Denník N

Veril hoaxom: Keď na moje názory agresívne útočili ľudia ako Šebej, len som sa v nich utvrdzoval

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Milan Ftorek žil vo svojej bubline. Až po príchode do nového prostredia zistil, že liberálne zmýšľajúci novinári nemusia byť platení za účelom spoločného zlého cieľa. Teraz je na druhej strane, hoaxy a propagandu sa snaží vyvracať.

Stretli sme sa v jednej izbe na priváte ako prváci, študenti žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Prišli sme však z rôznych názorových svetov. Kým ja som bol už na gymnáziu v Zlatých Moravciach niečo, čo teraz môžete označiť za slniečkára, Milan prišiel z Martina s úplne inými postojmi.

Keď sa po rokoch začal na Facebooku ukazovať ako bojovník proti hoaxom a dezinformáciám, zaskočilo ma to. Zároveň mi na jeho staré ja nesedelo ani to, že sa stal dobrovoľníkom Progresívneho Slovenska. 

V rozhovore som si dovolil zachovať tykanie.

Ako sa tvoril tvoj svetonázor?

Pochádzam z Martina, čo je konzervatívne prostredie, v ktorom sa kladie dôraz na národné cítenie. Keď tam vyrastáš, príde ti to úplne prirodzené. Viedla ma k tomu aj moja rodina – otcova strana k národnej veci, mamina k silnej viere.

Skús mi v tomto kontexte vysvetliť národné cítenie.

Napríklad, keď sme pozerali správy, komentovali sa spôsobom: Tento politik rozpráva dobre, veď je to národovec, a tento zradca zas podporuje Západ. A podobné srandy.

Národovec teda bol dobrý.

Áno. Bolo jedno, že kradol alebo bol hulvát.

Slota?

Napríklad. Alebo aj Fico dával veľký dôraz na národovectvo. Mečiar bol veľký národovec, toto trio bolo preferované. A keď niekto proti nim išiel, stačilo povedať, že ide o útok na národ, a mali vybavené.

A ty si tomu veril.

Prirodzene. Ak vyrastáš v nejakej bubline, nemáš dôvod tomu neveriť. Iné informácie sa ku mne ani nemali ako dostať.

Vládli takéto názory aj medzi tvojimi rovesníkmi, s ktorými si vyrastal?

Nepamätám si, že by niekto z nich prišiel a povedal, že národovectvo je prežitok a že môže škodiť iným. Alebo nikto nepovedal, že patriotizmus môže byť aj pozitívny a dá sa naň pozerať inak.

Pamätám si, že si patril k hokejovým fanúšikom. Aké veci ste tam riešili?

Keď si patriot, si aj lokálpatriot a jediný šport v Martine bol hokej. Všetci sme tam chodili, zgrupovali sa tam rôzni ľudia. Aj v rámci fanklubu boli ľudia, ktorí to už preháňali. No potom sa oddelili a vytvorili si svoj drsnejší fanklub. Medzi nami fanúšikmi sa veľmi riešilo skôr lokálne národovectvo.

Proti Žiline?

Proti všetkým. Bolo to veľmi paradoxné. Keď sa hralo proti Žiline, nikto ju nemal rád, ani jej fanúšikov a hráčov. Akonáhle hrala reprezentácia, zrazu boli všetci na jednej tribúne. Vzišla vo mne otázka, na čom stoja tieto idey, ak stačí prezlečenie dresu a z nepriateľa je v pohode človek. Ostatným fanúšikom som hovoril, že je to absurdné.

Čo ti na to povedali?

Keď človeku povieš niečo, čo sa nezhoduje s jeho postojom, väčšinou ťa nepočúva. Mám rád dobré vzťahy s ľuďmi, mal som ich s kadekým. Ľudia ťa hneď nezačnú nenávidieť, ale nepočúvajú ťa, vypustia to z hlavy. Nezbijú ťa, ale ignorujú ťa.

Chodil si na elitné žilinské gymnázium.

Áno, na bilingválne. Bolo rasovo aj národnostne zmiešané, učili tam Arabi, černosi, Ázijci, bolo to veľmi pestré.

Čo si si o tom myslel?

Prišlo mi to veľmi zaujímavé, každému by som to odporučil. Na dezinformačných weboch často píšu, že černosi majú nízke IQ alebo že Arabi sú nečistotní. Potom keď prídete do školy, kde vidíte, že sú podstatne inteligentnejší ako vy, tak sa vám tá predstava musí automaticky zrútiť.

Milan Ftorek (29)

pochádza z Martina, v ktorom aj žije na striedačku s Bratislavou. V hlavnom meste pôsobí ako eventový manažér a v rodnom meste hlavne ako dobrovoľník Progresívneho Slovenska.

Milan Ftorek pred internátom v Mlynskej doline. Foto N – Tomáš Benedikovič

Až pred týmto rozhovorom si mi povedal, že tvoj starý otec bol Žid.

K slovenskému národovectvu často patrí, že Židia sú zlí a ovládajú svet. Napriek tomu, že mám židovských predkov, bral som to ako fakt. Navyše, sám som si to potvrdzoval. Ak máte nejakú polopravdu, vždy si ju niečím dokážete potvrdiť. Veril som, že Židia sú tí zlí a mnohým zbytočne ubližujú.

Napriek tomu, že si čiastočne Žid.

Áno.

Poznáme sa od roku 2009, o tejto téme sme sa predtým bavili, no o svojom pôvode si mi povedal až teraz. Prečo?

Na Slovensku ťa za to nikto nepochváli, skôr ťa budú hanobiť a zosmiešňovať.

Ja by som to však nerobil.

Bral som to tak automaticky. Keď ti veľa ľudí vraví, akí sú Židia zlí, nemáš dôvod sa k tomu hlásiť a berieš to ako indispozíciu.

Keď si mal 20 rokov, prišiel si do Bratislavy na katedru žurnalistiky, kde boli zrejme takmer všetci ľuďmi, ktorých môžeš označiť za slniečkárov. Čo si si o nás myslel?

Dovtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie