Denník N

Smrť iránskej teokracii? Nepôjde to ľahko ani rýchlo, hovoria pesimisticky Iránci

Počas demonštrácie na Teheránskej univerzite. Foto - AP
Počas demonštrácie na Teheránskej univerzite. Foto – AP

Najväčšie protesty od zelenej revolúcie v roku 2009 si v Iráne vyžiadali už vyše 20 mŕtvych. Kým vtedy mal smartfón len zlomok ľudí, dnes ich je už 48 miliónov.

 

„Je to ako snažiť sa škrtať zápalkami proti vetru. Nikdy to fungovať nebude, hoci dúfam, že sa aj tentoraz mýlim,“ rozpráva Denníku N Ali o masívnych protestoch, čo vypukli v uliciach iránskych miest koncom roka 2017 a pokračujú násilnosťami, ktoré si vyžiadali už vyše 20 mŕtvych.

Iránska polícia počas najväčších protestov od takzvanej „zelenej revolúcie“ v roku 2009 zatkla vyše 450 demonštrantov. Násilie pritom nie je jednostranné. Medzi mŕtvymi je podľa agentúry Reuters aj jeden policajt.  Vo viacerých mestách útočili protestujúci aj na policajné stanice.

Smrť islamskej republike

„Iránskej ekonomike sa nedarí, ľudia prichádzajú o prácu, niektorí investovali do bývania a teraz prišli o svoje úspory. Mali sme zemetrasenia a domy, ktoré to mali vydržať, sa rozpadli a zabili stovky ľudí. Vláda nebola schopná prísť s rýchlou pomocou. Myslím, že sa mnohí dostali do bodu, keď cítia, že už nemajú čo stratiť,“ hovorí Ali, ktorý je predstaviteľom tej polovice populácie, čo má menej ako 30 rokov a je unavená z autokratickej islamskej republiky.

Jeho meno sme sa vzhľadom na jeho bezpečnosť  zmenili. Odhaduje sa, že až 40 percent mladých ľudí v Iráne nemá zamestnanie.

Ali je z Teheránu, no tentoraz sa, na rozdiel od zelenej revolúcie, protesty nezačali v hlavnom meste, ale v Mašdade na severovýchode krajiny 28. decembra a odtiaľ sa spontánne rozšírili do mnohých iránskych miest. Práve ten geografický rozsah je nevídaný.

Napriek snahe o cenzúru internetu a sociálnych sietí sa von dostali zábery z protestov, kde ľudia priamo útočia na režim, ktorý je pri moci od roku 1979. Tu sú príklady sloganov, čo zaznievajú v uliciach: Smrť diktátorovi!, Nezávislosť, Slobodu!, Mulláhovia musia preč!

„Ľudia cítia šancu na zmenu, keď sa objavia väčšie skupiny. A, samozrejme, hneď sa to zvrtne na politiku, lebo všetci vedia, že skutočná zmena môže prísť len vtedy, keď sa režim zásadne zreformuje,“ dodáva mladý Ali. Podľa neho tí, čo podporujú režim mullov, iránskych sudcov, sú v skutočnosti v menšine.

Na demonštráciách sa objavila aj kritika míňania miliárd na šírenie iránskeho vplyvu v Libanone, Sýrii či v pásme Gazy. „Nie Gaza, nie Libanon. Môj život za Irán,“ kričal jeden demonštrant.

Milióny majú aplikáciu Telegram

To, že sa režim snaží odpojiť ľudí od četovacích aplikácií na mobiloch, ako je napríklad WhatsApp či Telegram, je podľa neho logické. „Je to jediná vec, kde sa môžu na veľkej škále medzi sebou dorozumievať a získavať informácie. Ak vidia nejaké videá, tak sú aj ochotnejší viac protestovať,“ vysvetľuje Ali.

„Od roku 2009 sa Iránci stali expertmi na to, ako obísť cenzúru,“ napísala pre Politico Mahsa Alimardani, expertka na technológie a ľudské práva v Iráne. Mnohí sa podľa nej naučili používať messenger Telegram, s ktorým sa ľahko ukladajú fotografie aj videá a podporuje perzštinu.

Kým v roku 2009 malo smartfón menej ako milión Iráncov, teraz ich už je viac ako 48 miliónov.

