Denník N

Kedy sa zo starých Slovákov stali Slováci a prečo k nim Svätopluk nepatril

Tento týždeň vás prevedieme históriou spred Veľkej Moravy až po pád komunizmu. Prinášame vám seriál o dejinách Slovákov a obyvateľov nášho územia. Existovali „starí Slováci“? Prečo považujeme Veľkomoravskú ríšu za svoju, keď sa volá Veľkomoravská? Ako nás ovládli Maďari?

Jedno z najstarších vyobrazení Svätopluka na Arnulfovom dvore v Dalimilovej kronike zo 14. storočia. Svätopluk je v strede obrazu v mníšskom rúchu. Foto - Wikimedia
Jedno z najstarších vyobrazení Svätopluka na Arnulfovom dvore v Dalimilovej kronike zo 14. storočia. Svätopluk je v strede obrazu v mníšskom rúchu. Foto – Wikimedia

 

Existovali „starí Slováci“?

Ak existujú Slováci dnes, určite mali aj nejakú staršiu verziu. Otázkou je, odkedy je namieste ich nazývať Slovákmi. Politicky motivovaný spor, ktorý pred niekoľkými rokmi rozdelil slovenskú verejnosť a historikov, vlastne nebol o tom, či existovali starí Slováci, ale o tom, odkedy existovali. Nemáme žiadny dôkaz ani logický predpoklad na to, aby sme ich považovali za Slovákov už v časoch Veľkej Moravy.

Podľa historika Jána Steinhübela má zmysel o Slovákoch hovoriť až po vzniku Uhorska. Až tým, že sa ocitli v novom štáte, v ktorom sa oddelili od Moravanov a politicky sa naopak stali Uhrami, pričom sa však zároveň museli novo vymedziť aj voči neslovanským Maďarom, pre nich vznikla potreba nejakej novej skupinovej identity. Vďaka tomu sa postupne stali Slovákmi. Dovtedy sa pravdepodobne považovali len za Slovanov a Moravanov, prípadne mohli mať regionálnu identitu, napríklad ako Nitrania (Nitravania).

Z rovnakého dôvodu napokon môžeme už v čase ich príchodu do Karpatskej kotliny odôvodnene hovoriť napríklad o starých Maďaroch. Nie preto, že by boli vyspelejší ako predkovia Slovákov, ale preto, lebo sa ako kočovníci už predtým vyčlenili zo svojho predchádzajúceho politického a etnického kontextu a potrebovali nejaký špecifický názov aj povedomie.

Veľká Morava v obrazoch

velka_morava (1)

Bol Svätopluk kráľ a ako to bolo s jeho prútmi?

Predpokladali by sme, že v stredoveku mali jasno v používaní takých základných výrazov, ako je kráľ. V ranom stredoveku, v časoch Veľkej Moravy to však neplatilo. Tí istí vládcovia sa v rôznych prameňoch striedavo nazývali latinskými výrazmi rex (kráľ) a dux (knieža) alebo sa kráľmi nazývali vládcovia veľmi malých území, ktorí boli skôr kmeňovými náčelníkmi.

svatopluk_ dalimilova kronika
Svätopluk opäť v Dalimilovej kronike zo 14. storočia. Foto – Wikimedia

V prípade Svätopluka je historicky správnejšie používať výraz knieža. Nie je to však až také podstatné – je totiž jasné, že na svojom území bol suverénnym vládcom.

Svätopluk však určite nebol Slovákom. Pravdepodobne patril k moravskému rodu Mojmírovcov a ako ich zástupca vládol najprv na Nitriansku. Ako panovník presadzoval silnú centralizáciu a unifikáciu, rozhodne nepodporoval nič, čo by mohlo pomáhať vzniku samostatného slovenského národa, píše historik Vladimír Turčan.

Motív Svätoplukových prútov, keď sa umierajúci panovník snaží svojich synov – nástupcov primať k svornosti tým, že ich nechá lámať zväzok prútov či šípov, je známy aj z iných kultúr. Možno pochádza z iránskeho prostredia.

 

Prečo považujeme Veľkomoravskú ríšu za svoju, keď sa volá Veľkomoravská?

Nevieme, ako sa Veľkomoravská ríša volala v časoch Veľkomoravskej ríše; v prameňoch sa väčšinou spomína ako Morava či krajina Moravanov. Názov Veľká Morava sa objavuje až desaťročia po jej zániku u byzantského cisára Konštantína VII. Vo svojom diele píše o dvoch Moravách: jedna ležala na Balkáne, druhú z nich nazýva „megalé Moravia“. To však u neho nemuselo znamenať veľká, ale len vzdialenejšia (od Byzancie). Vznikol z toho však dodnes zaužívaný názov.

Kresťanskú vieru tu začali šíriť pravdepodobne už írsko-škótski mnísi na konci 8. storočia.

A keďže predkovia dnešných Slovákov patrili k tomuto štátnemu útvaru, bola Veľkomoravská ríša aj ich ríšou, hoci v tom čase ešte nemali samostatné slovenské povedomie. Stredoveké stredoeurópske štáty ako České a Uhorské kráľovstvo navyše na Veľkomoravskú ríšu čiastočne nadväzovali, preberali od nej kresťanstvo a pravdepodobne aj niektoré organizačné prvky. Preto ich do určitej miery možno považovať za nástupnícke štáty Veľkomoravskej ríše.

Mapa - Archeologické múzeum Bratislava, SNM
Mapa – Archeologické múzeum Bratislava, SNM

 

Akým jazykom sa rozprávalo v čase Veľkomoravskej ríše?

Hlavne miestnymi nárečiami praslovančiny a staroslovienčinou. Praslovančina v tých časoch ešte iba prechádzala procesom nárečovej diferenciácie, počas ktorého z nej postupne vznikli aj súčasné slovanské jazyky. Bola však ešte pomerne jednotná, aj preto sa mohli byzantskí misionári Konštantín a Metod na území Veľkej Moravy dobre dorozumieť so svojou znalosťou jazyka Slovanov z okolia Solúna.

Seriál Dejiny Slovákov

  • utorok: Uhorsko
  • streda: prvá Československá republika
  • štvrtok: druhá svetová vojna
  • piatok: komunizmus

Staroslovienčina je najstarší slovanský spisovný jazyk vytvorený práve zo slovanského nárečia z okolia Solúna. Na území Veľkej Moravy sa šírila vďaka cyrilometodskej misii. Používala sa však len v časti cirkevných kruhov a mohla fungovať pravdepodobne aj ako jazyk časti (málopočetných) vyšších a vzdelanejších vrstiev. Ako jazyk cirkvi, vzdelaných kruhov a administratívy sa súbežne používala aj latinčina, ktorá nakoniec zo všetkých týchto funkcií staroslovienčinu úplne vytlačila.

 

Kto žil na našom území pred príchodom Slovanov?

Najstarším etnikom, ktoré obývalo aj časť územia dnešného Slovenska a ktoré už poznáme pod konkrétnym menom, boli Skýti – kočovníci iránskeho pôvodu z oblastí na sever od Čierneho mora (alebo nejaké im príbuzné etnikum; ďalší bádatelia ich považujú za Trákov).

Po nich prišli Kelti, ktorí vytvorili svoju opevnenú osadu – oppidum aj na hradnom vrchu v Bratislave. Z juhu na naše územie zasiahli Dákovia z územia dnešného Rumunska.

Keltov neskôr vytlačili germánske kmene Markomanov a Kvádov. V období sťahovania národov prešli cez územie dnešného Slovenska a načas sa tu usadili ďalšie germánske kmene Vandalov, Vizigótov, Ostrogótov, Langobardov a Gepidov.

Na dnešnom Slovensku žili aj Huni – kočovníci mongolsko-tureckého pôvodu zo strednej Ázie.

Po rozpade Hunskej ríše Dunajskú kotlinu opäť ovládli germánske kmene, ktoré dovtedy boli v područí Hunov. To už do nej začali prichádzať aj prví Slovania.

