Denník N

Pomohla znovuobjaviť zakázaného Solženicyna a dostať ho na Západ, Marta Ličková cez víkend zomrela

Marta Ličková dostáva vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku. Foto - TASR
Marta Ličková dostáva vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku. Foto – TASR

Marta Ličková bola hrdinka. Celý život prekladala z viacerých jazykov, jej manžela komunisti po roku 1968 zatvorili do väzenia, jej zakázali prekladať. Hrdinkou pre mňa je však preto, že napriek všetkým zákazom, prekážkam, ťažkostiam a trápeniam bola vždy optimistkou. Usmievala sa a mala viac energie ako mladí okolo nej. Marta Ličková mala 94 rokov. V sobotu zomrela. Tu je text, ktorý sme o nej vydali, keď v roku 2018 dostala vyznamenanie od prezidenta.

Keď jej prezident odovzdával vyznamenanie, museli jej pomôcť, lebo mala problémy s chôdzou. Ona však nebola slabá. Silnejšiu ženu by ste hľadali ťažko.

Marta Ličková bola prekladateľka. Celý život prekladala z ruštiny, nemčiny, maďarčiny a ukrajinčiny. Preložila viac ako dvesto kníh.

Vyznamenanie by si zaslúžila aj za preklady, ale jej život bol oveľa dobrodružnejší. A mohli za to knihy.

Písanie si so zakázaným spisovateľom

V roku 1966 preložila úryvok z Rakoviny, ktorú napísal Alexander Solženicyn, v tom čase vychádzajúca hviezda ruskej literatúry. Muž, ktorý bol za kritiku Stalina osem rokov vo väzení a dva roky strávil v gulagu. Aj v tom čase už znovu žil takmer v ilegalite, za Moskvou, bez kontaktu so svetom.

Marte Ličkovej sa na prekladateľskom zájazde v Moskve podarilo získať Solženicynovu adresu. Začala si s ním písať a on jej aj poslal úryvok z Rakoviny na preklad. Keď potom týždenník Kultúrny život poslal jej manžela Pavla Lička na reportáž do Ruska, rozhodol sa, že sa so Solženicynom skúsi stretnúť.

Vznikla z toho veľká reportáž, ktorá sa stala senzáciou. Preložili ju a uverejnili vo viacerých krajinách. Bolo to vôbec prvé Solženicynovo vystúpenie mimo Sovietskeho zväzu. Zrazu aj svet videl, kto je ten záhadný autor a ako rozmýšľa.

Ličko sa však nevrátil domov iba s rozhovorom. Solženicyn mu dal aj rukopis Rakoviny a divadelnej hry Jeleň a táborová prostitútka a k tomu aj súhlas, aby ich preložili a vydali. Ličko rukopisy prepašoval a dostal do Londýna.

Vzápätí vtrhli do Československa Rusi a pre Ličkovcov sa začali ťažké časy. Pavel Ličko sa aj vďaka Solženicynovi dostal do britských médií. O okupácii písal pre Guardian, Timesy alebo hovoril do BBC. V roku 1970 ho zavreli. Obvinili ho z hanobenia republiky a špionáže a odsúdili na rok a pol väzenia. Bol vôbec prvým slovenským novinárom, ktorého komunisti po roku ’68 zatvorili.

Vyznamenania. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pod dohľadom eštebákov

Marta Ličková zostala doma sama s deťmi a takmer storočnou mamou svojho manžela. Aj ona prišla o prácu. Pod svojím menom nemohla prekladať. Až do revolúcie robila ako úradníčka. Cez deň chodila do práce, potom sa starala o domácnosť a po nociach prekladala. Knihy však vychádzali pod menom jej sestry alebo priateľov, ktorí zákaz nemali.

Boli pod kontrolou eštebákov, odpočúvali ich, otravovali ich aj všetkých priateľov, ktorí sa k nim odvážili prísť. Po revolúcii sa ukázalo, že aj niektorí z priateľov boli vlastne eštebáci, ktorí na nich donášali.

Jej manžel sa slobody nedočkal. Zomrel presne rok pred novembrom ’89. Ona sa vrátila k prekladaniu, i keď už nie z ruštiny, lebo tá prestala na dlhý čas byť atraktívna.

Teraz jej dal prezident Kiska vyznamenanie. Aj v Redute spomenuli príbeh jej muža, ale nedostala ho zaň. Jej vlastný príbeh je hodný uznania.

Marta Ličková bola živou spojkou s minulým storočím. A bola jeho lepšou verziou, než sú väčšinové slovenské dejiny. Prežila vojnu a nepatrila k fanúšikom fašistického slovenského štátu. Bola nadšenou komunistkou, idealistkou. Hovorila, že bola slepá, a aj keď sa okolo nich začali diať hrozné veci, nevidela ich. Potom zo strany vystúpila a dvadsať rokov jej štát a komunisti robili riadne zle.

O tých časoch hovorievala jednoducho: „Keď je zle, tak sa nemôžete zosypať. Mala som tu celú rodinu.“ Preto sa nevzdala a vydržala.

Keď jej v Redute museli pomáhať vrátiť sa späť na svoje miesto, usmievala sa.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Prezidentské vyznamenania

Slovensko

Teraz najčítanejšie