Denník N

O význame článkov, ktoré nikto necituje

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Z 39 miliónov výskumných článkov naprieč všetkými disciplínami v databáze Web of Science z rokov 1900 až 2015 sa až 25 percent doteraz nikdy necitovalo.

Podľa google scholar má môj článok o kritike filozofického poradenstva z roku 2014, ktorý som napísal v slovenčine pre český filozofický časopis, jedinú citáciu.

Paradoxne, je to od filozofky z Argentíny v texte napísanom v anglickom jazyku.

Magazín Nature sa v novom článku zaoberá otázkou, koľko vedeckých textov (vrátane tých z humanitných vied) sa nikdy necituje.

Podľa Richarda Van Noordena, ktorý štúdiu v Nature napísal, nie je článok, ktorý nikto necitoval – takmer ako ten môj – automaticky nanič. Ale o tom neskôr.

Naozaj sa 10 percent výskumu nobelistov necituje?

Podľa starších článkov z magazínu Science, ktoré vyšli v roku 19901991, sa obrovská masa vedeckých publikácií nikdy necituje. Prvý z nich uvádza, že v rokoch 1981 až 1985 až 55 percent článkov nikde necitovali v období piatich rokov od vydania.

„Ale obe tie analýzy sú zavádzajúce,“ píše v Nature Van Noorden, „hlavne preto, že medzi publikácie, ktoré do zoznamu zarátali, patrili aj listy, opravy, konferenčné abstrakty a iný editorský materiál, čo sú veci, ktoré sa normálne necitujú. Ak ich odstránime a do zoznamu dáme len výskumné a prehľadové štúdie, počet citácií stúpne.“

O veľkej mase necitovaného výskumu hovoril aj článok z roku 2011, ktorý priniesol pomerne bombastické zistenie, že až okolo 10 percent výskumu nobelistov sa nikde necituje.

Uvedené dáta overil biológ Petr Heneberg z Karlovej univerzity v Prahe a zistil, že podľa databázy Web of Science je to číslo okolo 1,6 percenta. Keď sa následne pozrel aj do databázy google scholar, zistil, že zvyšné práce boli tiež citované, ale kvôli preklepom či iným chybám sa do prehľadu o počte citácií nedostali. Konečné číslo o výskume nobelistov, ktorý sa necituje, tak biológ okresal na 0,3 percenta.

Prírodné a humanitné vedy

Čo hovoria nové dáta, ktoré uverejnil Nature? Z analýzy vyplýva, že štyri percentá článkov z biomecínskych vied, ktoré vyšli v roku 2006, sa dodnes necitovali. V chémii je to osem percent a vo fyzike skoro 11 (ak sa odstránia prípady, že výskumníci citujú seba samých, počet necitovaných prác v niektorých prípadoch stúpne až o polovicu).

„V inžinierstve a technológiách je miera necitovanosti článkov, ktoré vyšli v roku 2006 a sú indexované vo Web of Science, až 24 percent, čiže oveľa vyššia ako v prírodných vedách,“ informuje o zisteniach Nature Van Noorden.

Zo záznamov Web of Science vyplýva, že až 65 percent článkov z humanitných odborov, ktoré vyšli v roku 2006, nebolo doteraz citovaných. Dôvodom, prečo humanitné odbory zaostávajú za tými prírodovednými, je, že „nový výskum (v humanitných vedách, pozn. red.) menej závisí na kumulatívnom poznaní z minulosti,“ píše Nature.

Ďalším dôvodom je aj to, že Web of Science nie je dokonalý a mnoho časopisov z humanitných vied vôbec neregistruje.

Hore: necitované články od roku 1980, dole: necitované články podľa vedeckých odvetví od roku 2000 (kliknutím sa obrázok zväčší) Foto – Nature

25 percent článkov sa doteraz necitovalo

Z celkového počtu 39 miliónov výskumných článkov naprieč všetkými disciplínami vo Web of Science z rokov 1900 až 2015 sa až 25 percent doteraz necitovalo. „Neprekvapí, že väčšina z týchto necitovaných článkov pochádza z menej známych časopisov. Takmer všetky články zo známych magazínov sa citujú.“

Treba dodať, že Web of Science neobsahuje všetky časopisy, preto v databáze do popredia najviac vystupujú autori zo Spojených štátov a Európy a menej tí z Ruska, Číny alebo Indie.

Počet článkov, ktoré sa necitujú, je dnes menší ako v minulosti, čo môže byť spôsobené tým, že sa publikuje čoraz viac a autori do článkov napchajú väčší počet odkazov. Vylúčiť nemožno ani servilnosť niektorých ľudí, ktorí si navzájom citujú výskum len preto, aby sa zapáčili.

Ani necitovaný článok nie je zbytočný

Van Noorden pre Nature píše, že časť vedeckých článkov, ktoré sa nikdy necitujú, je zbytočná, no neplatí to vždy. Napríklad v roku 2010 vyšiel v PLoS One článok, ktorý analyzoval chyby v HIV teste. O niekoľko rokov neskôr sa test prestal na klinikách používať, hoci neskôr ho opäť zaviedli.

Aj keď článok nemá jedinú citáciu, v tejto chvíli má skoro 1700 pozretí a okolo 500 stiahnutí. „Cieľom článku bolo zlepšiť prax v zdravotníctve, nie posunúť vedecký odbor ďalej,“ zhodnotil význam článku jeho spoluautor Joe Egger.

Iné články sa nemusia citovať preto, lebo ukázali, že „tadiaľto cesta nevedie“. Chemik Niklaas Buurma z univerzity z Cardiffe je spoluautorom necitovaného článku, v ktorom ukázali, že niektorými vecami je jednoducho lepšie sa nezaoberať. „Rozhodli sme sa ukázať, že niečo nestojí za to, aby sa tomu ľudia venovali. A ukázali sme to. Na náš necitovaný článok som pyšný,“ cituje ho Nature.

To je, mimochodom, aj prípad môjho článku z úvodu, ktorý nazbieral jednu citáciu v ďalekej Argentíne. Ukazuje, že filozofické poradenstvo je „niečo, čo nestojí za to, aby sa tomu ľudia venovali“.

Potom je tu ešte iný rozmer významu necitovaných článkov; jeho nevýhodou však je, že sa ťažko meria. Genetik a nobelista Oliver Smithies si v minulosti viackrát posťažoval, že jeho článok z roku 1953 nikdy necitovali (dodajme, že to nie je to pravda). Pre vedca mal článok aj tak mimoriadny význam: „Veľmi som si prácu na ňom užíval a naučil som sa na ňom robiť dobrú vedu,“ povedal.

Vďaka práci na článku sa Smithies zoznámil s genetikom Rajum Kucherlapatim z Harvardu. Výsledkom bola dlhodobá spolupráca a Nobelova cena, ktorú Smithies získal v roku 2007.

Dostupné z: doi: 10.1038/d41586-017-08404-0

Teraz najčítanejšie