„Na rozdiel od Twittera používajú Telegram každodenne milióny Iráncov – okolo 40 miliónov ľudí mesačne,“ hovorí Alimardani o aplikácii, ktorú vyvinul zakladateľ ruského facebooku VKontakte Pavel Durov. Sám emigroval z Ruska pred hroziacimi represiami a snahou režimu o cenzúru ním vyvinutých nástrojov. Aj tak je však kritizovaný za ústupky voči režimu. Vláda v Teheráne totiž v decembri zablokovala obľúbený kanál AmadNews, ktorý mal na tejto platforme 700-tisíc sledovateľov.

Mnohí Iránci tiež podľa Alimardani netušia, že ani pri používaní „tajného četu“ nie je ich komunikácia úplne zašifrovaná.

Budeme tvrdší, reaguje režim

Mladá Iránka z mesta Širáz Denníku N povedala, že toľko ľudí v uliciach ako v týchto dňoch ešte nevidela protestovať. „Ľudia sú nahnevaní a protestujú proti vysokým cenám, ktoré veľmi rýchlo a neúmerne stúpli,“ dodala opatrne. To, že jednou z motivácií protestujúcich je slabá ekonomika, si myslí aj analytik Alireza Nader z americkej organizácie RAND.

„Ak niečo, tak protesty ukázali, ako mizerne je na tom iránska ekonomika. Aj predstavitelia väznice Evin priznávajú, že nemajú dosť jedla na to, aby nasýtili väzňov,“ napísal na Twitteri.

Režim na nepokoje zareagoval podľa očakávaní – vidí za nimi konšpirátorov zo zahraničia. Teheránsky revolučný súd zároveň sľúbil ešte tvrdšie tresty pre demonštrantov. Iránsky najvyšší duchovný Alí Chameneí za ich protestami vidí „nepriateľov Iránu, ktorí využívajú rôzne prístupné nástroje vrátane peňazí, zbraní, politiky a bezpečnostných organizácií. Sú jednotní, aby robili problémy islamskému establišmentu“.

Ajatolláh Ali Chameneí. Foto – AP

Jeho slová sú v súlade s iránskou propagandou, ktorá správy o demonštráciách zúžila iba na ekonomický rozmer alebo za ne viní Spojené štáty a ich západných spojencov či Saudskú Arábiu, s ktorou vedie viacero „proxy vojen“ v regióne. Prvé dni boli hlavné štátne médiá úplne ticho o prebiehajúcich protestoch.

Umiernený prezident Hasan Rúhání, ktorého vlani znovu zvolili do úradu, však vyhlásil, že ľudia na uliciach si nepýtajú chlieb alebo vodu, ale viac slobody. Podľa Reuters sa tak snaží odkázať, že vlastne neútočia na jeho vládu, ale na rigidnejší režim. Objavuje sa častá teória, že prvé protesty boli podporované konzervatívcami s cieľom oslabiť pragmatickejšieho prezidenta Rúháního, no nakoniec sa zvrhlo proti samotným základom islamského režimu.

„Odhadujem, že veľa ľudí, ktorí protestujú, ho volili. Nie preto, že by ho milovali, ale mysleli si, že to bola pre nich najlepšia voľba. Pre Rúháního je teraz veľmi ťažké vyjsť von a obhajovať represie proti nim,“ povedal pre magazín Slate Karim Sadjadpour z think-tanku Carnegie Endowment for International Peace.

Americko-iránsky analytik Sadjapour pre časopis Atlantic napísal, že zmena nepríde ľahko, mierumilovne a ani čoskoro. „Kým väčšine blízkovýchodných krajín vládnu sekulárni autokrati zameraní na represie proti primárne islamistickej opozícii, Irán je islamskou autokraciou, ktorá bojuje proti sekulárnej opozícii. Táto dynamická, neorganizovaná, civilná opozícia bez vodcov volá po ekonomickej dôstojnosti a pluralizme proti ťažko ozbrojenej, organizovanej a nenásytnej vládnucej teokracii, ktorá sa stotožňuje s mučeníkmi – to nie je recept na úspech.“

Pozornosť na protestoch upútali aj demonštrantky bez hidžábu. Fotografia jednej z nich, ktorú krátko nato zatkli, sa stala jedným zo symbolov protestov.

„Iránsky režim má najvyšší podiel popráv na počet obyvateľov, so ženami zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie, perzekvuje gejov i náboženské menšiny a potláča slobodu slova,“ píše Sadjadpour s tým, že obete režimu nemajú proti dobre organizovaným revolučným gardám a milíciám Básidž šancu. Vyvinuli totiž okolo represií celú brutálnu vedu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nepokoje v Iráne

Svet

Teraz najčítanejšie