je obsadená.

Čo sa musí zmeniť, aby malo mesto dostatok odborníkov a bolo konečne dôstojným  partnerom v diskusii?

V Prahe zásadnú zmenu priniesol vznik Institutu plánovaní a rozvoje hlavního města Prahy. Je to organizácia, ktorá úzko spolupracuje s magistrátom a zodpovedá za prípravu strategických či koncepčných materiálov. Tým, že nie je priamo pod magistrátom mesta, vznikla v ňom akási aura nadšenia a prišlo viacero šikovných mladých architektov a odborníkov, doplnených staršími a skúsenými expertmi.

Adrian Gubčo (1992)

Geograf a bloger. Pochádza z Bratislavy, študoval geografiu a regionálny rozvoj na Univerzite Komenského v Bratislave, University of Portsmouth v Spojenom kráľovstve a na Univerzite Karlovej v Prahe. V roku 2014 spoluzakladal blog Bratislava YIMBY. Venoval sa participačným projektom v Prahe pod hlavičkou Kancelárie hlavnej architektky v Bratislave. V rámci iniciatívy Plán Bratislava sa podieľal na formovaní kapitoly o rozvoji mesta.

Bratislava YIMBY

Blog, venujúci sa bratislavskému developmentu, architektúre a mestskému rozvoju. Názov je akronym, zložený zo začiatočných písmen slov Yes In My BackYard, teda Áno na mojom zadnom dvore. Ide o opak akronymu NIMBY (Not In My BackYard), ktorý sa zaužíval ako označenie ľudí a skupín bojujúcich proti výstavbe, ide teda o vyjadrenie pozitívneho postoja k rozvoju mesta. Inšpirovaný bol blogom z New Yorku, ktorý v súčasnosti patrí k najväčším „YIMBY“ iniciatívam na svete.

IPR vznikol v roku 2013. Aké sú výsledky?

Medzičasom sa podarilo schváliť jednotný Manuál tvorby verejných priestranstiev, Koncepciu pražských brehov, v príprave je aj Metropolitný plán a schválili sa aj Pražské stavebné predpisy, ktoré prekonali niektoré problémy starého štátneho Stavebného zákona. Robia sa architektonické a dizajnové súťaže.

Manuál tvorby verejných priestranstiev Bratislava nemá dodnes.

Nemá, a aj na magistráte to vedia. V Prahe však na podobných projektoch pracujú desiatky ľudí, u nás pracuje v kancelárii hlavnej architektky nastálo len zopár. Hlavná architektka má minimálne kompetencie, na prezentácie Spojenej Bratislavy dokonca nebola ani len prizvaná.

Kto je zodpovedný za to, že je táto pozícia prakticky bez právomocí, primátor?

Primátor a do istej miery aj mestské zastupiteľstvo.

Foto N – Pavel Bielik

A aký na to majú dôvod?

Myslím, že nemajú záujem, aby do rozvoja mesta zasahovali ľudia, ktorí vedia, ako by sa mesto malo rozvíjať. Politicky im to vyhovuje.

To znie ako úplný nonsens.

Rozvoj mesta a územné plánovanie bude vždy súvisieť s politikou. Je to prakticky jediná legálna cesta, ako rozhodovať o cudzích pozemkoch.

Ako v tomto kontexte vnímate Iva Nesrovnala v úrade primátora?

Pán primátor ešte v rámci kampane avizoval, že chce urobiť viaceré zmeny, ktoré by mali Bratislavu konečne nasmerovať ku koncepčnému vývoju, čo sa, bohužiaľ, absolútne nestalo. Je dokonca možné, že sa to ešte zhoršilo. Minulý primátor bol pri tejto téme veľmi podobný, ale aspoň sa so svojím tímom tvárili, že ich zaujíma názor verejnosti. Na magistráte sa pri developerských projektoch organizovali verejné stretnutia, naštartovali sa participačné procesy, bola vyhlásená súťaž na Centrálnu petržalskú os, teda okolie budúcej električky. Po výmene sa však na tieto kroky prakticky vôbec nenadviazalo.

Opäť, má na to Ivo Nesrovnal nejaký konkrétny dôvod?

V tomto prípade by som iba špekuloval. Môže byť obklopený ľuďmi, ktorí mu radia v súlade s inými záujmami, alebo jednoducho nerozumie významu jednotlivých vecí, a preto svoju pozornosť smeruje na to, čo sa dá jednoduchšie predať. Z marketingového hľadiska je totiž oveľa zložitejšie odkomunikovať nejaký abstraktný pojem, ako ukázať kilometre vyasfaltovaných ciest.

Plán územia Nového Lida. Konkrétne vizualizácie celej zóny ešte neboli zverejnené. Zdroj: Nové Lido

Vráťme sa ešte k okoliu Mlynských Nív, pod ktorými sa nachádza pravdepodobne najväčšia environmentálna záťaž v Bratislave, pochádzajúca najmä zo zbombardovanej rafinérie Apollo. Akým spôsobom sa darí J&T, Pente a HB Reavisu s týmto problémom vysporiadavať?

Najväčším problémom tejto záťaže je, že sa dlhodobo nerieši komplexne. Developeri sú, samozrejme, v rámci povoľovacích procesov povinní vyčistiť kontaminované územia a aj to robia. Všetci však vieme, že ide len o čiastkové pozemky. A keďže záťaž je vďaka podzemným vodám pohyblivá, problém to absolútne nerieši. Kontaminácia pochádzajúca z Apollky je dnes možno už pod celým Ružinovom.

Okrem zóny Nív má však Bratislava zásadný problém aj s vrakunskou skládkou.

Situácia vo Vrakuni je o to horšia, že Slovnaft v roku 2002 odstavil časť hydraulickej clony, ktorá bránila prieniku kontaminovaných látok na Žitný ostrov. Kontaminovaný mrak z tejto skládky sa vďaka tomu rozširuje podzemnými vodami a môžeme len odhadovať, aké veľké územia v Bratislave a okolí sú už zasiahnuté.

Problémom však nie je len vrakunská skládka a bývalá rafinéria Apollo. Obrovskú záťaž predstavuje aj Istrochem.

Čo je potrebné urobiť, aby sa tieto významné kontaminácie začali systematicky odstraňovať?

Prvou a zásadnou vecou je nutnosť kvalitného a rozsiahleho monitoringu. Ten posledný sa napríklad nezameriaval na prítomnosť chlórovaných uhľovodíkov – teda karcinogénnych látok. Hovoríme o kontaminácii podzemnej vody a pôd, z ktorých unikajú výpary.

Dlhodobo sa tuší významná záťaž aj priamo pod Spojenou školou na Novohradskej. Keď som sa rozprával s odborníkmi na danú tému, povedali mi, že na túto školu by svoje deti rozhodne nedali a nikde v Bratislave neodporúčajú ani polievanie záhrad vodou zo studní. Ak by sa preskúmal výskyt určitých typov rakoviny v týchto oblastiach od roku 2002, možno by tie výsledky boli prekvapujúce.

Taktiež dogma o Žitnom ostrove ako o zásobárni najkvalitnejšej pitnej vody je dnes už minulosťou. Tie zásoby sú do značnej miery znehodnotené.

Ak aj prebehne monitoring v celej tejto oblasti, čo potom?

V závislosti od rozsahu a závažnosti situácie treba prijať jednoznačné opatrenia. To už ale bude presahovať ako možnosti developerov, tak mesta. V tomto prípade musí zodpovednosť prevziať priamo štát, pretože pôjde o mimoriadne nákladnú záležitosť. Mesto by však jednoznačne malo byť iniciátorom týchto opatrení, keďže tu ide o život a zdravie obyvateľstva.

Ak je situácia taká vážna, ako je možné, že sa z nej za tie roky stále nestala celospoločenská téma?

Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by sa verejne vyhlásilo, že polovica Bratislavy je zdravotne nevyhovujúca? Aký vplyv by to malo napríklad na realitný trh a jedny z najlukratívnejších pozemkov? O celospoločenské otvorenie tejto témy jednoducho nie je záujem. Tlak teda musí prísť zo strany verejnosti, ide predsa o zdravie státisícov ľudí žijúcich v týchto oblastiach.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie