Jazyk v roku 2017? Hrôza a des

Ešte šťastie, že jazykový stĺpček nemá ambíciu vylepšovať nežiaduce javy v jazyku, inak by to musel zabaliť.

Donald Trump neprestal blbnúť s „fake news“, hoci sme mu to pekne vysvetlili (sú opäť slovom roka, tentoraz podľa slovníka Collins). Kapitán stále nevie ani po slovensky, ani po rusky, ale to druhé by veľmi chcel. Premiér rozpráva čoraz agresívnejšie, lebo voličom sa to páči, maslo nezlacnelo. Ľud slovenský naďalej používa tvar podmieňovacieho spôsobu „keby mám“ a „či“ s otáznikom na konci vety aj tam, kde niet alternatívy. Skutky sa naďalej nestávajú, lebo ešte stále postupujeme v súlade so zákonom. Je to márnosť nad márnosť.

Nádej však zomiera ostatná, tak sa hádam lepšie povodí problémom, o ktorých sme nenapísali ani čiarku, aby sme si trošku aj my zahádzali horúcim gaštanom zodpovednosti.

„Fejky“ nie sú celá Donaldova galiba. Podľa agentúry AP narastajú problémy s prekladaním urážok z úst severokórejského vodcu. S nadávkami je to už raz tak: nie všetky sa dajú preložiť jednoznačne a čo je horšie, ani ekvivalenty nemajú rovnakú mieru vulgarity. V prekladoch sa teda objavil Trump ako „choromyseľný americký senil“, pričom dovtedy vraj kórejská agentúra preklady do angličtiny zjemňovala a „senila“ si nechávala pre domáce publikum. Koreanisti ešte potom výraz upresňovali ako „šialený starec“ a „starý blázon“.

A Donald do tretice: aj on má svoje kajšmentke. Vždy však lepšie zaspať pri Twitteri ako za volantom. Celý jeho výrok, ktorý sa okamžite stal hitom, znel: „Despite the constant negative press covfefe.“ Nikto nevie, čo je covfefe, ale málo sa upozorňovalo na fakt, že výrok je zjavne pozitívny a neobsahuje ani vulgarizmy, skrátka svet je čoraz krajší.

Facebook experimentuje ako divý a spôsob, akým to komentujeme, už začína pripomínať prírodovedcov, ktorí sledujú za sklom nové formy života. „V utorok sa stalo to a to, spôsobilo to hento a skúsime zistiť dokedy.“ Možno však naozaj pozorujeme nové formy života. Jeden z experimentov totiž Facebook ukončil, lebo dva programy si pokecali v jazyku, ktorému ľudia nerozumeli, lebo programy skracovali jazykové štruktúry, pričom samy sa navzájom chápali. Chalani, vám musí!

Hoci nevieme, či sú programy chalani, alebo baby, švédska luteránska cirkev sa pokúsila vyjasniť obdobnú vec. Vyslovila názor, že Boh je genderovo neutrálny, nie je teda ani muž, ani žena a kňazi by nemali používať slová „Pán“ a „On“. Keby som bola pán Kuffa, spravím z toho aj nedeľnú prednášku.

Pokúšala som sa zistiť pôvod slova „mrte“, hoci proti nemu nič nemám. Mala som objednané české neologizmy z jednej stránky, kde slovo mrtě pridal používateľ menom pablb už roku 2009. Problém tej stránky bol, že mrtě neologizmov chodili pričasto a nezmyselných.

Jedno nemenované dieťa skríklo: „To je epické!“ A zopakovalo to ešte veľakrát. Márne som naznačovala, že by to mohlo byť aj lyrické.

Na iné nemenované dieťa som mierne zvýšila hlas: „Nehúkaj po mne, lebo!“ a v smiechu som dokončila „… lebo ťa naučím zlé predložky!“ Ak totiž húkam „po niekom“, znamená to, že on húkal ako prvý a ja až po ňom. Tu sa však neokrôchanec živiaci sa (aj) spisovným jazykom, teda ja, pokúšal povedať „nehúkaj na mňa“.

Z toho vyplývajú dve veselé veci. Ak sa nám niečo v jazyku nepozdáva, pokojne si pozametajme aj pred vlastným. Po druhé, v nepísaní o početných jazykových neproblémoch budeme pokračovať aj v šťastnom novom roku, lebo nič lepšie pre jazyk spraviť nemôžeme.