Filozofi skúmali, či by ľudia vymenili svoj život za pripojenie k stroju na výrobu slastných zážitkov

Predstavte si, že by existoval stroj, ktorý by ľuďom, čo sa k nemu pripoja, generoval jeden slastný pocit za druhým: zážitky zo stretnutia s priateľmi by striedali pôžitky z dobrého jedla, knihy či z výletov.

Dali by ste sa k takému zariadeniu pripojiť?

Takúto otázku si v knihe Anarchy, State, and Utopia (z angl. Anarchia, štát a utópia), ktorá vyšla v roku 1974, položil americký filozof a etik Robert Nozick.

Myšlienkový experiment o uvedenom prístroji na zážitky (z angl. Experience Machine) Nozick použil ako kritiku hedonizmu, etického smeru, podľa ktorého sa dá šťastie zredukovať na zážitky slasti.

Prečítajte si

Ľudia sa boja vylepšovania novými technológiami, ale etik si myslí, že ide o morálnu povinnosť

Autentický život

Americký filozof chcel ukázať, že hedonizmus nemá pravdu, pretože nám v živote ide o viac ako len o slasť.

Etik argumentoval, že chceme byť aktérmi toho, čo sa nám v živote deje a nestačí nám, ak sme len pasívnymi prijímateľmi slastných zážitkov, ktoré nám udeľuje stroj, zatiaľ čo sme pohodlne usadení niekde na gauči.

V takom prípade by sme mali pocit, že nemáme kontakt s realitou a nežijeme autentický život, lebo naše zážitky nie sú „skutočné, iba simulované“.

Filozof dokonca konštatoval, že „pripojiť sa k takému prístroju je druhom samovraždy“.

Nozickove intuície o prístroji na zážitky však nepostačujú, aby hedonizmus padol, pretože iní ľudia môžu mať na vec celkom iný názor. Ako veľmi sa intuície ľudí líšia, si môžeme vybaviť na témach, ktoré spoločnosť polarizujú, ako je eutanázia, potrat alebo práva homosexuálov.

Filozofi v minulosti viackrát overili, čo si ľudia myslia o Nozickovom prístroji na zážitky. Naposledy tak učinil filozof Frank Hindriks z univerzity v holandskom Groningene a jeho kolega Igor Douven z parížskej Sorbonny. Článok vyšiel minulý mesiac v časopise Philosophical Psychology. 

Prístroj a pilulky

Na experimente sa zúčastnilo niečo cez 200 ľudí a autori ich rozdelili do viacerých skupín. V prvej z nich respondentov požiadali, aby si predstavili prístroj „vďaka ktorému budete mať po zvyšok vášho života takmer výlučne slastné zážitky. Ak túto možnosť prijmete, trvalo budete plávať v nádrži s elektródami pripojenými k vášmu mozgu.“

V druhej skupine neboli ľudia pripojení k prístroju, ale povedali im o možnosti, že by po zvyšok života brali pilulku, ktorá by im vyrábala slastné zážitky. Ľudia sa mali vyjadriť, či by takú možnosť akceptovali.

V tretej skupine brali ľudia tiež pilulku, no takú, ktorá by zlepšovala ich schopnosti, takže by boli múdrejší, vtipnejší alebo zdravší.

Autori novej štúdie zistili, že 29 percent ľudí by sa pripojilo k prístroju na slastné zážitky. Je to oveľa viac ako v štúdii z roku 2014, podľa ktorej rovnakú ponuku akceptovalo len 16 percent ľudí. „Aj tak je to stále tak,“ píšu autori v novej štúdii, „že veľká väčšina ľudí odmietla ponuku, aby boli pripojení k prístroju.“

Zhruba polovica opýtaných súhlasila s konzumáciou pilulky na zážitky a úplne najviac ľudí súhlasilo s pilulkou, ktorá by ich zlepšila.

Podľa Hindriksa a jeho kolegu to znamená, že v tom, ako si ľudia myslia, že sú blízko alebo ďaleko od reality (respektíve simulácie), existujú stupne.

Prečítajte si

Filozof: Morálne vylepšovanie by sme mohli považovať za manipuláciu s ľuďmi

Stupne autenticity

Druhý experiment, ktorý filozofi spravili, sa od toho prvého líšil formuláciou otázky. Autori tentoraz nehovorili, že prístroj a pilulka budú vyrábať slastné zážitky, ale budú brániť tomu, aby sme pociťovali tie negatívne.

Výsledky v podstate kopírovali výsledky prvého experimentu s tým rozdielom, že pri pilulke proti negatívnym skúsenostiam a pilulke proti postupnému chradnutiu mysle a tela namerali podobné hodnoty.

Hlavným zistením štúdie je, píšu autori, že intuícia o autenticite má stupne. „Môžeme byť viac alebo menej v kontakte s realitou, byť viac alebo menej bližšie k tomu, kým skutočne sme a cítiť, že sme viac či menej aktérmi nášho správania.“

Pre Denník N Hindriks povedal, že z výsledkov štúdie vyplýva, že „ľuďom záleží viac ako len na šťastí. Cenia si kontakt s realitou, vrátane druhých ľudí.“ Filozof nám povedal, že k prístroju by sa pripojiť nedal. „Jedinou výnimkou by bola situácia, ak by som mal vážne depresie a nebola by nádej na vyliečenie.“

Podľa Hindriksa budú mať ľudia aj naďalej antipatie k prístroju na slastné zážitky, no ich postoj k pilulkám sa časom zmení. „Očakávam, že pilulky na slasť budú ľudia čoraz viac akceptovať,“ povedal filozof pre Denník N.

Zlepšovanie človeka

Nezanedbateľným nedostatkom štúdie je, že sa robila len na malej vzorke niekoľko desiatok ľudí.

Ak sa dá jej výsledkom dôverovať, potom predstavuje istú nádej pre etikov, podľa ktorých by sme sa mali usilovať o naše morálne zlepšovanie pilulkami či inak.

Napríklad etik Julian Savulescu z Centra pre praktickú etiku na Oxfordskej univerzite hovorí, že máme povinnosť sa morálne zlepšovať. Filozof vychádza z presvedčenia, že naša myseľ nie je uspôsobená na (morálne) výzvy 21. storočia, takže nám neostáva nič iné ako zlepšovať sa, aby sme im dokázali efektívne čeliť.

Filozof Ivars Neiders, s ktorým sme robili rozhovor v roku 2016, s tým však nesúhlasí a tvrdí, že morálne zlepšovanie pilulkami by sme mohli považovať za formu manipulácie.

K téme odporúčame: Black Mirror, USS Callister (s04e01) alebo film Her (2013).

Aktualizácia 4. 1. 2017: doplnenie o vyjadrenia Franka Hindriksa

Dostupné z: https://doi.org/10.1080/09515089.2017.1406600