Kríž z Veľkej Mače pri Seredi pochádza pravdepodobne z 9. storočia. Vyrobili ho zrejme v Byzancii. Vyobrazuje svätú Trojicu. Bol aj na slovenskej desaťkorunáčke. Foto - Archeologické múzeum Bratislava, SNM
Kríž z Veľkej Mače pri Seredi pochádza pravdepodobne z 9. storočia. Vyrobili ho zrejme v Byzancii. Vyobrazuje Svätú Trojicu. Bol aj na slovenskej desaťkorunáčke. Foto – Archeologické múzeum Bratislava, SNM

 

V čo verili ľudia na našom území pred príchodom kresťanstva?

Na našom území sa vystriedalo veľa archeologických kultúr a etník a každé z nich malo nejakú svoju vieru. Jednou z nich bolo aj pohanské náboženstvo starých Slovanov, o ktorom však máme z územia Slovenska málo informácií. Dôležité však je, že kresťanstvo sa na dnešnom Slovensku zachytilo dávno pred príchodom Konštantína a Metoda v roku 863.

Kresťanskú vieru tu začali šíriť pravdepodobne už írsko-škótski mnísi na konci 8. storočia a pred byzantskou misiou u nás úspešne pôsobili západní misionári z talianskych a nemeckých oblastí.

Z roku 828 pochádza správa o vysvätení kresťanského kostola na území kniežaťa Pribinu a dôkazom rozšírenia kresťanstva aspoň medzi vládnucou vrstvou sú aj nálezy klenotov s kresťanskými motívmi na hradisku v Bojnej. Byzantská misia navyše nebola príliš úspešná – po krátkom čase ju aj z politických dôvodov prevalcovala latinská cirkev, ktorej patrí hlavná zásluha na pokresťančení našich predkov.

 

Aké sú najstaršie stavby na našom území?

Za najstaršiu stojacu stavbu na území dnešného Slovenska sa považuje Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Môže pochádzať z veľkomoravského obdobia, podľa mnohých bádateľov je však mladšia. Zachovalo sa niekoľko základov kostolov, napríklad na Devíne, Bratislavskom a Nitrianskom hrade či na hradisku Ducové, ktoré môžu byť veľkomoravské. Okrem toho je na území Slovenska veľa pozostatkov skorších stavieb, hradísk, kultových miest, pohrebných mohýl či rímskych opevnení.

Kostol svätej Margity v Kopčanoch. Foto - TASR
Kostol svätej Margity v Kopčanoch. Foto – TASR

K najzaujímavejším patria hradisko zo železnej doby na vrchu Molpír pri Smoleniciach, ktoré sa rozprestieralo na ploche 14 hektárov a chránil ho zložitý systém opevnenia; hradisko Nižná Myšľa z bronzovej doby, ktoré malo napojenie na mykénsku kultúru v Grécku; takzvaný Val obrov, tiahnuci sa v dĺžke 60 kilometrov od Sitna na juh k Ipľu; alebo praveký kultový objekt – kamenný kruh v Holíči.

V Ducovom sú pozostatky veľkomoravského hradiska, kde je aj najstaršie zdokumentované pohrebisko. Na zábere je pôdorys rotundy z 9. storočia. Foto - Archeologické múzeum Bratislava, SNM
V Ducovom sú pozostatky veľkomoravského hradiska, kde je aj najstaršie zdokumentované pohrebisko. Na zábere je pôdorys rotundy z 9. storočia. Foto – Archeologické múzeum Bratislava, SNM

 

Najnovším objavom a jedným z najvýznamnejších je keltské osídlenie vybudované Rimanmi na mieste dnešného Bratislavského hradu z prvého storočia pred naším letopočtom.

 

Čo je najstarší zachovaný písomný prameň z nášho územia?

Najstaršie nápisy z územia dnešného Slovenska sú na takzvaných biatekoch – keltských bronzových a strieborných minciach s nápismi, ktoré sú pravdepodobne menami kmeňových vládcov.

Za najstarší písomný prameň sa tradične považuje nápis na trenčianskej hradnej skale datovaný do roku 179 nášho letopočtu. Oznamuje víťazstvo rímskej II. légie nad Germánmi počas vojen vedených cisármi Marcom Auréliom a jeho synom Commodom s kmeňmi Markomanov a Kvádov.

Rímsky nápis v Trenčíne. Foto - TASR
Rímsky nápis v Trenčíne. Foto – TASR

Nápis z Trenčína je však len najvýznamnejším rímskym nápisom v strednej Európe na sever od Dunaja, ktorý sa zachoval na pôvodnom mieste. Najstarší známy rímsky nápis u nás sa nachádza na stene kostola v Boldogu pri Senci. Na kostol použili kvádre z rímskej hrobky alebo inej rímskej stavby. Medzi nimi je aj náhrobný kameň rímskeho centúria – stotníka Quinta Atilia Prima, ktorý sa tu po odchode z légií usadil ako obchodník. Nápis v Boldogu pochádza z konca prvého alebo začiatku druhého storočia nášho letopočtu.

 

Aké vojny prebiehali na našom území pred vznikom Uhorska?

Bolo ich veľa, hoci sú pramene na informácie o nich skúpe. Územie dnešného Slovenska zasiahli napríklad rímske vojenské výpravy (počas markomanských vojen vznikol aj nápis na trenčianskej skale), boje Slovanov a Frankov s Avarmi, dobyvačné výpravy Veľkomoravskej ríše.

Spis vypracovaný franskými mníchmi v 9. storočí, spomína aj Pribinu. Foto - Archeologické múzeum Bratislava, SNM
Spis vypracovaný franskými mníchmi v 9. storočí, spomína aj Pribinu. Foto – Archeologické múzeum Bratislava, SNM

Najvýznamnejšou a najlepšie zdokumentovanou bitkou na našom území pred vznikom Uhorska bola bitka pri mieste, ktoré sa spomína ako Brezalauspurc a stotožňuje sa s dnešnou Bratislavou. Staromaďarské kmene v nej v roku 907 zničili bavorské vojská a zabili i bavorského vojvodu Luitpolda. Výrazne tým zmenili mocenské pomery na strednom Podunajsku a potvrdili tu svoje vedúce postavenie.

Pramene neuvádzajú, že by sa bitky na jednej či druhej strane zúčastnili veľkomoravské vojská, i keď sa odohrala na území, ktoré ešte zopár rokov predtým patrilo Veľkej Morave. Predpokladá sa preto, že už v tom čase stratila význam – rok 907 sa udáva ako rok jej zániku.

 

Ako nás ovládli Maďari?

Bojovníci staromaďarských kmeňov začali do Karpatskej kotliny prenikať v 60. rokoch 9. storočia ako spojenci kniežaťa Rastislava v boji proti Frankom. Bojovali aj v ďalších vojnách medzi Moravanmi a Frankmi striedavo na jednej či druhej strane. V roku 881 napríklad bojovali ako spojenci Svätopluka pri dnešnej Viedni, v roku 892 naopak ako spojenci Frankov útočili na Svätoplukovu ríšu. Súbežne s rozpadom Veľkej Moravy starí Maďari postupne zaberali Karpatskú kotlinu.

Na Slovensku (na rozdiel od Moravy) však máme archeologicky doložený jediný prípad násilného zániku veľkomoravského hradiska (Zemplín) pravdepodobne v dôsledku boja s kočovníkmi. Mnohé hradiská naopak kontinuálne prežili do Uhorska. Preto sa predpokladá, že starí Maďari neprevzali toto územie len bojom, ale aj dohodou s časťou bývalej veľkomoravskej elity, ktorá potom zohrala významnú úlohu pri formovaní nového uhorského štátu a pravdepodobne si aspoň načas – napríklad na Nitriansku – zachovala aj určitú mieru autonómie.

V utorok: Dejiny v časoch Uhorska

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie