Filozofi skúmali, či by ľudia vymenili svoj život za pripojenie k stroju na výrobu slastných zážitkov

V časti USS Callister seriálu Black Mirror sa hlavný hrdina pripojí na prístroj a oddáva sa pôžitkom zo sci-fi hry. Kde končí realita a začína sa simulácia? Black Mirror, USS Callister (s04e01). Foto – IMDb

Autor myšlienkového experimentu o stroji na zážitky kedysi konštatoval, že kto sa k nemu pripojí, spácha istý druh samovraždy, pretože ľuďom ide o viac ako len slasť. Čo si myslíte vy?

Predstavte si, že by existoval stroj, ktorý by ľuďom, čo sa k nemu pripoja, generoval jeden slastný pocit za druhým: zážitky zo stretnutia s priateľmi by striedali pôžitky z dobrého jedla, knihy či z výletov.

Dali by ste sa k takému zariadeniu pripojiť?

Takúto otázku si v knihe Anarchy, State, and Utopia (z angl. Anarchia, štát a utópia), ktorá vyšla v roku 1974, položil americký filozof a etik Robert Nozick.

Myšlienkový experiment o uvedenom prístroji na zážitky (z angl. Experience Machine) Nozick použil ako kritiku hedonizmu, etického smeru, podľa ktorého sa dá šťastie zredukovať na zážitky slasti.

Autentický život

Americký filozof chcel ukázať, že hedonizmus nemá pravdu, pretože nám v živote ide o viac ako len o slasť.

Etik argumentoval, že chceme byť aktérmi toho, čo sa nám v živote deje a nestačí nám, ak sme len pasívnymi prijímateľmi slastných zážitkov, ktoré nám udeľuje stroj, zatiaľ čo sme pohodlne usadení niekde na gauči.

V takom prípade by sme mali pocit, že nemáme kontakt s realitou a nežijeme autentický život, lebo naše zážitky nie sú „skutočné, iba simulované“.

Filozof dokonca konštatoval, že „pripojiť sa k takému prístroju je druhom samovraždy“.

Nozickove intuície o prístroji na zážitky však nepostačujú, aby hedonizmus padol, pretože iní ľudia môžu mať na vec celkom iný názor. Ako veľmi sa intuície ľudí líšia, si môžeme vybaviť na témach, ktoré spoločnosť polarizujú, ako je eutanázia, potrat alebo práva homosexuálov.

Filozofi v minulosti viackrát overili, čo si ľudia myslia o Nozickovom prístroji na zážitky. Naposledy tak učinil filozof Frank Hindriks z univerzity v holandskom Groningene a jeho kolega Igor Douven z parížskej Sorbonny. Článok vyšiel minulý mesiac v časopise Philosophical Psychology. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |