Denník N

Američania predajú Ukrajine smrtiace zbrane. Otvárajú Pandorinu skrinku, rozčuľuje sa Kremeľ

Ukrajinský vojak v Piskoch neďaleko doneckého letiska, ktoré majú pod kontrolou proruskí sepratisti. Foto N – Vladimír Šimíček
Ukrajinský vojak v Piskoch neďaleko doneckého letiska, ktoré majú pod kontrolou proruskí sepratisti. Foto N – Vladimír Šimíček

Ukrajinci majú záujem o protitankové strely aj snajperské pušky. Experti sa rozdeľujú v názore, či to odradí Moskvu od väčšej ofenzívy alebo len zhorší vojnu na Donbase.

K vianočnému darčeku prirovnávajú na Ukrajine rozhodnutie americkej vlády povoliť im predaj rôznych druhov smrtiacich zbraní.

Hlavným účelom má byť podľa Washingtonu snaha pomôcť Ukrajine lepšie sa brániť na východe krajiny, kde vedie už takmer štyri roky vojnu s proruskými separatistami, ktorých vojensky aj politicky podporuje Moskva.  Tí ovládajú väčšiu časť Doneckej a Luhanskej oblasti na Donbase, kde od roku 2014 zomrelo už vyše desaťtisíc ľudí a vyše jeden a pol milióna odtiaľ utieklo.  

„Ukrajina je suverénna krajina a má právo brániť sa,“ vyhlasuje americká diplomacia. „Je to súčasťou nášho úsilia pomôcť Ukrajine vybudovať dlhodobé obranné kapacity, ochrániť svoju suverenitu a teritoriálnu celistvosť, a odtlačiť ďalšiu agresiu,“ citovali Financial Times hovorkyňu americkej diplomacie Heather Nauertovú.

Moskva, ktorá napriek dôkazom popiera, že by na Donbase mala svoje zbrane a vojakov, reagovala na rozhodnutie s podráždením.

„Otvára sa tým Pandorinka skrinka,“ citovala ruská agentúra Ria Novosti Grigorija Karasina z ruského ministerstva zahraničných veci. Podľa Kremľa ide o nebezpečný krok, ktorý Ukrajincov povzbudí v útokoch na separatistov na Donbase a ešte zhorší vojnový konflikt. 

„Tento krok je adekvátnou odpoveďou na okupáciu ukrajinského územia, zlyhanie Moskvy splniť svoje záväzky, a pokračovanie pritekania ťažkých zbraní na Donbas,“ vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko s tým, že americké zbrane v rukách Ukrajincov nebudú slúžiť na ofenzívu, ale silnejšie odrážanie nepriateľa.

O aké zbrane má ísť

Nákup zbraní sa má podľa neoficiálnych informácií týkať aj protitankových striel Javelin, ktorý však ešte musí podpísať americký prezident Donald Trump a ich predaj preto ešte nie je definitívny. Celkovo by podľa ABC News malo ísť o 210 striel a 35 odpaľovacích zariadení za 47 miliónov dolárov. 

Američania majú tiež podľa Washington Post predať Ukrajincom snajperské pušky M107A1 za vyše 40 milión dolárov.

Najväčšiu pozornosť upútali protitankové riadené strely Javelin, ktoré sú ľahko prenosné a odpaľujú sa priamo z ramena strelca. Americký protitankový systém vlastní viacero krajín,vrátane Česka, pobaltských krajín či Saudskej Arábie.

Test Javelinu počas cvičenia v Estónsku:

https://www.youtube.com/watch?v=5ectN_UBPk4

Okrem tankov sa nimi dajú zostreliť napríklad aj vrtuľníky. Dostrel má okolo dva a pol kilometra. Funguje na princípe fire and forget, teda vystreľ a zabudni.  V odpaľovacom zariadení je nainštalovaný zameriavač, s ktorým si útočník zameria cieľ. Ten zostane po odpálení v pamäti strely, ktorá má vnútri zabudovaný infračervený zameriavač. Po odpálení sa už strela navádza sama.

Táto protitanková strela patrí medzi tie najúčinnejšie, no ako píše National Interest je aj mimoriadne drahá a väčšinou stojí viac ako cieľ, na ktorý útočí. Zariadenie stojí 126-tisíc dolárov, plus každá strela ďalších 78-tisíc dolárov.

„Čím menej budeme predstierať, že ide o prejav solidarity ako tučný vojenský kontrakt, tým lepšie. Ale ak zbrane zvýšia tlak na koniec korupčných vojenských kontraktov kumpánov prezidenta Porošenka, tak som za,“ napísal ukrajinský novinár Maxim Eristavi na Twitteri. 

https://twitter.com/MaximEristavi/status/944879087369285632

Americká armáda strely Javelin využíva v Sýrii aj v Afganistane. Dokáže prestreliť pancier hrubý 600 do 800 milimetrov. Veľmi efektívne sa tieto zbrane ukázali počas americkej invázie v Iraku v roku 2003, ktorá sa skončila zosadením prezidenta Saddáma Husajna.

Strely Javelin dokážu zničiť väčšinu tankov ruskej výroby, ktoré boli doteraz spozorované na Donbase. Nemusí to však platiť pre modernejšie ruské tanky T-72 a T-90. Ako píše Business Insider, ešte pre tento prípad neboli vyskúšané.  

Ak sa nakoniec dostanú k ukrajinským vojakom, nebudú prvými smrtiacimi zbraňami made in USA v ich rukách. Ako napísali ukrajinské noviny Sevodňa, už majú granátomety PSRL-1. Predaj smrtiacich zbraní minulý týždeň schválila Ukrajincom aj Kanada.

Za a proti

Rozhodnutie predať Kyjevu strely Javelin podľa Wall Street Journal odráža presvedčenie poradcov amerického prezidenta Donalda Trumpa, že takéto zbrane odradia Kremeľ od väčších útokov proti Ukrajine, a dajú západu väčší vplyv v rozhovoroch o budúcnosti Ukrajiny.

Predtým tento krok zablokoval bývalý prezident Barack Obama, proti nemu sa stavala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Podľa analytika Wilsonovho centra Michaela Kofmana tento symbolický krok môže zvýšiť napätie v regióne a vtiahnuť Spojené štáty do zástupného konfliktu.  V komentári pre New York Times napísal, že obchod za 50 miliónov dolárov mu propomína zbrojenie a trénovanie sýrskej opozície, ktoré zlyhalo na celej čiare. Rusko tam ešte zvýšilo svoju podporu sýrskemu prezidentovi Baššárovi Asadovi a upevnilo jeho pozície. Na Ukrajine to podľa Kofmana platí o to viac, že záujmy tam má Moskva ešte väčšie.

Javeliny sú podľa neho navyše príliš drahé  a nepotrebné, keďže ukrajinská armáda si dokáže zaobstarať podobné protitankové strely. Väčšina útokov v konflikte pritom prichádza z menších delostreleckých zbraní a tankových súbojov je pomenej, dodáva. Tí, čo obhajujú predaj amerických protitankových rakiet však argumentujú odstrašujúcim efektom – zvyšujú náklady na prípadne ofenzívy, do ktorých by sa separatisti s pomocou Moskvy mohli pustiť v budúcnosti.

Steven Pifer z think tanku Brookings si myslí, že ruská reakcia sa dala čakať a nikoho preto neprekvapuje. Nebyť porušovania minských dohovorov z jej strany, teda najmä pokiaľ ide o dovážanie zbraní, ako sú tanky a obrnené vozidlá na okupovaný Donbas, tento americký krok by nebol nevyhnutný.

Bez ohľadu na jeho symbolický význam pre vojnové rozloženie síl na Donbase podľa šéfa moskovského Carnegieho centra Dmitrija Trenina Washington svojím krokom dáva jasne najavo, že sa chce hlbšie zapojiť do kofliktu. „Dôležitá čiara bola prekročená, a pravdepodobne sa to tým nezastaví,“ napísal Dmitrij Trenin na Twitteri.

https://twitter.com/DmitriTrenin/status/944544298875355136

„Prekročili sme Rubikon, sú to smrtiace zbrane, a viac ich ešte príde,“ potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ americkej vlády pre Washington Post.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie