Denník N

Opakuje sa v Iráne zelená revolúcia? Analytici sú pri prognózach opatrní

Počas demonštrácie na Teheránskej univerzite. Foto - AP
Počas demonštrácie na Teheránskej univerzite. Foto – AP

Súčasné demonštrácie proti iránskemu režimu sa odlišujú od masových protestov z roku 2009 vo viacerých veciach.

Najväčšie protivládne protesty od zelenej revolúcie v roku 2009. Tak opisujú západné médiá, často odkázané len na informácie zo sociálnych sietí, situáciu v Iráne. Od polovice minulého týždňa tam protestujú ľudia v uliciach viacerých miest proti vládnej politike. Kričia aj heslá proti islamskej republike a ajatolláhovi Chameneímu, či prezidentovi Hasanovi Ruhánímu.

Režim na to odpovedal manifestáciou v jeho prospech, ale aj násilím, ktoré si už vyžiadalo najmenej dve obete na životoch. Demonštrantom sa tiež podľa BBC vyhráža, aby okamžite prestali s nepovolenými zhromaždeniami, pretože inak ich zasiahne železnou päsťou. Tradične tiež z organizácie protestov obviňuje zahraničných agentov.

To, že Iránci sú nespokojní, nie je nič nové. Lokálne protesty sú pomerne časté, no málokedy vydržia viac ako niekoľko hodín a nemajú tendencie sa šíriť do iných miest. Teraz je situácia iná, a to vyvoláva otázky, či to pripomína stav z roku 2009, keď po prezidentských voľbách s mnohými nezrovnalosťami a podozreniami z podvodov zvíťazil Mahmúd Ahmadínedžád. Iránci sa vtedy dokázali aj s pomocou sociálnych sietí aktivizovať a dlhé mesiace protestovali v uliciach, kde žiadali zásadnú zmenu režimu.

Dá sa teda súčasná situácia v Iráne považovať za začiatok niekoho podobného? Analytici si myslia, že sú tam podobné motívy, ale aj rozdiely a mnohé závisí od vytrvalosti ľudí a ochote režimu splniť niektoré požiadavky ulice.

Vajcia a vojny

Prvý významný rozdiel, okrem oveľa menšej účasti ľudí, oproti zelenej revolúcii je fakt, že protesty sa nezačali v hlavnom meste Teheráne, ale v Mašdáde a neskôr v Kermanšáhu, čo je mesto, ktoré tento rok postihlo veľké zemetrasenie. Neskôr sa protesty rozšírili aj do metropoly a ďalších miest. Mašdád je miesto, kde mala vláda vždy silnú podporu, už aj preto, že tam žijú konzervatívni voliči.

Aj tí však už majú dosť rastúcich cien, korupcie, zvyšovania daní a obmedzovania sociálnych dávok a dotovania cien niektorých základných tovarov a služieb. V Iráne v posledných týždňoch o 40 percent narástli ceny hydiny či vajec, ale aj ďalších tovarov. Ľudí však netrápia len vysoké ceny, ale aj byrokracia a protekcia. K tomu všetkému treba prirátať aj zlú ekonomickú situáciu mladých ľudí, ktorí síce majú akademické vzdelanie, avšak takmer žiadnu budúcnosť, keďže nezamestnanosť, hlavne v ich generácii je vysoká a dosahuje okolo 40 percent.

Provládna demonštrácia. Foto – AP

Iránci sa s veľkými nádejami upierali na dohodu o obmedzení iránskeho jadrového programu z roku 2015. Jej súčasťou bolo aj ukončenie drsných medzinárodných ekonomických sankcií. Efekt tohto kroku sa však prejavuje len veľmi pomaly. Navyše mnohé jednostranné sankcie, hlavne zo strany Spojených štátov amerických, pretrvávajú a pridávajú sa ďalšie, čo vyvoláva nervozitu investorov a opatrnosť bankových domov.

Analytik RAND korporácie Alireza Nader citovaný CNN však tvrdí, že nespokojnosť ľudí nesúvisí len so slabým pokrokom po uzavretí jadrovej dohody, ale aj s vládnou politikou ako takou. „Vláda je vnímaná ako silno skorumpovaná, zvyšuje sa nerovnosť, čo verejnosť považuje za prejav nespravodlivosti. Toto mal byť režim, ktorý mal po revolúcii v roku 1979 priniesť spravodlivosť, ale zlyhal.“

„Protesty sa začali na najnižších priečkach spoločnosti, od tých najmenej privilegovaných. Toto nie sú protesty strednej vrstvy, toto sú ľudia z nižších vrstiev spoločnosti, z predmestí a periférie, čo majú všetkého dosť,“ cituje Guardian jedného z účastníkov protestov. Aj to ukazuje na rozdiel so zelenou revolúciou, ktorá bola hlavne na začiatku skôr záležitosťou mestskej elity netrpiacej materiálnou núdzou.

Ľudia sa tiež pýtajú, či je v poriadku, že režim finančne, materiálne a personálne podporuje svojich spojencov v Iraku, Sýrii, Libanone či Jemene, keď sa oni trápia. „Iránske vojenské úspechy a zahraničná politika, hlavne na Blízkom východe, mu dávajú status regionálnej mocnosti strednej veľkosti. To môže posilniť medzinárodne postavenie Iránu, lenže Iránci to vnímajú tak, že to ide na ich účet, že to znamená zníženie životnej úrovne a to, že zo svojich vreciek platia boje v Jemene či v Sýrii,“ napísal blízkovýchodný expert izraelského denníka Haarec Zvi Barel.

Trump a Twitter

To, čo sa deje v Iráne, samozrejme, sledujú nielen na Blízkom východe, kde je významným hráčom a kde je v zásadnom spore hlavne so Saudskou Arábiou a Izraelom, ale aj po celom svete.

K situácii už tweetoval americký prezident Donald Trump. Režimu odkázal, že ho svet sleduje, ako zasahuje proti pokojným protestom ľudí otrávených korupciou a podporou terorizmu po svete. Analytici si myslia, že Trump, ktorého politika voči Iránu sa tiež podpisuje pod nedôveru investorov, by sa radšej nemal vyjadrovať. Podľa nich sa všetko začalo ako iránska záležitosť, a tak by to malo aj pokračovať.

Navyše Trump nemá v Iráne, naposledy aj pre rozhodnutie uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a pre proitimoslimskú rétoriku, žiadnu autoritu. To režim vyžíva na to, aby jeho vyjadrenia označoval za „oportunistické“. Všeobecne platí, že akýkoľvek represívny režim pripisuje vnútorné pnutie v krajine zahraničným silám a zneužíva to na prenasledovanie svojich oponentov.

Čo bude

Najdôležitejšou otázkou, samozrejme, je, či sú protesty len nejakou vyššou vlnou na trajektórii iránskej nespokojnosti, alebo majú potenciál rozšíriť sa na hnutie, ktoré bude musieť režim nejakým spôsobom rešpektovať a ponúknuť mu napríklad ústupky v ekonomickej oblasti ako zníženie cien, návrat sociálnych dávok či potrestanie skorumpovaných úradníkov.

Dôležité je aj to, či sa zväčší masa protestujúcich, agresivita vládnych síl a či sa k zatiaľ silne neorganizovanému až jemne chaotického pohybu pripoja nejaké opozičné osobnosti.

„Napriek tom, že veľa Iráncov by si želalo, aby sa to skončilo revolučne, nemyslím si, že sú ochotní púšťať sa masovo do revolúcie, tak ako to robili Sýrčania či Egypťania počas arabskej jari,“ povedal CNN analytik Karim Sadjadpour, podľa ktorého sú si vedomí chaosu, čo v týchto krajinách nastal.

„V roku 1979 Iránci zažili revolúciu bez demokracie, teraz ašpirujú na demokraciu bez revolúcie,“ myslí si.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie