Mnohí by aj znásilňovali ženy. Keď sa nikto nepozerá, sme horší ľudia

Ak si myslíme, že sa nikto nepozerá alebo že naše nečestné a amorálne správanie pre nás nebude mať žiadne negatívne dôsledky, máme tendenciu podvádzať, klamať a uchyľujeme sa k rôznym nepekným praktikám.

Úplne napríklad postačí, ak dáte do kuchynky obrázok ľudských očí, a dobrovoľné príspevky za konzumáciu nápojov v nej okamžite stúpnu. Čierni pasažieri sú tak eliminovaní.

Mimochodom, mnoho kognitívnych religionistov si dnes myslí, že rast dávnych spoločností si vyžiadal vznik akéhosi ultimatívneho „Veľkého brata“, čiže Boha či bohov, ktorí dozerajú na naše správanie aj tam, kam pohľad iných členov kmeňa už nemohol.

Inými slovami, keď bola spoločnosť veľká a komplexná do tej miery, že sa jej členovia nedokázali navzájom kontrolovať, vymysleli si všemocný pohľad na nebesiach, ktorému neunikne žiaden náš prehrešok.

Keď môžeme, podvádzame

V minulosti testovali mieru nášho podvádzania napríklad Francesca Gino a Lamar Pierce. Ľuďom dali za úlohu riešiť niekoľko jednoduchých hádaniek a oznámili im, že na základe výsledkov budú finančne odmenení. Pritom sa akoby náhodou zmienili, že výskum je štedro financovaný.

Po tom, čo časť z účastníkov experimentu zadanie splnila, mohla svoje výsledky samostatne skontrolovať a následne svoj záznam zničiť v skartovačke. Výskumníci tak nemali možnosť zistiť, či vo svojom hlásení o výsledkoch podvádzali, alebo nie. Ako sa však ukázalo, táto skupina ľudí vykázala oveľa viac správnych odpovedí ako ľudia, ktorí svoj záznam zničiť nemohli.

Znamená to, že klamali – dôkaz, ktorý by ich usvedčil z lží, neexistoval, preto ani zábrany správať sa amorálne.

Tretina mužov by znásilnila ženu, ak by sa na to neprišlo

Oveľa väčší rozruch však spôsobil minuloročný výskum od Sarah Edwardsovej z univerzity v Severnej Dakote a jej tímu. Dotazníka sa zúčastnilo 86 vysokoškolských študentov, mužov. Bádatelia sa ich pýtali, či by prinútili ženu, aby s nimi mala sex, ak by to nikto nikdy nedokázal zistiť. Až takmer 32 percent (!) vysokoškolákov sa priznalo, že áno.

V prípade, že v otázke explicitne zaznelo slovo „znásilniť“, percento mužov kleslo na takmer 14 percent. Z tohto prieskumu vidíme, že ak sa muži ocitnú v situácii, keď im za ich správanie nehrozí žiaden trest, pretože prečin sa nedá dokázať, prebudí sa v nich (nás) to najhoršie vrátane túžby znásilňovať.

Klameme viac našim synom ako dcéram

Medzi najnovšie príspevky na tému ľudského klamania v situácii, keď sa nikto nepozerá alebo, naopak, pozerá, patrí štúdia od Daniela Housera z George Mason University a jeho tímu. Účastníkmi experimentu boli výhradne rodičia. Za úlohu mali hádzať mincami, a v prípade, že dvakrát za sebou padla tá istá strana, vyhrali – buď finančnú odmenu pre seba, alebo darček pre svoje dieťa.

Rodičia boli rozdelení do dvoch skupín – buď ich nikto nekontroloval a oni mohli ľubovoľne klamať, alebo bol prítomný potomok.

Šanca, že dvakrát za sebou hodíte tú istú stranu mince (napríklad hlavu), je štatisticky 25 percent. Ak rodič hlásil výrazne nad, znamenalo to, že určite klamal. Ako sa ukázalo, ak boli rodičia sami, tvrdili, že miera ich úspešnosti bola až 46 percent. V prípade, že výhru – darček – malo dostať ich dieťa, stúpla až na 58 percent. Ak teda boli rodičia sami, evidentne klamali a ich lži boli vyššie, ak z nich profitovalo ich dieťa.

V situácii, že experiment prebiehal v prítomnosti dieťaťa, podvádzanie rodičov kleslo. Prejavil sa však rozdiel v pohlaviach detí – s dievčatami klamali rodičia v 28 percentách, ale s chlapcami až v 42. Inými slovami, rodičia klamali oveľa viac pred svojimi synmi ako dcérami.

Tabuľka o hlásených výhrach. Vľavo – rodič s dieťaťom, vpravo – iba rodič (červená – dcéry, modrá – synovia). ZDROJ – Houser a tím (2015)

Ako si tento rozdiel vysvetliť, nie je celkom jasné. Iný výskum však ukázal, že deti, ktoré sú vo väčšej miere vystavené lžiam od dospelých ľudí, potom samy viac klamú. Ako tento začarovaný kruh prelomiť?