Vláda vo Varšave predvádza prevrat proti justícii, varuje šéfka poľského najvyššieho súdu
„Vláda kráča nad priepasťou, do ktorej môže spadnúť celý národ,“ píše v otvorenom liste šéfka poľského najvyššieho súdu.
Poľská vláda predvádza prevrat proti justícii.
Týmito slovami kritizovala šéfka poľského najvyššieho súdu Małgorzata Gersdorfová reformu justície vo svojom otvorenom liste. Vláda podľa nej kráča nad priepasťou, do ktorej môže spadnúť celý národ.
„Prevrat proti štruktúre jednej z najdôležitejších štátnych inštitúcií sa uskutočňuje – nie ozbrojenými silami alebo polovojenskými jednotkami, ale zneužitím právnych inštitúcií,“ napísala Gersdorfová v liste, ktorý zverejnila pred Vianocami.
Citovala v ňom formulu filozofa Gustava Radbrucha, ktorá sa venuje situácii, keď sa zákony stávajú neznesiteľne nespravodlivými a vedú k „štatutárnemu bezpráviu“.
Obavy EÚ
Dva dni pred ňou Európska komisia prvý raz v histórii spustila na základe článku sedem zmluvy o EÚ sankčný proces proti vláde vo Varšave. Obáva sa totiž o stav právneho štátu v Poľsku pre kontroverzné reformy justície, ktoré už podpísal aj prezident Andrzej Duda.
Kým vláda pod neformálnym vedením šéfa Práva a spravodlivosti (PiS) Jaroslawa Kaczyńského tvrdí, že chce zreformovať súdnictvo preplnené komunistickými sudcami, kritici a opozícia sa obávajú, že jej ide o to, aby sa strana zabetónovala pri moci.
Únii podľa BBC prekáža najmä vynútený odchod sudcov do dôchodku, ktorý sa týka až 40 percent z nich, väčšie právomoci prezidenta pri predĺžení mandátu sudcov najvyššieho súdu, zasahovanie ministra spravodlivosti do fungovania súdov, ako aj strata nezávislosti a legitímnosti ústavného súdu.
Poľsko dostalo na nápravu tri mesiace. V opačnom prípade mu hrozí hlasovanie o sankciách, ktoré by ho mohli zbaviť hlasovacích práv v Rade EÚ. Hoci maďarský premiér Viktor Orbán už vyhlásil, že sankcie bude vetovať, aj tak by podľa expertov išlo pre Varšavu o veľmi nepríjemnú vec a pri rozhodovaní a tvorbe legislatívy v EÚ by sa Poľsko mohlo dostať na okraj.
„Už teraz je spustenie článku sedem veľmi vážnou procedúrou, ktorá poškodí poľskú vládu,“ povedal Denníku N šéfredaktor časopisu Visegrad Insight Wojciech Przybylski.
Z Poľska sa podľa neho môže stať vyvrheľ Európskej únie s obmedzeným politickým vplyvom. „Pre súčasnú poľskú vládu je to navyše veľmi ponižujúce, pretože jej ambícia vystupovať suverénne sa dostala do úplne opačnej polohy. Sú teraz viac-menej odkázaní na milosť maďarského premiéra Viktora Orbána a vieru, že sa nepripojí k hlasovaniu proti Poľsku,“ dodal Przybylski.
Budapešť je jasná, čo urobí Bratislava?
„Musíme dať EÚ jasne najavo, že nemá zmysel začať procedúru proti Poľsku, keďže nie je šanca, aby to prešlo,“ povedal podľa Reuters Orbán, ktorého krajina tiež vedie s Úniou viacero sporov pre konflikt s občianskou spoločnosťou.
Hlasovanie o sankciách je však až poslednou fázou v procedúre, ktorú spustila Európska komisia minulý týždeň v stredu. Podporil ju aj slovenský komisár Maroš Šefčovič.
„Nemali sme na výber,“ povedal Denníku N. „Rozhodnutie som spolu s ostatnými komisármi podporil pre závažnosť krokov poľskej vlády, ktoré smerujú proti nezávislosti súdnictva, čiže oddeleniu politickej a súdnej moci,“ povedal Šefčovič.
Okrem iného kritizoval právo ministra spravodlivosti, ktorý sa stal zároveň generálnym prokurátorom, menovať a odvolávať sudcov bez udania dôvodu. Prekáža mu aj zavedenie špeciálnej odvolacej procedúry, ktorá spochybňuje všetky rozsudky prijaté poľskými súdmi za posledných 20 rokov. „Naše obavy pritom nie sú osamotené. Pripomeniem stanovisko Benátskej komisie, ktorá prirovnala posledné kroky v Poľsku k budovaniu sovietskeho systému spravodlivosti,“ povedal podpredseda komisie pre energetickú úniu.
Benátskou komisiou argumentoval aj slovenský premiér v spore so s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý váhal s vymenovaním ústavných sudcov. V ďalšej fáze sa bude na úrovni členských krajín hlasovať o tom, či je poľský právny štát v ohrození. Na prejdenie stačí 22 z 27 hlasov. O stanovisko sme preto požiadali slovenskú ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorá si vyžiadala čas na vypracovanie analýzy.
„Tak ako Reagan zasiahol, aby zachránil Poľsko pred autoritárstvom, mal by to isté urobiť aj Trump,“ napísal pre Foreign Policy Alex Berezov z Amerického výboru pre vedu a zdravie, hoci americký prezident nepatrí medzi tých, čo by dali ľudské práva a obranu demokracie medzi svoju agendu. Podľa neho by však mal americký prezident využiť svoje páky na to, aby sa krajina vrátila späť na demokratickú cestu.
Jednou z nich je napríklad bezvízový režim s USA alebo už schválená dodávka raketového obranného systému Patriot.
Varšava aj Budapešť namiesto snahy vyriešiť obavy o nezávislosť justície útočia na EÚ ako byrokratickú mašinériu, ktorá sa im mstí za to, že nechcú prijímať utečencov. „EÚ však netrestá Poľsko, bráni svoju integritu ako jednotný blok,“ napísala komentátorka Guardianu Natalie Nougayrède.
Únia sa podľa nej snaží chrániť európske právo, ktoré sa týka všetkých európskych občanov bez výnimky. Teda napríklad aj Nemca či Portugalčana na návšteve Poľska alebo podnikateľa, ktorý tam investuje a jedného dňa bude konfrontovaný s politicky kontrolovaným sudcom, a nie so sudcom spravodlivým a nezávislým.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
