Denník N

Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri 25. výročí vzniku Slovenska vyznamenal prezident 25 osobností, medzi nimi aj komentátora a editora Denníka N Martina M. Šimečku. Skladateľ Peter Breiner hovorí, že vyznamenanie uňho vyvolalo pobavenie aj údiv.

Legendárni umelci, lídri nežnej revolúcie aj bojovníci proti fašizmu a komunizmu. Prezident Andrej Kiska vyznamenal pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností. Výberom aj osobností z Česka jasne pripomenul nielen vznik Slovenska, ale aj rozpad Česko-Slovenska.

Kiska ocenil aj významných umelcov – speváčku Mariku Gombitovú, ktorú prezidentská kancelária označila za „kráľovnú slovenskej populárnej hudby“, legendárneho herca Jozefa Kronera (in memoriam) a jeho dcéru Zuzanu Kronerovú, českú speváčku Martu Kubišovú či spisovateľa Rudolfa Slobodu (in memoriam).

Významnou skupinou ocenených sú ľudia Novembra 1989, medzi nimi napríklad Fedor Gál, komentátor a editor Denníka N Martin M. Šimečka, Lázsló Szigeti, Mikuláš Huba a Juraj Flamik.

Rad bieleho dvojkríža určený pre cudzincov dostali aj bývalý český premiér Petr Pithart, kameraman Vladimír Ješina, ktorý nakrúcal aj s Paľom Bielikom Jánošíka a Majstra kata či československá sopranistka Gabriela Beňačková.

Keď vlani prezident Kiska vyznamenal Michaela Kocába či Michala Kaščáka, vyvolal hnev premiéra Roberta Fica a ten pohrozil, že na vyznamenania pri 25. výročí vzniku Slovenska nemusí prísť. Premiér napokon prišiel.

Predpoludním vo svojom vyhlásení k výročiu Fico zdôrazňoval, že je jedným z posledných aktívnych politikov, ktorí boli pri hlasovaní o deklarácii zvrchovanosti a následnom vzniku Slovenskej republiky. Medzi vyznamenanými sú viacerí, ktorí kritizovali rozdelenie Česko-Slovenska bez referenda iba z vôle politikov.

Breiner: Vyznamenanie vyvolalo
pobavenie a údiv

Vyznamenanie od prezidenta Kisku na 25. výročie vzniku Slovenskej republiky dostali aj dvaja muži, ktorí na začiatku 90. rokov odišli zo Slovenska a potom hlasno kritizovali mečiarizmus a nacionalizmus – Fedor Gál a Peter Breiner.

Vyznamenaný Peter Breiner. Foto N – Tomáš Benedikovič

Breiner si už ani nepamätá, kedy strávil Nový rok na Slovensku. Pravidelne sem však cestuje za prácou, už od roku 1992, keď sa presťahoval do Kanady a neskôr do New Yorku. Vlani na Slovensku strávil päť týždňov, koncertoval v SND aj v Slovenskej filharmónii a oslávil tu aj šesťdesiatku. Krátko reagoval na ocenenie.

Aká bola vaša prvá reakcia na správu, že ste medzi ocenenými?

Pobavenie a údiv.

Čo to vlastne znamená pre človeka, ktorý pred 25 rokmi odchádzal ešte z úplne inej krajiny a má kanadský pas?

Asi posilnenie faktu, ktorý som už viacnásobne konštatoval, že kultúrne väzby sú na celý život.

Kedy ste naposledy strávili Nový rok na Slovensku?

Nepamätám sa. Podla Facebooku to je minimálne desať rokov. Podľa mňa viac. O dosť. Ale naozaj neviem.

Do akej miery zavážilo, od ktorého slovenského prezidenta dostanete štátne vyznamenanie?

Do závažnej.

 

Zoznam vyznamenaných

Marika Gombitová, Jozef Kroner, Marta Kubišová, Fedor Gál, Martin M. Šimečka, Peter Breiner. Foto – TASR a N

Gabriela Beňačková, Rad bieleho dvojkríža II. triedy

Československá operná speváčka vystupovala aj ako Jenůfa v Janáčkovej opere Její pastorkyně aj v newyorskej Metropolitnej opere, nominovali ju aj na Grammy. Prezidentská kancelária ju označuje za česko-slovenskú hviezdu svetového formátu.

 

Pavel Povinec, Pribinov kríž I. triedy

Fyzik, odborník na zriedkavé jadrové procesy a environmentálnu rádioaktivitu, najcitovanejší autor z Univerzity UK v Bratislave a jeden z piatich najlepších v odbore environmentálnej fyziky na svete. Hodnotil napríklad aj situáciu po havárii v jadrovej elektrárni vo Fukušime.

 

Vyznamenaný Otto Šimko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Otto Šimko, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Jeho rodinu odviedli do pracovného tábora, on sa zapojil do Slovenského národného povstania. Utiekol z nacistického väzenia a ďalej bojoval v odboji. Prenasledovali ho aj komunisti.

 

Marta Kubišová, Rad bieleho dvojkríža II. triedy

Legendárna speváčka, ktorá bola v 60. rokoch minulého storočia jednou z najpopulárnejších umelkýň v Československu. Režim ju však zavrhol potom, ako sa jej pieseň Modlitba stala symbolom odporu proti Sovietskej okupácii v roku 1968. Nemohla spievať, živila sa robotníckymi povolaniami. Stala sa hovorkyňou Charty 77 a prenikla do disentu. Na pódiá sa vrátila až počas Nežnej revolúcie 1989.

 

Rudolf Sloboda, (in memoriam) Pribinov kríž I. triedy

Slovenský spisovateľ, „fenomén slovenskej literárnej avandgardy“, autor románov Narcis či Rozum, divadelných hier Armagedon na Grbe alebo Macocha.

 

Myrón Malý, Pribinov kríž I. triedy

Rehabilitačný lekár, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. Roky pomáha aj slovenským paralympionikom.

 

Fedor Gál, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Sociológ, prognostik, líder Verejnosti proti násiliu, zakladateľ televízie Nova. Prezidentská kancelária upozorňuje na to, že síce žije v Prahe, ale jeho hlas stále počuť, a zdôrazňuje, že bol nielen pri Nežnej revolúcii, ale aj pri boji s Vladimírom Mečiarom.

 

Marta Ličková, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Prekladateľka z ruštiny, nemčiny, maďarčiny a ukrajinčiny. Jej manžel Pavol Ličko urobil v roku 1967 prvý rozhovor s Alexandrom Solženicynom, ktorý vypovedal o sovietskych gulagoch, Solženicynovu knihu Rakovina prepašovali na Západ. Po roku 1968 jej manžela uväznili a jej zakázali prekladať pod svojím menom.

 

Marián Čaučík, Pribinov kríž II. triedy

Ako gymnazista sa angažoval v podzemnej cirkvi, po revolúcii zakladal eRko, Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, inicioval akciu Dobrá novina, postupne najväčšiu dobrovoľnícku akciu na Slovensku. Zapája sa do rozvojovej a humanitárnej pomoci v Afrike.

 

Ján Lazorík, (in memoriam) Pribinov kríž II. triedy

Zberateľ a záchranca ľudovej kultúry východného Slovenska. Etnograf, folklorista a národopisec, divadelník a učiteľ.

 

Juraj Flamik, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Ochranár a jeden z ľudí Novembra 1989, angažoval sa v hnutí Strom života, pri obnove čiernohronskej lesnej železnice či pri záchrane prírodnej rezervácie v Jurskom Šúri. Po novembri 1989 bol Juraj Flamik predsedom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu, neskôr vedúcim Kancelárie Ústavného súdu ČSFR v Brne, ktorému predsedal Ernest Valko.

 

Mikuláš Huba, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Jeden z kľúčových tvorcov dokumentu Bratislava nahlas z roku 1987, ktorý kriticky hodnotil stav životného prostredia. Ochranár a dvojnásobný poslanec. Publikuje aj v Denníku N.

 

Ilja Zeljenka, (in memoriam) Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Hudobný skladateľ, ktorého komunisti v 70. rokoch minulého storočia vyradili zo slovenského kultúrneho života a odsunula do vnútornej emigrácie. Je autorom diel Osvienčim, Hry pre 13 spevákov či Musica slovaca.

 

Eva Kováčová, Pribinov kríž II. triedy

Riaditeľka Ligy proti rakovine, roky pracuje na osvete v oblasti zdravia a boja proti rakovine. Vedie aj charitatívnu zbierku Deň narcisov.

 

Vladimír Ješina, Rad bieleho dvojkríža II. triedy

Kameraman, stál za kamerou filmovej satiry Petra Solana Čert nespí i prvej slovenskej filmovej detektívky Muž, ktorý sa nevrátil. So Stanislavom Barabášom pracoval na filme Pieseň o sivom holubovi, s Paľom Bielikom na Jánošíkovi aj na Majstrovi katovi.

 

László Szigeti, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Jeden z lídrov Nežnej revolúcie v roku 1989 medzi slovenskými Maďarmi z Maďarskej nezávislej iniciatívy, spojenca VPN. Je za významným vydavateľstvom Kalligram. Píše aj v Denníku N.

 

Robert Mistrík, Pribinov kríž I. triedy

Chemik, úspešný vedec a podnikateľ. Jeho firma predáva soft­vér, ktorý pomáha pri odhaľovaní látok v tele. Spoluzakladal stranu SaS, ako jeden z prvých z nej odišiel. Píše aj v Denníku N.

 

Alta Vášová, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Spisovateľka, autorka libret pre muzikály ako Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú. Bola tiež učiteľkou, upratovačkou a sprievodkyňou na hrade Zvíkov, majsterkou Československa v ľahkej hmotnosti v džude, dramaturgičkou i scenáristkou.

 

Petr Pithart, Rad bieleho dvojkríža II. triedy

Signatár Charty 77, disident, bývalý český premiér a predseda Senátu.

Martin M. Šimečka si preberá vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Martin M. Šimečka, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Komentátor a editor Denníka N, spisovateľ, disident, pôsobil vo Verejnosti proti násiliu. Roky bol šéfredaktorom denníka SME a potom časopisu Respekt. Úspešný aj s prózou, v Amerike mu udelili literárnu cenu Pegasus.

 

Peter Breiner, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Skladateľ, glosátor spoločenského diania. Pre letnú olympiádu v Aténach zaranžoval hymny všetkých štátov sveta. Na Slovensku nedávno uviedol svoje Slovenské tance.

 

Zuzana Kronerová, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Herečka divadla Astorka, hráva aj v SND a na Novej scéne. Držiteľka ocenení Dosky aj Český lev za úlohu vo filme Bohdana Slámu Divoké včely, často hráva v českých filmoch.

 

Jozef Kroner (in memoriam), Pribinov kríž I. triedy

Slovenská herecká legenda. Hral hlavnú postavu Tóna Brtka v Oscarom ocenenom filme Obchod na korze, ale aj Martina Pichandu v Tisícročnej včele, Kuba či Pacha. „Herec, ktorý nám v postave tesára z obdobia slovenského fašistického štátu vo filme Obchod na korze neustále pripomína, čo je to banalita zla; ako sa z bezúhonných môžeme stať poľahky (spolu) vinníkmi a čo je to svedomie človeka a ľudstva. A tiež ako veľmi by sme sa, a najmä dnes, potrebovali s týmto obdobím našich dejín vyrovnať,“ znie časť odôvodnenia vyznamenania pre Kronera.

 

Marika Gombitová si preberá vyznamenanie od prezidenta. Foto N – Tomáš Benedikovič

Marika Gombitová, Pribinov kríž I. triedy.

„Bez akýchkoľvek pochýb kráľovná slovenskej populárnej hudby,“ píše o nej prezidentská kancelária. Speváčka kapely Modus, zažiarila aj v muzikáli Neberte nám princeznú, víťazka Bratislavskej lýry. Po nehode zostala pripútaná na invalidnom vozíku a na verejnosti sa ukazuje len zriedka.

 

Alexander Bröstl, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Právnik, zastupoval Slovensko vo viacerých medzinárodných organizáciách a krátko pôsobil aj ako diplomat. Od roku 2000 bol sudcom Ústavného súdu.

 

Štátne vyznamenania

  • Rad bieleho dvojkríža (pre občanov iných štátov ako SR);
  • Rad Andreja Hlinku (za mimoriadne zásluhy o vznik SR);
  • Rad Ľudovíta Štúra (za mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva a slobody, ochranu, obranu a bezpečnosť SR, za zásluhy v oblasti politiky, rozvoj hospodárstva, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti a šírenie dobrého mena SR v zahraničí);
  • Kríž Milana Rastislava Štefánika (pre občanov, ktorí sa s nasadením vlastného života zaslúžili o obranu SR, záchranu ľudského života alebo záchranu značných materiálnych hodnôt);
  • Pribinov kríž (za mimoriadne zásluhy o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj SR);
  • Medaila prezidenta (pre tých, ktorí sa významne zaslúžili o riadenie a správu štátu, rozvoj v oblasti obrany, hospodárstva, územnej samosprávy, ale aj vedy a techniky, školstva, kultúry, športu, sociálnej oblasti, ale aj za nasadenie vlastného života; výnimočne ju môžu dostať aj občania iných štátov).

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Prezidentské vyznamenania

Slovensko

Teraz najčítanejšie