Deti nie sú „vznešení divosi“, ich morálka má limity

Dieťa potrebuje hranice, vraví psychologička. „Vyzerá to, ako keby bola slušnosť prežitkom a deti sa snažíme vychovávať hlavne tak, aby mali široké lakte.“

Foto – Fotolia

Sú deti v predškolskom veku akýmisi „vznešenými divochmi“, ktorých ešte nepokazila spoločnosť, takže sa plnými dúškami oddávajú láskavému správaniu a spolupráci, alebo sa také deti podobajú skôr na neotesané sochy, ktoré musí kultúra a rozum vytvarovať do požadovanej formy milého správania?

Takouto otázkou sa v novom článku, ktorý vyšiel koncom minulého roku v časopise Current Directions in Psychological Science, zaoberali psychológovia Karen Wynnová z Yalovej univerzity a jej tím.

Vedci uvádzajú, že máme mnoho dokladov o tom, že deti v predškolskom veku majú vyvinutý zmysel pre morálku.

Zmysel pre morálku

Ak deťom rozprávate príbeh, v ktorom vystupuje bábka, ktorá inej postavičke pomáha splniť zadanú úlohu – napríklad otvoriť škatuľu alebo vyliezť na kopec – alebo jej, naopak, zavadzia, deti siahnu rukou po bábke, ktorá je láskavá a nápomocná.

„Dokonca aj trojmesačné deti, ktoré ešte nedokážu dobre naťahovať ruky, sa dlhšie pozerajú smerom k pomocníkovi.“ Takýmto spôsobom dávajú najavo, že si viacej cenia láskavé správanie ako to nevľúdne, píšu v štúdii vedci.

Deti uprednostňujú milých ľudí pred tými zlými a „dobrovoľne na seba uvalia materiálne náklady, aby boli v kontakte s dobrými postavičkami a nie s tými zlými. Deti radšej prijmú malý dar od milých postáv ako väčší dar od zlých“, uvádzajú autori, no dodávajú, že to celkom neplatí v prípadoch, keď je rozdiel vo veľkosti darov veľký.

Zdá sa teda, že deti majú vyvinutý (vrodený) zmysel pre morálku, ktorý im diktuje, aby sa k tým, ktorí sa správajú milo, správali rovnako a ich láskavosť im oplatili.

Limity altruizmu

Lenže altruizmus detí – milé správanie,  

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |