Denník N

Pomohla znovuobjaviť zakázaného Solženicyna a dostať ho na Západ, teraz Martu Ličkovú vyznamenal prezident

Marta Ličková dostáva vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku. foto - tasr
Marta Ličková dostáva vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku. foto – tasr

Prezident Andrej Kiska vyznamenal 25 osobností. Všetko sú to ľudia, ktorí sú tou najlepšou časťou tejto krajiny. Najmenej známym je príbeh Marty Ličkovej. Vďaka starým rodičom ju poznám od detstva a písal som o nej a jej manželovi aj diplomovú prácu na škole. Preto ho skúsim porozprávať.

Keď jej prezident odovzdával vyznamenanie, museli jej pomôcť, lebo má problémy s chôdzou. Ona však nie je slabá. Silnejšiu ženu by ste hľadali ťažko.

Marta Ličková je prekladateľka. Celý život prekladá z ruštiny, nemčiny, maďarčiny a ukrajinčiny. Preložila viac ako dvesto kníh. Dnes má 92 rokov a stále prekladá.

Vyznamenanie by si zaslúžila aj za preklady, ale jej život bol oveľa dobrodružnejší. A mohli za to knihy.

Dopisovanie so zakázaným spisovateľom

V roku 1966 preložila úryvok z Rakoviny, ktorú napísal Alexander Solženicyn, v tom čase vychádzajúca hviezda ruskej literatúry. Muž, ktorý bol za kritiku Stalina osem rokov vo väzení a dva roky strávil v Gulagu. Aj v tom čase už znovu žil takmer v ilegalite, za Moskvou, bez kontaktu so svetom.

Marte Ličkovej sa na prekladateľskom zájazde v Moskve podarilo získať Solženicynovu adresu. Začala si s ním písať a on jej aj poslal úryvok z Rakoviny na preklad. Keď potom týždenník Kultúrny život poslal jej manžela Pavla Lička na reportáž do Ruska, rozhodol sa, že sa so Solženicynom skúsi stretnúť.

Vznikla z toho veľká reportáž, ktorá sa stala senzáciou. Preložili ju a uverejnili vo viacerých krajinách. Bolo to vôbec prvé Solženicynovo vystúpenie mimo Sovietskeho zväzu. Zrazu aj svet videl, kto je ten záhadný autor a ako rozmýšľa.
Ličko sa však nevrátil domov iba s rozhovorom. Solženicyn mu dal aj rukopis Rakoviny a divadelnej hry Jeleň a táborová prostitútka a k tomu aj súhlas, aby ich preložili a vydali. Ličko ju prepašoval a dostal do Londýna.

Vzápätí vtrhli do Československa Rusi a pre Ličkovcov sa začali ťažké časy. Pavel Ličko sa aj vďaka Solženicynovi dostal do britských médií. O okupácii písal pre Guardian, Timesy alebo hovoril do BBC. V roku 1970 ho zavreli. Obvinili ho z hanobenia republiky a špionáže a odsúdili na rok a pol väzenia. Bol vôbec prvým slovenským novinárom, ktorého komunisti po ´68 zatvorili.

Vyznamenania. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pod dohľadom eštebákov

Marta Ličková zostala doma sama s deťmi a takmer storočnou mamou jej manžela. Aj ona prišla o prácu. Pod svojím menom nemohla prekladať. Až do revolúcie robila ako úradníčka. Cez deň chodila do práce, potom sa starala o domácnosť a po nociach prekladala. Knihy však vychádzali pod menom jej sestry alebo priateľov, ktorí zákaz nemali.

Boli pod kontrolou eštebákov, odpočúvali ich, otravovali ich aj všetkých priateľov, ktorí sa k nim odvážili prísť. Po revolúcii sa ukázalo, že aj niektorí z priateľov boli vlastne eštebáci, ktorí na nich donášali.

Jej manžel sa slobody nedočkal. Zomrel presne rok pred novembrom ´89. Ona sa vrátila k prekladaniu, i keď už nie z ruštiny, lebo tá prestala na dlhý čas byť atraktívna.

Teraz jej dal prezident Kiska vyznamenanie. Aj v Redute spomenuli príbeh jej muža, ale nedostala ho zaňho. Jej vlastný príbeh je hodný uznania.

Marta Ličková má 92 rokov. Je živou spojkou s minulým storočím. A je jeho lepšou verziou, než sú väčšinové slovenské dejiny. Prežila vojnu a nepatrila k fanúšikom fašistického Slovenského štátu. Bola nadšenou komunistkou, idealistkou. Dnes hovorí, že bola slepá a aj keď sa okolo nich začali diať hrozné veci, nevidela. Potom zo strany vystúpila a dvadsať rokov jej štát a komunisti robili riadne zle.

O tých časoch hovorieva jednoducho: „Keď je zle, tak sa nemôžete zosypať. Mala som tu celú rodinu.“ Preto sa nevzdala a vydržala. Aj dnes má radosť zo života.

Keď jej v Redute museli pomáhať vrátiť sa späť na svoje miesto, usmievala sa.

Vyznamenania od prezidenta

Teraz najčítanejšie