Denník N

Fedor Gál: Od iného doterajšieho prezidenta ako Kisku by som vyznamenanie neprevzal

Fedor Gál si preberá vyznamenanie od prezidenta. Foto N – Tomáš Benedikovič

Líder VPN rozpráva, aké to je dostať vyznamenanie pre niekoho, kto musel zo Slovenska odísť.

FEDOR GÁL sa narodil v roku 1945 v koncentračnom tábore Terezín. Počas revolúcie v novembri 1989 sa stal jedným z jej lídrov a neskôr aj predsedom Verejnosti proti násiliu. Po odchode z politiky sa presťahoval do Prahy, kde učil na univerzite a podnikal. Spoluzakladal televíziu Nova, vlastnil knižné vydavateľstvo G plus G a literárnu kaviareň, založil viaceré nadácie. Je autorom množstva kníh a stoviek článkov. Nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov a stál pri zrode Vrba–Wetzler Memorialu. Prvého januára 2018 mu prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie.

Prezident Andrej Kiska vám pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie. Čo prežíva človek, ktorý bol federalistom, rozdelenie Československa vnímal kriticky a zo Slovenska musel utiecť pre nenávisť „hejslovákov“?

Keď mi telefonovali z prezidentskej kancelárie, moja prvá reakcia bola, či si pán prezident uvedomuje, aké obrovské množstvo ľudí bude prevracať očami. Vtipne odpovedal, či nepoznám prezidenta. Pre mňa je to fakt mimoriadna konštelácia.

V čom?

Neviem si predstaviť žiadneho doterajšieho prezidenta Slovenska s výnimkou Kisku, a okrem Václava Havla ani žiadneho doterajšieho prezidenta Česka, že by mu také niečo vôbec napadlo a že by som to nebodaj ešte aj prijal. Z Kiskových rúk je to pre mňa česť. Ten človek je priam závan sviežeho vetra v strednej Európe, stačí sa pozrieť do Česka, Maďarska alebo Poľska.

Keby vám chcel vyznamenanie dať jeho predchodca Ivan Gašparovič, odmietli by ste?

Áno, o tom niet pochýb. Je to však teória nezmyselne postavená na hlavu, lebo Gašparovič by nikdy nič také nenavrhol. On je úplne iná krvná skupina ako ja.

V januári 2017 Kiska udelil vyznamenania aj ľuďom ako Michael Kocáb či Michal Kaščák. Výsledkom bola prvá roztržka medzi premiérom a prezidentom v tom roku. Na zozname totiž neboli Boris Filan a Juraj Kukura, ktorých navrhla vláda; Robertovi Ficovi osobne tam chýbali aj ľudia, ktorí sa zaslúžili o naše predsedníctvo v Rade EÚ. Akciu len pretrpel, neprišiel ani na recepciu.

Nepochybujem o tom, že nielen Ficovi, ale aj Andrejovi Dankovi tam chýbali iné mená. Ak sa však na zozname objaví akýkoľvek človek, ktorý nevonia súčasnej mocenskej garnitúre, hoci svojím životným príbehom ukázal veľké veci, je to problém tej garnitúry.

Za seba úprimne hovorím dôležitú vec – ak sa prezident rozhodol oceniť aj mňa, reálne tým oceňuje množstvo ďalších ľudí, ktorí sa okolo mňa priebežne pohybovali. Bez nich by som nedokázal nič – ani v Bratislave/nahlas, ani v novembri 1989, ani v kauze popálenej Natálky, ani inde. Ocenenie preto vnímam ako veľkú poctu všetkým pracovným aj súkromným partiám, v ktorých som sa pohyboval.

Fico sa v Hospodárskych novinách vyhrážal, že ak Kiska znovu vyznamená niekoho typu Michala Kaščáka, on ani predseda parlamentu Danko nabudúce nemusia prísť. Ani tohtoročný zoznam ho nemohol potešiť; na druhej strane ohlásil, že príde. 

Veď ja si dobre pamätám, ako sa tí dvaja chytali za hlavu, keď dostal vyznamenanie nielen Kaščák, ale aj Kocáb. Môj postoj je jasný – či prídu alebo neprídu Fico s Dankom, je len ich problém. Ja tam budem, ostatní ocenení tiež.

Ak sa nedostavia ľudia, ktorí tam podľa protokolu nemajú chýbať, je to výhradne ich vizitka. To, ako sa správajú, je tiež ich, nie moje alebo Kiskovo zrkadlo. Ak sa Fico zachová nepatrične, vystaví vysvedčenie sebe, nie nám.

Kiska pritom už minuloročným zoznamom vyslal neuveriteľný signál. Má dve podoby. Prvá je, že necíti potrebu negatívne sa vymedzovať ani štvať ľudí proti sebe. Radšej ich spája. A toto spájanie nikdy nesmie mať národnú, etnickú či akúkoľvek nálepku. Je jedno, či ocení Čecha, Slováka, Žida, Róma, moslima, kohokoľvek.

Kiska zároveň nadviazal na príbeh novembra 1989. Kým jeho predchodcovia mali plné ústa nezmyselných národniarskych kecov, Kiska chápe podstatu.

Vaše ocenenie však v sebe nesie aj jeden paradox – vyznamenal vás prezident krajiny, z ktorej ste kedysi pre nenávisť odišli. Ľudia vás napádali verbálne aj fyzicky, pľuli vám do tváre aj do piva. Stačilo na to pár mesiacov po tom, čo vás predtým zbožňovali. Do Prahy ste definitívne odišli práve v roku 1993, teda v čase vzniku samostatného Slovenska.

Už som povedal, že vyznamenanie dostávam v mene množstva ďalších ľudí, bez ktorých by som nič neznamenal. Tí, čo na mňa pľuli, nenávideli ma, ohovárali a napádali, nie sú predstaviteľmi Slovenska, ktoré ma ocenilo. Tí, čo sa tak správali, dokonca nemajú žiadnu zásluhu na tom, kde dnes Slovensko je. Nevytvorili žiadne hodnoty, nie je za nimi nič okrem nenávisti.

A dnes sa budú pýtať, prečo štátne vyznamenanie dostáva človek, ktorý bol proti samostatnému Slovensku.

To je predsa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Vyznamenania od prezidenta

Teraz najčítanejšie