Denník N

Väčšinu ľudí výpis z dôchodkového účtu v II. pilieri nepoteší, ich fondy veľa nezarobili (+ grafy výnosov)

Vlani najviac zarábali indexové a akciové fondy, no väčšina sporiteľov v II. pilieri si sporí v dlhopisových fondoch.

Aj vlani v druhom pilieri zarobili najviac dôchodkové fondy, ktoré investujú do akcií. Dvojciferný výnos nedosiahol už síce žiaden dôchodkový fond, no väčšina z fondov zameraných na akcie sa zhodnotila aspoň o 5 percent.

Minimálne 5 percent zarobili všetky indexové fondy. Tieto fondy zarábajú najlepšie od svojho vzniku v roku 2012. Reálne však táto informácia môže potešiť nie viac ako 10 percent sporiteľov, lebo toľko z nich si za dôchodkový fond vybralo doteraz práve indexový.

Viac ako päťpercentný výnos mali vlani aj štyri zo šiestich akciových fondov.

Najmenej opäť zarobili dlhopisové fondy, v ktorých si na dôchodok sporí zhruba 75 % sporiteľov, teda viac ako milión ľudí. Väčšinu sporiteľov v druhom pilieri preto ročný výpis z účtu, ktorý im čoskoro zašlú dôchodkové spoločnosti, znova nepoteší. Treba však povedať, že aj medzi týmito fondmi sú celkom zaujímavé rozdiely vo výnosoch.

V druhom pilieri si na dôchodok sporí viac ako 1,4 milióna ľudí. Keď pôjdu do dôchodku, väčšiu časť dôchodku im bude vyplácať Sociálna poisťovňa, tú druhú buď dôchodková správcovská spoločnosť (DSS), alebo životná poisťovňa.

Dôchodok z druhého piliera nebude síce tvoriť viac ako 30 percent celkovej penzie, no je to stále jeho významná časť.

Odvod do druhého piliera sa teraz od januára zvýšil zo 4 % na 4,25 % z hrubej mzdy. Dôchodkové spoločnosti spravujú majetok v hodnote 7,6 miliardy eur, až 80 % majetku je v dlhopisových fondoch.

Medzi dlhopisovými vyskakujú dva fondy

To, že je väčšina sporiteľov v dlhopisových fondoch, súvisí so zmenou zákona za druhej Ficovej vlády, ktorý ich tam na jar 2013 automaticky prehodil. Len málo sporiteľov zaslalo Sociálnej poisťovni návratku, že nechcú byť v dlhopisovom fonde.

Vysvetlením, prečo dlhopisové fondy veľa nezarobili, sú nízke úrokové sadzby, ktoré najviac zasiahli práve dlhopisy.

Dlhopisové fondy však nezarábajú rovnako, je medzi nimi celkom zaujímavý rozdiel vo výnosoch. Vyššie výnosy ako konkurencia má už dlhší čas dlhopisový fond VÚB Generali, v poslednom čase ho predbehol konzervatívny fond DSS Poštovej banky.

To zaujalo aj ekonómov z Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, ktorí sa druhému pilieru detailnejšie venujú. Nedávno pozvali správcu fondu na univerzitu, aby im to vysvetlil.

„Išli viac do štátnych dlhopisov krajín, ako je Bulharsko, Rumunsko, Indonézia, čo sú krajiny, ktoré ponúkajú na svojich dlhopisoch vyššie výnosy. Takmer 85 % dlhopisov majú so splatnosťou nad päť rokov, značná časť portfólia je so splatnosťou nad 10 rokov, čo umožňuje dosahovať o niečo vyšší výnos. Išli tiež viac do korporátnych dlhopisov,“ hovorí ekonóm Ján Šebo z UMB.

Len v dlhopisových fondoch si ku koncu novembra podľa údajov asociácie dôchodkových spoločností sporilo 1,075 milióna ľudí. Ďalších 120-tisíc sporiteľov má rozložené úspory medzi konzervatívny a niektorý z rizikových fondov, čo je v druhom pilieri možné.

„Presun do negarantovaných fondov je naďalej pomalý. Väčší nárast záujmu o indexové alebo akciové fondy evidujeme najmä pri nových a prestupových zmluvách,“ hovorí Daniela Guťanová z dôchodkovej spoločnosti NN.

Darilo sa fondom s akciami

Ekonómovia radia, že ľudia, ktorí majú do dôchodku viac ako 20 rokov, by mali byť vo fondoch, ktoré do značnej miery investujú do akcií.

„Z nášho pohľadu ide o nevyužitý potenciál, vzhľadom na to, že títo sporitelia majú v priemere ešte 25 až 30 rokov do odchodu do dôchodku. To je dostatočne dlhý čas na to, aby sa pozitívne prejavili výhody investovania do akcií,“ hovorí šéf dôchodkovej spoločnosti Allianz Marián Kopecký.

Vlani z akciových dôchodkových fondov najlepšie zarobil fond DSS Poštovej banky, v posledných rokoch však najlepšie zarába akciový fond Allianzu. „To preto, že je to skutočne akciový fond, má viac ako 95 percent akcií,“ hovorí Šebo.

Akcie rastú už zhruba sedem rokov, to samozrejme neznamená, že budú zarábať donekonečna. Vlani sa darilo najmä americkým akciám, európskym menej.

V indexových fondoch si sporí zhruba 108-tisíc sporiteľov, ďalších 40-tisíc ľudí má v nich časť druhopilierových úspor.

Indexové fondy kopírujú vývoj akciových indexov, fungujú od apríla 2012 a odvtedy majú aj najlepšie zhodnotenie. Ponúka ich päť zo šiestich dôchodkových spoločností, no už aj medzi týmito fondmi sú rozdiely v dosiahnutých výnosoch.

Indexový fond nemá iba Allianz, ale jeho akciový fond ekonómovia považujú za alternatívu k indexovým fondom.

Koľko fondy zarábajú, je jeden z faktorov, ktorý neskôr ovplyvní výšku dôchodku z druhého piliera. Dôležitá je tiež dĺžka sporenia a aj podmienky, za ktorých si kúpite doživotnú anuitu v životnej poisťovni.

Teraz najčítanejšie