Demokracie a nedostatok demokratov
Politický vývoj v Česku je výpočtom toho, aké demokratické pravidlá boli opäť porušené.
Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty, znie známy citát jedného zo zakladateľov Československa, Tomáša Garriguea Masaryka.
Stojí za to sa nad ním zamyslieť nielen preto, lebo oslavujeme sté výročie vzniku a pripomíname si 25. výročie rozpadu tohto štátu. Vývoj v Česku opäť potvrdzuje, že bez dostatku demokratov demokracia fungovať nedokáže a ani pomerne kvalitné inštitucionálne zázemie nezabráni tomu, aby sa pomery rýchlo posunuli od demokratických k menej demokratickým a časom asi až nedemokratickým. Najzaujímavejšie na tom vývoji je azda práve to, ako rýchlo prebieha, ako rýchlo sa dokážu demokratické pomery rúcať. Stačí menšinová vláda populistického oligarchu, ktorá ani nemá dôveru parlamentu a nemala by robiť akékoľvek zásadné kroky. Len keď má dostatok drzosti, spojí sa s extrémistami a s rovnako bezzásadovým prezidentom.
Politický vývoj v Česku je vlastne výpočtom toho, aké demokratické princípy, zásady právneho štátu či pravidlá (politickej) slušnosti boli opäť a bez následkov porušené. Niet sa čo čudovať, že Andrej Babiš, Miloš Zeman a ich blízki a spojenci strácajú akúkoľvek potrebu sa krotiť. Mizne u nich i náznak obáv, že by im mohlo niečo u voličov uškodiť. Zeman posiela do predvolebných debát s protikandidátmi svojho hovorcu, aby dal naplno najavo, že je ostatným nadradený. Plus aby sa vyhol riziku, že by mohol v priamom prenose zdravotne skolabovať. Babišova verná pobočníčka, ministerka financií, nielen odmieta zverejniť správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom o vyšetrovaní Babišovho dotačného podvodu. Ešte vyhodí námestníka svojho rezortu, ktorý si dovolil vyšetrovať jej šéfa pre podozrivé praktiky Agrofertu a ju samu pre podozrivo nízke nájomné služobného bytu.
To všetko je možné len preto, lebo Babiš a Zeman vedia, že je v Česku nedostatok demokratov, politikov i voličov, ktorí by im to zatrhli. Rovnako ako je ich príliš málo v Maďarsku, Poľsku a na Slovensku, o iných menej šťastných krajinách nehovoriac. Po roku 1989 sme tu zanedbali všeličo, nič však asi nebude mať také tragické následky ako zanedbanie výchovy a vzdelávania k demokracii. Plus nedostatok poctivých demokratických politikov, ktorí by išli voličom príkladom a presvedčili by ich, že sa demokracia vypláca.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
