Denník N

Stromy stínajú aj v bukových pralesoch, UNESCO varuje vládu, že ich môžu vyškrtnúť

Prales Vlčích hôr na severovýchode Slovenska. Majú bresty, javory horské a jedle s rozmermi, o ktorých sa zvyšku Slovenska môže len snívať, píšu ochranári z Vlka. foto - Vlk
Prales Vlčích hôr na severovýchode Slovenska. Majú bresty, javory horské a jedle s rozmermi, o ktorých sa zvyšku Slovenska môže len snívať, píšu ochranári z Vlka. foto – Vlk

Slovensko má do februára vymedziť hranice chránenej oblasti bukových pralesov, zastaviť ťažbu dreva a lov zveri a naštartovať turizmus.

Bukovým pralesom na východe Slovenska hrozí vyhodenie zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Organizácia poslala slovenskej vláde zoznam opatrení, ktorých plnenie skontroluje vo februári.

V pralesoch, ktoré sú považované za nenarušený vrchol prírodného ekosystému, rúbu stromy, poľujú na zver a plánujú tam dokonca postaviť lyžiarske strediská.

Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát sa skladajú z desiatich samostatných oblastí, z ktorých štyri ležia na území Slovenska a šesť na Ukrajine. Slovenská časť pozostáva z lokalít Rožok, Stužica – Bukovské vrchy, Havešová a Vihorlat. Zasahujú do Národného parku Poloniny a chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. V roku 2007 boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V pralesoch lovia aj vlky

Lesoochranárske zoskupenie Vlk poukazuje na to, že Slovensko nevymedzilo presné hranice chránenej oblasti. To znamená, že nikto presne nevie, kde sa lokalita UNESCO na slovenskom území nachádza, teda územie nie je dostatočne chránené.

Peter Sabo z Vlka hovorí, že na kritickú situáciu bukových pralesov upozorňovali vládu už od roku 2008. Vraj bezvýsledne.

„Keď sme videli, že v tejto oblasti sa nechráni príroda tak, ako sa podľa zákona má, v roku 2012 sme sa obrátili na UNESCO, nech lokalitu vyškrtnú zo Zoznamu svetového dedičstva. Také zásahy, aké sa tam dejú, porušujú pravidlá, ktoré sú nevyhnutné na členstvo v zozname UNESCO,“ vysvetľuje Sabo.

Argumenty zoskupenia Vlk neskôr prebralo aj UNESCO a teraz žiada vládu, aby presne vymedzila hranice bukových pralesov a zabezpečila ochranu plynúcu zo zákona. V materiáli, o ktorom rokovala vláda UNESCO, vyzýva, aby do februára okrem presných hraníc určila aj nárazníkové zóny a aby pripravila právnu ochranu území, ktoré budú po zmene spadať do chránenej oblasti.

Vlk upozorňuje, že z celej lokality bukových pralesov až 67 percent z celkovej výmery nie je dostatočne chránených. Vo Vihorlate podľa ochranárov je chránených len šesť percent.

„Na vyše 3860 hektároch, ktoré majú spadať pod UNESCO, sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver individuálne či na spoločných poľovačkách, stavajú sa nové poľovnícke posedy. Dokonca v tomto území možno loviť aj vlky. Naplánované sú tu developerské projekty, ako napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného priechodu do Poľska,“ píše vo svojom stanovisku Vlk.

Stužžický prales v Bukovských vrchoch v Národnom parku Poloniny. Foto – TASR

Pozemky vlastní aj ministerstvo obrany

Ministerstvo životného prostredia v polovici novembra pripravilo návrh opatrení na ochranu lokality. Podľa hovorcu životného prostredia Tomáša Ferenčáka už aj ministerstvo pôdohospodárstva prijalo opatrenia na okamžité zastavenie ťažby dreva.

Dôvodom, prečo Slovensko doteraz neurčilo presné hranice bukových pralesov, je, že časť pozemkov vlastnia súkromníci. S nimi sa musí vláda dohodnúť na zoštátnení.

Podľa Ferenčáka sa vláda s neštátnymi vlastníkmi pozemkov ešte nedohodla. Rokovania budú pokračovať v januári budúceho roka. Rokujú aj s ministerstvom obrany, ktoré v lokalite vlastní výcvikový priestor vo vojenskom obvode Valaškovce.

Podľa UNESCO je ochrana pred ťažbou a lovom zveri zabezpečená v dvoch zo štyroch slovenských častí bukových pralesov. V oblastiach Havešová a Rožok. Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat by mali prejsť do piateho najvyššieho stupňa ochrany. Okrem toho vláda pripravuje vytvoriť v týchto častiach prírodné rezervácie Čeminy, Pramenisko Cirochy a Nežabec. Týmto krokom dôjde k zvýšeniu stupňa ochrany na piaty, čím sa zákonom sprísni ťažba dreva a zakáže lov zveri.

Aj nárazníkové zóny musia byť podľa zákona obhospodarované ekologicky, čo sa v súčasnosti deje len v niektorých častiach bukových pralesov.

Na ďalekom východe sa turista nemá kde najesť či požičať bicykel

UNESCO sa vo svojej správe pre vládu venuje aj rozvoju cestovného ruchu. Keďže bukové pralesy ležia aj v niektorých najmenej rozvinutých okresoch Slovenska, opatrenia môžu zvýšiť zamestnanosť.

UNESCO preto vyzvalo aj úrad splnomocnenca vlády pre najmenej rozvinuté okresy Antona Marcinčina, aby lepšie využili potenciál unikátneho dedičstva. Iveta Niňajová, vládna expertka pre oblasť cestovného ruchu, s návrhom súhlasí a hovorí, že záujem o turizmus v prírode stúpa a Slovensko tento trend stále nevie využiť.

„Ekoturizmus je pre tých, ktorí vyhľadávajú zážitok prepojenia seba s prírodou. A tento trend vo svete rastie. Vyhľadávajú ho najmä lepšie zarábajúci návštevníci. Často ide o malé skupiny návštevníkov, ktorí s lokálnym sprievodcom prežijú v lokalite viac ako jeden týždeň spojený s pozorovaním prírody,“ hovorí Niňajová a zároveň priznáva, že na tento druh turizmu sú nevyhnutné kvalitné služby.

„V okrese Snina máme obmedzené ubytovacie kapacity, služby sprievodcov v lokalitách UNESCO neexistujú, návštevník sa nemá kde najesť, kde si požičať bicykel, kde sa informovať o tom, čo by v národnom parku mohol zažiť. Lokalita má nulový marketing, keďže jediný, kto o cestovnom ruchu hovorí, je Správa Národného parku Poloniny, ktorá má síce vo svojej kompetencii stimulovať prírodný turizmus, ale to neznamená ho aj robiť. Je možné, že nevie, čo to znamená.“

Prírodu podľa Niňajovej ničí ťažba dreva a tak tam turisti nejdú. „Kto by išiel do jedinečných lokalít, ak sa má po členky brodiť v blate po ťažkých mechanizmoch, ktoré neúmerne vyťažili les v národnom parku a nechali po sebe na turistických chodníkoch spúšť?“

Niňajová hovorí, že aj ich úrad podporuje iniciatívu My sme les, ktorá ma za cieľ znížiť ťažbu dreva v národných parkoch na 50 percent výmery. Krátko pred Vianocami odmietol iniciátorov výzvy premiér Robert Fico, odkázal im, že sa s nimi pre zaneprázdnenosť nestretne.

Ferenčák z ministerstva životného prostredia hovorí, že bukové pralesy sú pre vládu priorita. V novembri sa predstavitelia ministerstva životného prostredia stretli s expertmi UNESCO a diskutovali o podpore ekoturizmu. Minulý rok tiež vláda vyhlásila za prírodnú rezerváciu Borsukov vrch, ktorý je súčasťou pralesov.

Teraz najčítanejšie