Iracionálno v ľudskom vnútri treba brať s plnou vážnosťou

Vždycky na mně silně působila skutečnost, že existuje překvapivě mnoho lidí, kteří – pokud se tomu mohou vyhnout – nikdy nepoužívajú myšlení, a že stejně mnoho lidí myšlení používá, ale neuvěřitelně hloupým spůsobem.“

Carl Gustav Jung je významný predstaviteľ psychológie a psychoterapie. Vďaka nemu dnes môžu ľudia oveľa lepšie rozumieť svojim snom, ale i fantáziám. Vďaka objaveniu svojho „tieňa“ môžu lepšie rozumieť nielen sebe, ale aj svojim vzťahom, môžu ich mať krajšie a kvalitnejšie. A, vďaka porozumeniu transcendentna vo svojom vnútri, sa môžu prestať tak veľmi desiť smrti.

Veta z úvodu sa netýka ani tak logického myslenia ako skôr myslenia, vďaka ktorému je človek citlivejší voči svojmu nevedomiu, intuícii, snom, sebe samému. A vďaka tomu i druhým ľuďom či ľudstvu vôbec. Aký je to teda ten nie hlúpy spôsob, ktorý má pán analytik na mysli?

Jung bol človek, ktorý rozhodne nebol skúpy na písané slovo – vyšlo mu množstvo kníh, článkov, vybrané spisy, mystická Červená kniha. Jeho texty sa však nečítali ľahko, pre väčšinu ľudí bol preto vzdialený a ťažko uchopiteľný. Čo bola škoda.

Kniha podľa sna

A tak vznikla ku koncu jeho života požiadavka, aby napísal niečo pre „masy“. Jung sa tomu najprv bránil, ale potom sa mu prisnil jeden sen a on na to pristúpil. On totiž svoju vedu o snoch aj žil – rozumel im a načúval. Bohužiaľ, pred smrťou nestihol napísať všetko, čo chcel. V tom čase mal už však okolo seba dosť nasledovníkov, ktorí jeho myšlienkam rozumeli, robili jeho analytickú psychológiu a vedeli písať. A tak vznikla kniha Člověk a jeho symboly (Portál).

Ako to teda dopadne, keď sa Jung a jeho žiaci snažia písať jednoducho? Nuž, už pohľad na knihu, jej hrúbka, väzba a váha naznačujú, že také ľahké to nebude. Je pravda, že v mnohom sa Jung a podľa všetkého následne i korektori jeho textu posunuli – ale úplne jednoduché čítanie to aj tak nie je. Písať o psychike jednoduchšie by však už znamenalo povrchnosť, ku ktorej by sa Jung nikdy neuchýlil (a akej máme okolo seba celé more).

Celej veci veľmi pomáha obrovské množstvo ilustrácií a fotografií, ktoré text výstižne dopĺňajú a zjednodušujú jeho porozumenie. Kniha aj vďaka nim, ale i kvalitnému papieru a väzbe pôsobí skôr ako encyklopédia. A svojím spôsobom to aj encyklopédia je. A tak, ako je dobré mať základné znalosti napríklad o historických udalostiach, technických výdobytkoch či umeleckých dielach, nezaškodí mať doma ani encyklopédiu ľudského nevedomia. Pretože Jung o ňom naozaj vedel veľmi veľa a dodnes z neho čerpajú mnohé psychoterapeutické školy.

Knihu preto netreba čítať ako román. Čitateľ môže potrebovať, aby sa v ňom jednotlivé kapitoly usadili, aby naňho pôsobili, možno sa mu na nejaký spôsob prisnili, ako by si to isto želal Jung.

Je to v každom prípade oveľa jednoduchšie čítanie ako ktorékoľvek iné Jungovo dielo. Prvá časť knihy, ktorú ešte napísal sám, je veľmi pôsobivá, osobná a konkrétna. Jung prepája individuálne so spoločenským. Varuje pred akýmikoľvek dogmami – na Junga nevídane konkrétne a rukolapne: vyjadruje sa k Berlínskemu múru a jeho symbolickému významu, analyzuje komunizmus ako škodlivý archetyp o zlatom veku a raji, ale nešetrí ani tzv. západnú civilizáciu, ktorá tiež pestuje svoju nezdravú detinskosť. Varuje, že v absolutistických spoločnostiach sa človek veľmi ľahko odcudzí svojmu vnútru – a v jeho slovách je nemálo skepsy a obáv.

Vyhraňuje sa i voči neodbornému narábaniu so snami a s ľudskou psychikou – upozorňuje, že hoci sú sny takým krehkým a nejednoznačným materiálom, neznamená to, že s nimi môže pracovať ktokoľvek, ale iba vyškolení terapeuti. To je veľmi aktuálne i dnes, keď rôzni liečitelia používajú aj Jungove pojmy, ale zbavené akéhokoľvek obsahu či hĺbky, a robia veci, na ktoré nemajú vzdelanie. Vyjadruje sa aj k svojmu rozporuplnému vzťahu s Freudom. Ale najkrajšia časť je tá o snoch – podarilo sa mu predostrieť svoju náuku skutočne stráviteľným a názorným spôsobom.

Príklady z praxe

Ďalšie časti, ktorých autormi sú významní analytickí psychológovia, Jungovi priatelia a žiaci, pokračujú v sprístupnení jeho myšlienok čitateľom. Encyklopédia, a svojím spôsobom aj Jungov život, pokračujú. Niektorým sa to darí lepšie, iní občas uletia do menej zrozumiteľných viet a aj menej bežných tém.

Kniha je, tak ako mandala na jej obálke, veľmi pestrá. A to nielen vďaka tomu, že je dielom viacerých autorov, ale aj preto, že samo naše vnútro je pestrofarebné. A tiež vďaka tomu, s koľkými ďalšími oblasťami vedy i umenia je psychológia poprepájaná.

Keď sa čitateľ na dobrodružstvo čítať túto knihu podujme, dozvie sa, prečo dávame na stromček svetielka a na hroby kamene, čo majú spoločné mystici a umelci, čo spája časticovú fyziku a psychológiu kolektívneho nevedomia, či ako zasiahlo nevedomie matematika Gaussa do objavenia jeho slávnej krivky.

Tak ako v dobrej psychologickej knihe, i tu je množstvo príkladov z terapeutickej praxe. Aj čiastkových, aj podrobný opis analýzy istého pána Henryho. Jeho posun v terapii i v živote je ilustrovaný vývinom jeho snov.

Toľko snov, koľko je v tejto knihe, je sotva v niektorej inej. A nielen snov, ale i odvážneho a odborného odhodlania im porozumieť napriek ich bizarnosti. Pretože knihu napísali ľudia, ktorí sa bizarnosti a nejednoznačnosti v ľudskom vnútri neboja. Kniha je dielom ľudí, ktorí iracionálno v ľudskom vnútri berú s plnou vážnosťou. Aby preň ľudia neviedli vojny, nekazili si vzťahy, netrpeli duševnými chorobami. Naopak, aby vďaka tomu, že iracionálno poznajú a rozumejú mu, obohacovalo a prehlbovalo ich život.