Matej Tóth: Za tie peniaze sme deťom mohli kúpiť byt, ale nikoho nebudem žalovať

Bol to môj najťažší rok, po osobnej aj profesionálnej stránke, tvrdí v otvorenom rozhovore Matej Tóth.

Foto – AP/Kin Cheung

Tri dni pred Vianocami bolo definitívne jasné, že Matej Tóth vyhral boj o očistenie svojho mena v súvislosti s dopingovými podozreniami. Vliekol sa od začiatku leta, keď ho upozornili na odchýlku v biologickom pase.

Ako priznáva, prešiel rôznymi fázami. Najskôr podľahol pocitu, že ide o konšpiráciu proti slovenským športovcom. Neskôr názor zmenil a fanúšikov upokojoval. Prekvapilo ho, do akej miery sa slovenská verejnosť postavila na jeho stranu.

V rozhovore rozpráva aj o tom

  • kto mu najviac pomohol v kritických situáciách
  • akú úlohu zohrala viera v Boha
  • ako sa upravil jeho názor na Rusov
  • a ako ho sleduje päť miliónov očí.

Deň po tom, ako vás definitívne očistili, ste na Športovcovi roka boli odovzdávať cenu za celoživotný prínos Jozefovi Pribilincovi. Keď ste vyšli na pódium, ľudia vám tlieskali v stoji. Aké to bolo?

Veľmi silné. Dlho som zvažoval, či tam vôbec ísť. Keď som dostal pozvánku, ešte som nevedel, ako to so mnou dopadne. Mal som však odovzdávať cenu Jozefovi Pribilincovi (olympijský víťaz v chôdzi zo Soulu 1988, pozn. redakcie), tak som si povedal, že to bude pre mňa česť bez ohľadu na to, či už budem očistený. Deň pred galavečerom som však vedel, že to dopadlo dobre. Cítil som sa teda lepšie a túto udalosť som bral aj ako možnosť poďakovať sa športovej komunite za podporu.

Dúfal som, že mi zatlieskajú, ale niečo také výnimočné som nečakal. Ťažko sa mi hľadali slová, bolo to pre mňa silné. Prebleslo mi hlavou, ako to všetko prežívalo celé Slovensko. Cítil som zadosťučinenie.

Prebehol vám hlavou celý posledný rok?

Asi nie. Už sa ma na to pýtalo veľa ľudí, ale nie je to ako z amerického filmu. Prebleslo mi však minimálne to, že ešte pred pár mesiacmi som pochyboval sám o sebe, či mi vôbec niekto bude dôverovať a ako to ľudia budú vnímať. Podpora bola nakoniec obrovská.

Matej Tóth počas slávnostného vyhlásenia ankety Športovec roka 2017 v Bratislave 22. decembra 2017. FOTO TASR – Marko Erd

Bol to najťažší rok vášho života?

Myslím si, že áno. Doteraz som žil spokojný a šťastný život a ani teraz ho nevnímam trpiteľsky, ľudia majú oveľa vážnejšie problémy. Toto však bol prvý rok, v ktorom to bolo naozaj náročné. Lámalo sa, či ma šport ešte niekedy bude baviť. Bolo to náročné po profesionálnej aj osobnej stránke.

Dosť ľudí by sa v takejto situácii zrejme zrútilo. Kto vám najviac pomáhal, aby sa to nestalo? Vyhľadali ste aj psychológa?

Psychológa som, našťastie, nepotreboval, jeho úlohu plnili hlavne moji blízki. Nejdem sa hrať na hrdinu, ktorý to zvládal ľavou-zadnou, mal som aj veľmi ťažké obdobia, hlavne zo začiatku. Vtedy som cítil obrovskú podporu rodiny, ktorá sa zomkla. Ukázalo sa, že je so mnou v dobrom aj v zlom.

Po olympiáde som hovoril, že mám doma s manželkou a deťmi ostrovček normálnosti. Vtedy mi všetci gratulovali a možno som začal trochu lietať. Ostrovček som mal doma aj teraz, chodil som po vonku sklesnutý a z vrcholu som spadol na dno. Doma však všetko fungovalo. Deti nepotrebovali mať olympijského šampióna, nevadilo im, že som obvinený z dopingu. Bol som otec.

Veľmi mi pomohli aj ľudia, ktorí sa za mňa postavili, zavolali, napísali, verejne vystúpili na moju obhajobu. To mi vracalo psychiku späť do normálu. Veľmi pomohli aj rodičia, ktorí od začiatku tvrdili, že nemám mať prečo sklonenú hlavu. Že som nič zlé neurobil a nemám sa za čo hanbiť. Mám bojovať a dokázať svoju pravdu všetkým.

Aký typ podpory to bol? Taká, že to bude v poriadku, aj keď vás neočistia, alebo vás skôr burcovali, že treba bojovať a dokázať svoju čistotu?

To, že to musí dobre dopadnúť a pravda zvíťazí, mi písalo veľa ľudí, ktorí nie sú z môjho najbližšieho okruhu. Najbližší, samozrejme, chceli, aby to dobre dopadlo. No od začiatku mi hovorili, že nech to dopadne akokoľvek, stoja za mnou a vedia, kde je pravda. Uvedomovali si, aký je systém a že pravda nemusí zvíťaziť. Aj Štefan Hríb povedal, že som ho presvedčil, nech príde z IAAF čokoľvek.

Neprišla vám podpora verejnosti niekedy až slepá? Veď predsa ľudia nemohli poznať všetky detaily vašej obhajoby.

Ľudí som za to obdivoval a som veľmi šťastný, že sú takí, ktorí dokážu takto veriť na základe pocitov. Aj keď vieme, že šport nie je úplne čistý a ako sa časom prichádza na všelijaké kauzy. Bolo to silné. Nevnímal som to však tak, že sú naivní. Myslel by som si to vtedy, keby som vedel, že robím niečo zlé a oni mi aj tak veria. Sú situácie, keď sa dá takáto naivita zneužiť. Som však rád, že ja som nič také nemusel spraviť a naozaj išlo o správnu dôveru.

Tvrdíte, že ľudia vám dokázali veriť. Na tom bola postavená aj reklama Slovenskej sporiteľne, v ktorej ste sa objavili. Nebola to teda asi náhoda.

Reklama nebola môj nápad, nechcel som ju silou-mocou pretlačiť, ako ma niektorí obviňujú. Ide o marketing môjho partnera, ktorý chce ísť líniou, aby si ľudia verili. Môj príbeh im prišiel vhod, tak sme to spojili. Keď ma oslovili, že takto chcú robiť marketing, našli sme prienik. Vnímal som to ako obrovskú podporu. Vedel som sa stotožniť s líniou mojej banky, že nešla do produktového marketingu, ale môj príbeh chcela využiť, aby v národe povzniesla silné emócie. Veriť ľuďom, veriť vo svoje schopnosti. Myslím si, že toto bol len začiatok, a budem rád, ak to bude pokračovať ďalej. Chcel by som ľuďom mojím príbehom dokazovať, aké dôležité je nevzdať sa a veriť si.

Sami ste sa ich pýtali, či sú si niečím takým istí.

Natáčali sme na prelome októbra a novembra. Narovinu som im povedal, že idú do rizika. V čase vysielania reklamy som sa mohol chystať na arbitráž a nikto by nevedel, ako to dopadne. Tiež som im hovoril, že nie som najmladší a aj keď ma očistia, moje telo nemusí zvládnuť ďalšiu prípravu a nemusia prísť ďalšie úspechy. Napriek tomu do toho išli. Nevnímali to však cez samotný rezultát antidopingovky, ale cez emóciu, ktorú môj prípad vyvolal.

Niektorí ľudia sa v internetových diskusiách sťažujú, že reklama chodí až príliš často.

Ľudia mi písali, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Kniha od tohto autora - Matej Tóth: Odchýlka

Kúpiť