O význame článkov, ktoré nikto necituje

Z 39 miliónov výskumných článkov naprieč všetkými disciplínami v databáze Web of Science z rokov 1900 až 2015 sa až 25 percent doteraz nikdy necitovalo.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa google scholar má môj článok o kritike filozofického poradenstva z roku 2014, ktorý som napísal v slovenčine pre český filozofický časopis, jedinú citáciu.

Paradoxne, je to od filozofky z Argentíny v texte napísanom v anglickom jazyku.

Magazín Nature sa v novom článku zaoberá otázkou, koľko vedeckých textov (vrátane tých z humanitných vied) sa nikdy necituje.

Podľa Richarda Van Noordena, ktorý štúdiu v Nature napísal, nie je článok, ktorý nikto necitoval – takmer ako ten môj – automaticky nanič. Ale o tom neskôr.

Naozaj sa 10 percent výskumu nobelistov necituje?

Podľa starších článkov z magazínu Science, ktoré vyšli v roku 19901991, sa obrovská masa vedeckých publikácií nikdy necituje. Prvý z nich uvádza, že v rokoch 1981 až 1985 až 55 percent článkov nikde necitovali v období piatich rokov od vydania.

„Ale obe tie analýzy sú zavádzajúce,“ píše v Nature Van Noorden, „hlavne preto, že medzi publikácie, ktoré do zoznamu zarátali, patrili aj listy, opravy, konferenčné abstrakty a iný editorský materiál, čo sú veci, ktoré sa normálne necitujú. Ak ich odstránime a do zoznamu dáme len výskumné a prehľadové štúdie, počet citácií stúpne.“

O veľkej mase necitovaného výskumu hovoril aj článok z roku 2011, ktorý priniesol pomerne bombastické zistenie, že až okolo 10 percent výskumu nobelistov sa nikde necituje.

Uvedené dáta overil biológ Petr Heneberg z Karlovej univerzity v Prahe a zistil, že podľa databázy Web of Science je to číslo okolo 1,6 percenta.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |