Ako fungujú ohňostroje?

Ťažký šedý opar, ktorý sa po výbuchoch vznáša vo vzduchu už tesne po polnoci, zvykne vyvolávať zdravotné ťažkosti spojené s dráždením na kašeľ a podráždenými či poškodenými očami.

Ohňostroj v brazílskom Riu de Janeiro. Foto – TASR/AP

Už o niekoľko hodín sa náš pohľad upriami na nočnú oblohu, ktorá bude zaplnená krásnymi rôznofarebnými výbuchmi. Za všetko, čo počas silvestrovskej noci uvidíte a začujete, je zodpovedná chémia.

Pri zábavnej pyrotechnike je potrebné, aby boli v súlade zvuk aj farba. Počas výroby sa preto musia brať do úvahy rôzne časy horenia rôznych materiálov. Navyše, materiály sa zvyknú pripravovať po vrstvách, aby sa docielil efekt zmeny farby počas výbuchu.

Rakety sú zvyčajne balené vo forme valcov (mažiarov), ktoré obsahujú pušný prach a takzvané svetličky – lisovanú zápalnú zmes tvorenú palivom, oxidovadlom a soľami kovov. Tieto valce sú uložené v trubici, ktorá slúži na usmernenie počas vystrelenia. Pri vypustení rakety najprv zhorí pušný prach umiestnený na spodnej strane trubice, čím vznikne tlak – ten z trubice vystrelí valec s výbušnou zmesou.

Po niekoľkých sekundách letu vo vzduchu sa s oneskorením spustí ďalšia explózia, ktorá zapáli pušný prach spolu so svetličkami. Ich umiestnenie v zmesi určuje výsledný tvar ohňostroja, buď sú výbuchy rovnomerne rozmiestnené po oblohe, alebo vytvoria obrazec v tvare kvetiny alebo gule.

Chémia výbuchov

Delobuchy a ohňostroje sú pripravené zo zmesi zlúčenín, z ktorých

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |