Skíni im zabili mamu. V Žiline na nich pľuli, ušli do Belgicka

Anastáziu Balážovú zabili v Žiline v noci z 19. na 20. augusta 2000. Po 15 rokoch vyniesol Ústavný súd zásadný verdikt – štát je povinný zaoberať sa odškodnením manžela a ôsmich detí. Doteraz to súdy odmietali a pozostalým dali zatiaľ symbolicky po tisíc eur. Rodina pred skínmi utiekla do Belgicka, kde sme ich navštívili. Našli sme aj vrahov.

Magdaléna Balážová s fotografiou svojej mamy. Študovala za učiteľku v materskej škole, ale potom, čo ochorel jej brat Rado, začala sa oňho starať.
Magdaléna Balážová s fotografiou svojej mamy. Študovala za učiteľku v materskej škole, ale po tom, čo ochorel jej brat Rado, začala sa oňho starať.

Deň vraždy

V spálni dievčatá vždy svietili malou nočnou lampou. Trochu svetla bolo vidno aj z ulice. Bolo niečo po tretej v noci, keď najprv zahrkotali koráliky na závese, ktorý slúžil namiesto dverí. Potom sa to začalo. Výkrik: „Pozabíjame vás, vy gumy čierne!“ Ako prvá dostala ranu bejzbalkou 19-ročná Stela, po nej Mária, ktorá mala 16. Nasledoval úder 11-ročnej Saskii a po nej dostalo palicou aj Máriino dvojča Marcela. Všetky do hlavy. Plakali.

V obývačke spala matka Anastázia s manželom Františkom. Matka sa snažila otca zobudiť: „Deti plačú, vstávaj.“ Ten sa len pomrvil. Dlho do noci nevedel zaspať, bolo horúco. Dcéry sa bežne hašterili, lebo tri z nich spali na manželskej posteli a mali málo miesta. Myslel si, že aj teraz je to tak. Mame to však nedalo a vstala. Na sebe mala dlhú nočnú košeľu. V chodbe uvidela útočníkov. Boli traja, štvrtý sedel v aute. Bejzbalkou udreli do hlavy aj ju, spadla na zem.

Anastáziinej sestre Agneši, ktorá bola tiež s dievčatami v izbe, skíni nič neurobili, hoci si ju obzerali a štuchali do nej. Bola odfarbená blondína a vyzerala ako biela.

Holohlavci utiekli do auta, ktorého kolesá silno prešmykli. Celé to netrvalo ani minútu.

Keď traja z nich vystúpili, štvrtého na ceste zastavili policajti. V krvi mal 1,9 promile alkoholu. Zaplatil pokutu a šoféroval domov, kde si ľahol spať. Dnes by išiel okamžite do cely. Dnes je za neúmyselné zabitie s rasovým motívom minimálne deväť, nie päť rokov.

I56A0253
Dom Balážovcov už nestojí. Žilina na pozemkoch plánuje vilovú štvrť. Foto N – Vladimír Šimíček.

V kaluži krvi

František Baláž pracoval aj po revolúcii, keď už mnohí Rómovia začali živoriť. Baláž mal vlastnú partiu a bieli ich bežne volali na fušky. Z jednej takej sa vrátil aj v osudnú sobotu.

Keď v noci nevedel zaspať, vrahovia jeho ženy už boli na ceste zo skinhedského koncertu v Bolešove. Vo vrecku mali fotky Jozefa Tisa, v kufri bejzbalku a kuklu. V aute sa dohadovali, že Rómovia sú najväčšie zlo, a rozhodli sa im to ukázať. Balážovcov nikdy predtým nevideli. Ani oni ich.

Anastázia mužovi povedala, čo bude v nedeľu variť – hovädziu polievku, rezne a šalát –, a zaspala oveľa skôr ako on.

František Baláž a Anastázia Balážová. Foto N - Vladimír Šimíček
František a Anastázia Balážovci. Foto N – Vladimír Šimíček

„Počul som, že niečo buchlo, ale nevenoval som tomu pozornosť. To vtedy, keď vytrhli tie dvere,“ opisuje otec, dnes 65-ročný belgický dôchodca. Prosí nás, aby sme neuvádzali mesto, v ktorom žije. Dodnes sa boja.

„Počul som taký tupý úder, ako keď udriete po plechu palicou. V prvom rade som utekal von, kde som ich zazrel. Keď som sa vrátil, uvidel som kaluž krvi.“

Manželku zdvihol, položil na gauč, oprela si oňho hlavu. Bol celý od krvi, volal sanitku aj políciu. Najprv prišli policajti, a až keď tí potvrdili sanitke, že sa naozaj niečo stalo, prišla aj sanitka. To už Anastázia upadla do kómy, z ktorej sa nikdy neprebrala.

O dva dni v nemocnici zomrela. Mala pomliaždenie a opuch mozgu. František si dodnes vyčíta, že nebol pri posledných chvíľach svojej manželky. Z nemocnice odišiel o 15:40, ona zomrela o štvrtej. „Možno sa ešte v poslednej chvíli prebrala a niečo povedala. Už to nikdy nezistím.“

František Baláž nad truhlou svojej manželky. Foto - Tasr
František Baláž nad truhlou svojej manželky. Foto – Tasr

Slotova Žilina a útek

Policajti zobrali otca okamžite na výsluch. Prvá verzia bola, že niekoho oklamal a ten sa mu teraz mstí. V televízii odvysielali vyjadrenie hlavného žilinského vyšetrovateľa, že polícia zatiaľ nevidí rasový motív.

V Žiline bol primátor Ján Slota a médiá v tých mesiacoch viackrát citovali jeho výrok, že na Rómov by potreboval malý dvor a veľký bič. Primátor vyjadril rodine sústrasť, ale na protirasistické zhromaždenie nešiel.

Premiér Mikuláš Dzurinda sľuboval dolapenie vrahov. O prípad sa zaujímal americký Kongres, do Žiliny vycestovali novinári z Anglicka, Holandska.

Po mesiaci polícia zatkla útočníkov. Skíni na súde tvrdili, že až z médií sa dozvedeli, čo spôsobili. Znalci vypovedali, že zomrieť mohla aj Mária, odpovedali na otázku, či za smrť Anastázie nemohla aj jej choroba obličiek. Vylúčili to. Smrť spôsobil iba úder.

Jeden skín sa priznal, druhý bonzoval, tretí poslal anonymný list. Niektorí si dodnes myslia, že boli dohodnutí tak, aby dostali čo najmenej.

Video: Anastáziu zabili žilinskí skíni. Ako žijú páchatelia a rodina obete v azyle?  (Martina Pažitková)

Na Balážove deti na ulici pľuli, niektorí sa ich cestou zo školy pýtali, či ešte žijú. Jeden z obžalovaných im na súde ukázal gesto, že ich podreže, otca znovu prepadli v Žiline, keď išiel na nočný vlak do Budapešti navštíviť organizáciu na pomoc Rómom.

Otec po polroku rozhodol, že odchádzajú. Po štyroch mesiacoch v azylovom tábore a pomoci z Budapešti dostali všetci na základe odvolania politický azyl. Slovensko ešte nebolo členom EÚ, tak to bolo možné.

A začali nový život. „Aj keby sa nedialo to, čo sa dialo, nedokázal by som tam žiť. Ešte cez deň ako tak, lebo som chodil do roboty, musel som sa starať. Ale ako som si ľahol, tak to bol koniec. Na to sa nedalo zabudnúť.“

Rodina Anastázie Balážovej. Zľava: Syn Rado, manžel František, dcéra Mgda, syn Fero, dcéry Marcela a Mária, vnučka Anastázia s mamou Stelou. Dolu kvočí Zať Alexander a vnuk Thiago. Foto N - Vladimír Šimíček
Rodina Anastázie Balážovej. Zľava: Syn Rado, manžel František, dcéra Magda, syn Fero, dcéry Marcela a Mária, vnučka Anastázia s mamou Stelou. Dolu kvočí Zať Alexander a vnuk Thiago. Foto N – Vladimír Šimíček

Dokážte, že ste trpeli

Súd priznal v zmysle bodového ohodnotenia ešte počas trestného konania pozostalým odškodné asi 20 eur na osobu a odkázal ich na občiansko-právne konanie. Keď v roku 2005 konečne podali žalobu, boli už v Belgicku. No okresný aj krajský súd v Žiline chceli, aby dokázali, že trpeli. Súdom sa nezdalo, že nevedeli predložiť ani to, že v Belgicku navštevovali psychológa.

„Nenavrhli ani nepredložili jeden dôkaz, ktorý by súdu ozrejmil, akým spôsobom trpela rodina Balážovcov po tomto útoku. Nedokázali uniesť dôkazné bremeno,“ napísali žilinské súdy.

„Osem detí stratilo svoju matku. Je potrebné preukazovať, že týmto činom, ktorého boli navyše sami svedkami, navrhovatelia utrpeli závažnú ujmu?“ pýtal sa advokát obžalovaných v sťažnosti, ktorú v roku 2012 poslal na Ústavný súd. Pýtal sa, či nestačí, že sa rozhodli emigrovať, že predsa pre každé malé dieťa je strata matky traumou.

Pred tromi mesiacmi sudcovia Ústavného súdu Ladislav Orosz, Lajos Mészáros a Sergej Kohút rozhodli, že štát pochybil. „Krajský súd, aj keď uznal brutalitu okolností spáchaného skutku, dostatočne na ňu neprihliadol,“ píše Ústavný súd.

Každému členovi rodiny priznal „symbolicky“ po tisíc eur a prikázal súdom v Žiline znovu sa prípadom zaoberať. Hovorca žilinského súdu potvrdil, že v stredu odoslali deväťkrát tisíc eur na účty členov rodiny. Zároveň zrušili všetky doterajšie rozsudky a odškodným sa budú znovu zaoberať.

Advokát Balážovcov Stanislav Jakubčík si myslí, že už Ústavný súd mal priznať väčšie peniaze, a chce sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva. Hovorí, že ak aj žilinské súdy priznajú odškodné desaťtisíce eur, splácať ich budú musieť odsúdení, ktorí taký majetok nemajú.

„Ja si myslím, že naše rozhodnutie obstojí,“ hovorí sudca ústavného súdu Lajos Mészároš a nevylučuje, že ak okresné súdy neuposlúchnu, prípad znovu skončí u nich. Priznáva, že to bol jeden z ťažších prípadov. „Bolo porušené základné právo na nedotknuteľnosť súkromia, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.“

„Ja by som chcel vidieť toho sudcu, keby pred ním a hlavne pred jeho deťmi zabili jeho ženu. Dnes, keď sa dívam na správy, ako Harabin dostane 100-tisíc za urážku na cti, je mi zle. Je toto normálne?“ hovorí František Baláž. „Ešte tu som musel zapierať dvere nábytkom, tak sa boja. Viete, čo to je? Na začiatku sme spávali u susedov v pivnici v jednom rade, lebo doma deti nevedeli spať.“

František Baláž. Foto N - Vladimír Šimíček
František Baláž. Foto N – Vladimír Šimíček

Zlodeji, podvodníci a skíni. Nepríjemnosť

Na Zelený štvrtok pred Veľkou nocou v Žiline prší a sneží. Na sídlisku Solinky sú vonku iba tri matky s malými deťmi. Prechádzka musí byť, aj keď je vonku slota. Je to zdravé, deti budú cez obed lepšie spať a matky si počas spánku možno trochu oddýchnu.

V paneláku, okolo ktorého ženy s deťmi kráčajú, býva vrah Peter Bandúr. Oficiálne to bolo ublíženie na zdraví s následkom smrti s osobitným motívom. Sadzba je päť až dvanásť rokov, dostal sedem, odsedel si štyri. Podľa rozsudku udieral Balážovcov v dome iba on – profesionálny vojak, nadriadení si ho pochvaľovali.

Na zvončeku s menovkou pri vchode má aj číslo bytu, nie je ťažké ho nájsť. Na prvé zvonenie nikto neotvára. Na druhé príde matka. „Čo už narobíte, stalo sa. Hrali sa na skínov. Veľmi zle som to niesla, on sa s vami baviť nebude, je v Anglicku, jazdí s kamiónom.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |