O význame článkov, ktoré nikto necituje

Z 39 miliónov výskumných článkov naprieč všetkými disciplínami v databáze Web of Science z rokov 1900 až 2015 sa až 25 percent doteraz nikdy necitovalo.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa google scholar má môj článok o kritike filozofického poradenstva z roku 2014, ktorý som napísal v slovenčine pre český filozofický časopis, jedinú citáciu.

Paradoxne, je to od filozofky z Argentíny v texte napísanom v anglickom jazyku.

Magazín Nature sa v novom článku zaoberá otázkou, koľko vedeckých textov (vrátane tých z humanitných vied) sa nikdy necituje.

Podľa Richarda Van Noordena, ktorý štúdiu v Nature napísal, nie je článok, ktorý nikto necitoval – takmer ako ten môj – automaticky nanič. Ale o tom neskôr.

Naozaj sa 10 percent výskumu nobelistov necituje?

Podľa starších článkov z magazínu Science, ktoré vyšli v roku 19901991, sa obrovská masa vedeckých publikácií nikdy necituje. Prvý z nich uvádza, že v rokoch 1981 až 1985 až 55 percent článkov nikde necitovali v období piatich rokov od vydania.

„Ale obe tie analýzy sú zavádzajúce,“ píše v Nature Van Noorden, „hlavne preto, že medzi publikácie, ktoré do zoznamu zarátali, patrili aj listy, opravy, konferenčné abstrakty a iný editorský materiál, čo sú veci, ktoré sa normálne necitujú. Ak ich odstránime a do zoznamu dáme len výskumné a prehľadové štúdie, počet citácií stúpne.“

O veľkej mase necitovaného výskumu hovoril aj článok z roku 2011, ktorý priniesol pomerne bombastické zistenie, že až okolo 10 percent výskumu nobelistov sa nikde necituje.

Uvedené dáta overil biológ Petr Heneberg z Karlovej univerzity v Prahe a zistil, že podľa databázy Web of Science je to číslo okolo 1,6 percenta.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |