Denník N

Tak nám zregulovali Uber…

Rozhodnutie európskeho súdu ani náhodou nehovorí, že Uber je rovnaký ako klasická taxislužba.

Autorka je členkou správnej rady OZ Progresívne Slovensko

Uplynulý týždeň titulky novín radostne oznamovali správy o tom, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ „je Uber taxislužba“ a „v budúcnosti musí byť regulovaný“. Až iracionálna radosť z toho, že svet sa vráti do starých koľají a ekonomické a technologické modely, ktoré spochybňujú existujúce pravidlá, budú odkázané, kam patria, ma neprekvapuje pri lobistických skupinách, ale trocha zaráža pri vcelku renomovaných médiách. Bohužiaľ – alebo našťastie – skutočnosť je trocha iná.

Rozhodnutie európskeho súdu totiž ani náhodou nehovorí, že Uber je rovnaký ako klasická taxislužba (pretože nie je), a nijako nedefinuje, ako „musí“ byť regulovaný. Hovorí de facto len to, že Uber z podstaty jeho činnosti nemožno chápať len ako poskytovateľa technologickej peer-to-peer platformy, ale ako poskytovateľa služieb v oblasti prepravy. A tak Únia ponecháva reguláciu na národné legislatívy. Tento výrok súdu teda nepožaduje pre Uber rovnakú reguláciu ako pre taxislužby, naopak, vytvára možnosť pre nový typ regulácie, pokiaľ by si krajiny vytvorili napríklad špecifickú kategóriu prepravných služieb v rámci takzvanej zdieľanej, respektíve platformovej ekonomiky.

Takýto postup bude nakoniec zrejme jedinou možnosťou, ako sa vyrovnať s nástupom nových typov ekonomiky, založenej na zdieľaní nevyužívaných aktív (byt, auto atď.) alebo jednoducho vynechaní klasických mediátorov pri poskytovaní služieb. Nové ekonomické modely tohto typu zmenili nevyužívané aktíva na konkurenčnú výhodu oproti tradičným poskytovateľom tovarov a služieb, ktorí to, pochopiteľne, vnímajú ako hrozbu. Treba si však všimnúť aj to, že najväčšia miera protestov sa deje v segmentoch, ktoré majú problém s kvalitou, transparentnosťou alebo férovou cenotvorbou (pozdravujeme taxikárov z bratislavskej Hlavnej stanice…).

Komunitná ekonomika tu bola totiž dávno pred industriálnym obdobím a digitálne technológie umožnili len vznik jej nových foriem. Tie reflektujú aj zmeny v konzumentských a vo vlastníckych vzorcoch (možnosť prístupu k tovarom a službám bez vlastníctva) či radikálne zmeny spôsobu práce (portfólio doplnkových činností namiesto stabilného zamestnania). Spotrebiteľ získava stále dôležitejšiu úlohu pri určovaní ekonomickej hodnoty tovarov a služieb (peer-based trust) na úkor ich poskytovateľov (brand-based trust) a v neposlednom rade sú nové typy ekonomiky environmentálne priaznivé (lepšie využívanie existujúcich zdrojov).

Je evidentné a zrejme aj zákonité, že takýto radikálny posun v ekonomickom správaní prináša vcelku komplexné problémy tam, kde nové modely narážajú na staré právne rámce. Ochrana dát a osobných údajov v platformách, ochrana spotrebiteľa a zamestnanca či spomínaná nerovnosť v regulácii voči tradičným poskytovateľom služieb sú len špičkou ľadovca. Preto je dôležité, aby nové typy regulácií iniciovali samotné platformy a vytvorili si vlastné samoregulačné mechanizmy, vďaka ktorým by sa stali dôveryhodnejšími partnermi pre vlády a samosprávy.

Tie by mali byť založené predovšetkým na poskytovaní dát, či dokonca vykonávaní istých služieb pre štát (výber daní, data mining apod.). Zároveň je potrebné prijať úpravy, ktoré zachovajú peer-to-peer charakter platformových služieb a odlíšia ho od klasického podnikania (napr. limity na Airbnb prenájom v Amsterdame), či nový typ pracovnej legislatívy.

Podľa prognózy štúdie PwC vzrastie objem platformovej, zdieľanej či on-demand ekonomiky v najbližších 10 rokoch viac ako 20-násobne a v roku 2025 bude tvoriť významnú zložku globálnej ekonomiky. Môžeme o tom viesť spory, môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo sa proti tomu dá robiť, ako hovorí klasik. Alebo že by sme sa namiesto kŕčovitej snahy udržať rozpadajúce sa modely na to pripravili?

Uber

Teraz najčítanejšie