Denník N

Čo hejtujeme, keď hejtujeme Máriu Teréziu

Životopis cisárovnej iba presne zrkadlí svet televízie. Čo nás na tom prekvapuje?

Mária Terézia mala šestnásť detí, 789-tisíc televíznych divákov a bezpočet nespokojných hejterov, ktorí si ambiciózny historický veľkofilm o cisárovnej predstavovali trochu inak.

Keď Netflixom, HBO a torrentami ošľahaný divák odchovaný Mladým pápežom či Babylonom Berlin počuje slovné spojenie „miniséria“,„miliónová koprodukcia“, alebo „najambicióznejší projekt“, zákonite očakáva to, pre čo sa vžil anglický termín quality TV a neskrýva sklamanie, keď namiesto Hier o tróny zo Schönbrunnu dostane cisárovnú Sisi 2. Otázne je, prečo by mal vôbec niečo iné očakávať od lokálnych televízií v strednej Európe, kde zatiaľ nič vzdialene podobné quality TV nevzniklo. A to nie bez dôvodu.

Samozrejme, že Mária Terézia mohla byť omnoho lepší film. Televízna lacnota na nás nemusela dýchnuť hneď pri začiatočných titulkoch, ktoré pôsobia, ako keby niekto hravý povykrúcal rad za radom gombíky na efektovom pulte z 90. rokov. Uši nám nemusel drať slovenský seriálový dabing s rozlíšením dva a pol emócie (poznáte to, sekundové zaváhania v hlase, „aby bolo jasné…. že klamem“).

Prvý kamerový nápad mohol prísť určite skôr ako v dvanástej minúte a pri toľkom rozpočte by sme nemuseli tŕpnuť, či prežijú bez ujmy zlaté štuky na hrkotajúcich kočoch. Krutá pravda je, že tento dvojfilm, produkčne prirovnávaný k Formanovmu Amadeovi, má z umeleckého hľadiska bližšie k Líde Baarovej Filipa Renča.

Hejter by však mal chápať, že nemôžeme porovnávať jedným metrom dva rozdielne svety.

Kvalitné zahraničné seriály sú rádovo drahšie produkcie, ktorých producenti tvorcom poskytujú luxusné podmienky a dramaturgické know-how. Keďže vznikajú pre dostatočne veľké medzinárodné publikum, nemusia robiť umelecké kompromisy. Každý nový seriál sa v pretlaku konkurencie usiluje o špičkovú úroveň, nemôže ísť len o výplň vysielania.

Preto ak v miestnych podmienkach predsa vznikne niečo blízke fenoménu quality TV, tak za tým nie je miestna, ale silná medzinárodná televízia (seriál Pustina od HBO). Naša, rakúska, maďarská ani česká verejnoprávna ani komerčná televízia zatiaľ toto nedokážu, ani keď sa spoja. A nejde len o know-how či peniaze, hoci práve tie sú predpokladom kvality.

Na náš lokálny trh šitá Mária Terézia počíta s jediným miestom uvedenia, ktorým je vianočná obrazovka. Preto tá lacná televízna kamera, polocelky, detaily. Preto doslovné dialógy, ktoré napriek zlatému scenáristickému pravidlu „nehovor, ukazuj!“, nechajú všetko dopovedať postavám, takže film môžete vnímať ako rozhlasovú hru, od ktorej si môžete odskočiť do chladničky či vyvešať bielizeň, bez toho, aby vám z nej čokoľvek dôležité ušlo, čo je pravdepodobne presne to, čo diváci Márie Terézie robili.

Nebuďme prekvapení, Mária Terézia len presne zrkadlí mentálny svet televízie pre divákov päťdesiat plus, čo nechodia do kina. Jediné prekvapivé je, že visí na ulozto.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie