Denník N

Skíni im zabili mamu. V Žiline na nich pľuli, ušli do Belgicka

Anastáziu Balážovú zabili v Žiline v noci z 19. na 20. augusta 2000. Po 15 rokoch vyniesol Ústavný súd zásadný verdikt – štát je povinný zaoberať sa odškodnením manžela a ôsmich detí. Doteraz to súdy odmietali a pozostalým dali zatiaľ symbolicky po tisíc eur. Rodina pred skínmi utiekla do Belgicka, kde sme ich navštívili. Našli sme aj vrahov.

Magdaléna Balážová s fotografiou svojej mamy. Študovala za učiteľku v materskej škole, ale potom, čo ochorel jej brat Rado, začala sa oňho starať.
Magdaléna Balážová s fotografiou svojej mamy. Študovala za učiteľku v materskej škole, ale po tom, čo ochorel jej brat Rado, začala sa oňho starať.

Deň vraždy

V spálni dievčatá vždy svietili malou nočnou lampou. Trochu svetla bolo vidno aj z ulice. Bolo niečo po tretej v noci, keď najprv zahrkotali koráliky na závese, ktorý slúžil namiesto dverí. Potom sa to začalo. Výkrik: „Pozabíjame vás, vy gumy čierne!“ Ako prvá dostala ranu bejzbalkou 19-ročná Stela, po nej Mária, ktorá mala 16. Nasledoval úder 11-ročnej Saskii a po nej dostalo palicou aj Máriino dvojča Marcela. Všetky do hlavy. Plakali.

V obývačke spala matka Anastázia s manželom Františkom. Matka sa snažila otca zobudiť: „Deti plačú, vstávaj.“ Ten sa len pomrvil. Dlho do noci nevedel zaspať, bolo horúco. Dcéry sa bežne hašterili, lebo tri z nich spali na manželskej posteli a mali málo miesta. Myslel si, že aj teraz je to tak. Mame to však nedalo a vstala. Na sebe mala dlhú nočnú košeľu. V chodbe uvidela útočníkov. Boli traja, štvrtý sedel v aute. Bejzbalkou udreli do hlavy aj ju, spadla na zem.

Anastáziinej sestre Agneši, ktorá bola tiež s dievčatami v izbe, skíni nič neurobili, hoci si ju obzerali a štuchali do nej. Bola odfarbená blondína a vyzerala ako biela.

Holohlavci utiekli do auta, ktorého kolesá silno prešmykli. Celé to netrvalo ani minútu.

Keď traja z nich vystúpili, štvrtého na ceste zastavili policajti. V krvi mal 1,9 promile alkoholu. Zaplatil pokutu a šoféroval domov, kde si ľahol spať. Dnes by išiel okamžite do cely. Dnes je za neúmyselné zabitie s rasovým motívom minimálne deväť, nie päť rokov.

I56A0253
Dom Balážovcov už nestojí. Žilina na pozemkoch plánuje vilovú štvrť. Foto N – Vladimír Šimíček.

V kaluži krvi

František Baláž pracoval aj po revolúcii, keď už mnohí Rómovia začali živoriť. Baláž mal vlastnú partiu a bieli ich bežne volali na fušky. Z jednej takej sa vrátil aj v osudnú sobotu.

Keď v noci nevedel zaspať, vrahovia jeho ženy už boli na ceste zo skinhedského koncertu v Bolešove. Vo vrecku mali fotky Jozefa Tisa, v kufri bejzbalku a kuklu. V aute sa dohadovali, že Rómovia sú najväčšie zlo, a rozhodli sa im to ukázať. Balážovcov nikdy predtým nevideli. Ani oni ich.

Anastázia mužovi povedala, čo bude v nedeľu variť – hovädziu polievku, rezne a šalát –, a zaspala oveľa skôr ako on.

František Baláž a Anastázia Balážová. Foto N - Vladimír Šimíček
František a Anastázia Balážovci. Foto N – Vladimír Šimíček

„Počul som, že niečo buchlo, ale nevenoval som tomu pozornosť. To vtedy, keď vytrhli tie dvere,“ opisuje otec, dnes 65-ročný belgický dôchodca. Prosí nás, aby sme neuvádzali mesto, v ktorom žije. Dodnes sa boja.

„Počul som taký tupý úder, ako keď udriete po plechu palicou. V prvom rade som utekal von, kde som ich zazrel. Keď som sa vrátil, uvidel som kaluž krvi.“

Manželku zdvihol, položil na gauč, oprela si oňho hlavu. Bol celý od krvi, volal sanitku aj políciu. Najprv prišli policajti, a až keď tí potvrdili sanitke, že sa naozaj niečo stalo, prišla aj sanitka. To už Anastázia upadla do kómy, z ktorej sa nikdy neprebrala.

O dva dni v nemocnici zomrela. Mala pomliaždenie a opuch mozgu. František si dodnes vyčíta, že nebol pri posledných chvíľach svojej manželky. Z nemocnice odišiel o 15:40, ona zomrela o štvrtej. „Možno sa ešte v poslednej chvíli prebrala a niečo povedala. Už to nikdy nezistím.“

František Baláž nad truhlou svojej manželky. Foto - Tasr
František Baláž nad truhlou svojej manželky. Foto – Tasr

Slotova Žilina a útek

Policajti zobrali otca okamžite na výsluch. Prvá verzia bola, že niekoho oklamal a ten sa mu teraz mstí. V televízii odvysielali vyjadrenie hlavného žilinského vyšetrovateľa, že polícia zatiaľ nevidí rasový motív.

V Žiline bol primátor Ján Slota a médiá v tých mesiacoch viackrát citovali jeho výrok, že na Rómov by potreboval malý dvor a veľký bič. Primátor vyjadril rodine sústrasť, ale na protirasistické zhromaždenie nešiel.

Premiér Mikuláš Dzurinda sľuboval dolapenie vrahov. O prípad sa zaujímal americký Kongres, do Žiliny vycestovali novinári z Anglicka, Holandska.

Po mesiaci polícia zatkla útočníkov. Skíni na súde tvrdili, že až z médií sa dozvedeli, čo spôsobili. Znalci vypovedali, že zomrieť mohla aj Mária, odpovedali na otázku, či za smrť Anastázie nemohla aj jej choroba obličiek. Vylúčili to. Smrť spôsobil iba úder.

Jeden skín sa priznal, druhý bonzoval, tretí poslal anonymný list. Niektorí si dodnes myslia, že boli dohodnutí tak, aby dostali čo najmenej.

Video: Anastáziu zabili žilinskí skíni. Ako žijú páchatelia a rodina obete v azyle?  (Martina Pažitková)

Na Balážove deti na ulici pľuli, niektorí sa ich cestou zo školy pýtali, či ešte žijú. Jeden z obžalovaných im na súde ukázal gesto, že ich podreže, otca znovu prepadli v Žiline, keď išiel na nočný vlak do Budapešti navštíviť organizáciu na pomoc Rómom.

Otec po polroku rozhodol, že odchádzajú. Po štyroch mesiacoch v azylovom tábore a pomoci z Budapešti dostali všetci na základe odvolania politický azyl. Slovensko ešte nebolo členom EÚ, tak to bolo možné.

A začali nový život. „Aj keby sa nedialo to, čo sa dialo, nedokázal by som tam žiť. Ešte cez deň ako tak, lebo som chodil do roboty, musel som sa starať. Ale ako som si ľahol, tak to bol koniec. Na to sa nedalo zabudnúť.“

Rodina Anastázie Balážovej. Zľava: Syn Rado, manžel František, dcéra Mgda, syn Fero, dcéry Marcela a Mária, vnučka Anastázia s mamou Stelou. Dolu kvočí Zať Alexander a vnuk Thiago. Foto N - Vladimír Šimíček
Rodina Anastázie Balážovej. Zľava: Syn Rado, manžel František, dcéra Magda, syn Fero, dcéry Marcela a Mária, vnučka Anastázia s mamou Stelou. Dolu kvočí Zať Alexander a vnuk Thiago. Foto N – Vladimír Šimíček

Dokážte, že ste trpeli

Súd priznal v zmysle bodového ohodnotenia ešte počas trestného konania pozostalým odškodné asi 20 eur na osobu a odkázal ich na občiansko-právne konanie. Keď v roku 2005 konečne podali žalobu, boli už v Belgicku. No okresný aj krajský súd v Žiline chceli, aby dokázali, že trpeli. Súdom sa nezdalo, že nevedeli predložiť ani to, že v Belgicku navštevovali psychológa.

„Nenavrhli ani nepredložili jeden dôkaz, ktorý by súdu ozrejmil, akým spôsobom trpela rodina Balážovcov po tomto útoku. Nedokázali uniesť dôkazné bremeno,“ napísali žilinské súdy.

„Osem detí stratilo svoju matku. Je potrebné preukazovať, že týmto činom, ktorého boli navyše sami svedkami, navrhovatelia utrpeli závažnú ujmu?“ pýtal sa advokát obžalovaných v sťažnosti, ktorú v roku 2012 poslal na Ústavný súd. Pýtal sa, či nestačí, že sa rozhodli emigrovať, že predsa pre každé malé dieťa je strata matky traumou.

Pred tromi mesiacmi sudcovia Ústavného súdu Ladislav Orosz, Lajos Mészáros a Sergej Kohút rozhodli, že štát pochybil. „Krajský súd, aj keď uznal brutalitu okolností spáchaného skutku, dostatočne na ňu neprihliadol,“ píše Ústavný súd.

Každému členovi rodiny priznal „symbolicky“ po tisíc eur a prikázal súdom v Žiline znovu sa prípadom zaoberať. Hovorca žilinského súdu potvrdil, že v stredu odoslali deväťkrát tisíc eur na účty členov rodiny. Zároveň zrušili všetky doterajšie rozsudky a odškodným sa budú znovu zaoberať.

Advokát Balážovcov Stanislav Jakubčík si myslí, že už Ústavný súd mal priznať väčšie peniaze, a chce sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva. Hovorí, že ak aj žilinské súdy priznajú odškodné desaťtisíce eur, splácať ich budú musieť odsúdení, ktorí taký majetok nemajú.

„Ja si myslím, že naše rozhodnutie obstojí,“ hovorí sudca ústavného súdu Lajos Mészároš a nevylučuje, že ak okresné súdy neuposlúchnu, prípad znovu skončí u nich. Priznáva, že to bol jeden z ťažších prípadov. „Bolo porušené základné právo na nedotknuteľnosť súkromia, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.“

„Ja by som chcel vidieť toho sudcu, keby pred ním a hlavne pred jeho deťmi zabili jeho ženu. Dnes, keď sa dívam na správy, ako Harabin dostane 100-tisíc za urážku na cti, je mi zle. Je toto normálne?“ hovorí František Baláž. „Ešte tu som musel zapierať dvere nábytkom, tak sa boja. Viete, čo to je? Na začiatku sme spávali u susedov v pivnici v jednom rade, lebo doma deti nevedeli spať.“

František Baláž. Foto N - Vladimír Šimíček
František Baláž. Foto N – Vladimír Šimíček

Zlodeji, podvodníci a skíni. Nepríjemnosť

Na Zelený štvrtok pred Veľkou nocou v Žiline prší a sneží. Na sídlisku Solinky sú vonku iba tri matky s malými deťmi. Prechádzka musí byť, aj keď je vonku slota. Je to zdravé, deti budú cez obed lepšie spať a matky si počas spánku možno trochu oddýchnu.

V paneláku, okolo ktorého ženy s deťmi kráčajú, býva vrah Peter Bandúr. Oficiálne to bolo ublíženie na zdraví s následkom smrti s osobitným motívom. Sadzba je päť až dvanásť rokov, dostal sedem, odsedel si štyri. Podľa rozsudku udieral Balážovcov v dome iba on – profesionálny vojak, nadriadení si ho pochvaľovali.

Na zvončeku s menovkou pri vchode má aj číslo bytu, nie je ťažké ho nájsť. Na prvé zvonenie nikto neotvára. Na druhé príde matka. „Čo už narobíte, stalo sa. Hrali sa na skínov. Veľmi zle som to niesla, on sa s vami baviť nebude, je v Anglicku, jazdí s kamiónom.“

To je on, ten rezbár, čo strúha veci z dreva a predáva po rôznych festivaloch ľudového remesla? „Nie, to je manžel, ten má inú povahu ako ja.“

Peter Bandúr starší sa na súde Františkovi Balážovi za syna ospravedlnil. Iba som mávol rukou, povedal na rozhovor Baláž. Foto - Tasr
Peter Bandúr starší sa na súde Františkovi Balážovi za syna ospravedlnil. Iba som mávol rukou, povedal na rozhovor Baláž. Foto – Tasr

Telefonujeme otcovi. „Stalo sa, čo sa stalo, nepríjemnosť.  Nebol to úmysel, urobili z neho doslova vraha. Boli tam iné veci, ktoré sa nespomenuli.“

Čo máte na mysli? „Médiá vytiahli len špinu, nič pozitívne. Keby to Cigán urobil bielemu, tak je to iný článok, ale že to urobil biely čiernemu, je to ,prúser jak hovädo‘. Toto sa mi nepáči v tomto celom štáte. Tam nebol úmysel zabiť. Jednoducho predpokladali, že sú tam takí, ktorí ho niekedy zbili.“

Ako si vysvetľuje, že udrel bejzbalkou postupne do hláv štyri dievčatá a matku tak, že o dva dni zomrela? „Samozrejme, stala sa nepríjemnosť, čo sa stať nemala. Mal jeden problém v živote a tiež nie je správne, aby mu to niekto celý život otĺkal o hlavu.“

Od zabitia už Bandúr nebol nikdy trestaný.

Peter Bandúr počas vojenského súdu. Foto - Tasr
Peter Bandúr počas vojenského súdu. Foto – Tasr

Ani nie dve minúty autom býva ďalší zo štvorice páchateľov – Pavel Hrčka. Dostal štyri roky, na slobode bol po troch. Opäť panelák. Zvnútra sa ozýva zúrivý štekot, klopeme.

„Ktorého Hrčku?“ pýta sa bez záujmu matka. Privrie dvere a príde vychudnutá čiernovláska. Zuby má čierne, uhýba pohľadom. Nie je jasné, čo a kedy naposledy požila. Zavolá ho? „Nie, je po nočnej.“ Nezobudíte ho? „Nepotrebujem sa s ním hádať.“ Sme novinári. „Ohľadom čoho?“ Pätnásť rokov starého prípadu.

„On sa s vami baviť nebude.“ Viete, o akom prípade hovorím? „Viem. Je to premlčané.“ Chceme len vedieť, ako to spracoval a aký mal život. „Príďte o dve hodiny.“ O dve hodiny otvára s rozopnutým rázporkom v ešte neistejšej nálade. „Budila som ho, povedal, že sa s vami nebude baviť.“

Hrčka bol 14 rokov čistý, v novembri ho Okresný súd v Žiline odsúdil na podmienku. Kradol naftu z kamióna. „Čože?“ pýta sa prekvapená partnerka a treskne dvermi. Hrčkova matka vyjde von s vlčiakom: „Dajte mi pokoj.“

Do partie chýbajú ešte dvaja. Pavel Kozák – po smrti Balážovej 15-krát stíhaný za podvod. Stíhanie zastavené 31. augusta 2008 z dôvodu úmrtia obvineného.

Posledný je Marián Skaličan. Zlodej, skín. Odsúdený spolu desaťkrát, naposledy za zanedbanie povinnej výživy. Na pravom lýtku má vytetovaný modrý hákový kríž, na ľavom ramene dvojitá sigurnia, symbol jednotiek SS, na pravom lakti ležiace prečiarknuté písmeno Z – neonacistický symbol vlčí hák. Pokutu 335 eur okamžite po rozsudku uhradil. Sedí v Ilave, trest mu vyprší v decembri.

„V Ilave? Tam je veľa Cigánov, tí mu dajú. Tam uvidí, čo je to chleba,“ hovorí sused Anastázie Balážovej o ďalšie dve ulice ďalej od miesta vraždy.

Pavel Hrčka (zľava), Pavol Kozák a Marián Skaličan počas súdu. Foto - Tasr
Pavel Hrčka (zľava), Pavol Kozák a Marián Skaličan počas súdu. Foto – Tasr

Kto má zničený život?

Cesta do Belgicka trvá autom na Veľký piatok dvanásť hodín. Keď ide František Baláž každé dva roky na hrob svojej manželky autobusom, je to 20 hodín. Vo Viedni už nevie v autobuse vydržať.

Tento rok sa chystá znovu. Na hrobe v Lietavskej Lúčke sú dve veľké srdcia z umelých kvetín, no vidno, že na ňom už dlhšie nikto nebol. Múrik okolo neho postavil Baláž. Mramorová náhrobná doska praská, potrebovala by vymeniť za žulu, rodina sa to chystá urobiť.

Hrob Anastázie Balážovej v Lietavskej Lúčke. Foto N - Vladimír Šimíček
Hrob Anastázie Balážovej v Lietavskej Lúčke. Foto N – Vladimír Šimíček

Do mestečka, v ktorom Balážovci žijú, vedie príjemná cesta belgickým vidiekom. Pri usadlostiach sa pasú kone, kravy. Sociálne domy, v ktorých žijú, sú slušné. Na stole tyčinky, koláčiky, mandarínky, pomaranče. Servíruje sa káva alebo čaj, podlaha sa leskne, každú chvíľu ju utierajú.

Deti sedia v kuchynke, rozprávať nechajú otca v obývačke. Volá najstaršia Stela, či má prísť. Prichádza aj s malou desaťročnou Anastáziou, ktorej sa už pletie francúzština so slovenčinou.

Magdaléna a Radoslav sú invalidi po matke. Radoslav má okrem chorej obličky, ktorú mu transplantovali, aj cukrovku. Obaja slabo počujú, no sú bystrí.

„Nikde nechodia, koľkokrát aj ľutujem, že som sem prišiel, lebo som im pokazil život,“ hovorí František Baláž. Myslí si, že v Žiline by si tak, ako to stihla ešte Stela, niekoho našli. Jej muž Šaňo sa učí za záhradníka. Keď bude mať papier, bude môcť pracovať. V Belgicku sa načierno nedá.

Vnučka Anastázia (vľavo) sa volá po babke. Vedľa nej sedí Stela so synom Thiagm, jej muž Alexander a František Baláž. Foto N - Vladimír Šimíček
Vnučka Anastázia (vľavo) sa volá po babke. Vedľa nej sedí Stela so synom Thiagom, jej muž Alexander a František Baláž. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako trávite čas? „Sedím tu celý deň ako…“ hovorí František Baláž.

„Tá mala postavu,“ spomína na manželku a ukazuje nám jej fotografie. Keď spolu začali chodiť, nemala ešte ani 17. Pri prvom tehotenstve ju rodičia poslali na potrat, báli sa, že kým sa jej frajer vráti z vojny, už ju nebude chcieť. Nasledovali štyri ďalšie potraty.

Na prvé dieťa čakali 13 rokov, Anastázia mala už 30. Potom porodila osem detí: najstaršia je Stela, potom dvojičky Mária a Marcela, znovu dvojičky František a Marcel, tretie dvojičky Magdaléna a Radoslav a najmladšia Saskia.

Na otázku, či sa nechcel znovu oženiť, František len mávne rukou. Stela neskôr v záhrade hovorí, že jej ani nenapadne, že im otec pokazil život, lebo chcel pre nich len to najlepšie.

Stále sa jej zle spí. „Len niečo buchne a už som hore. Som ostražitá. Tu je lepšie.“

Magdaléna hovorí, že teraz jej je najlepšie s tatinom. „Niekedy sa možno vydám, neviem, nemyslím na to, mne to tak nechýba.“ Študovala, chcela byť učiteľkou v materskej škôlke, ale nechala to, keď ochorelo jej dvojča Radoslav. Mal oveľa horšie stavy ako ona, tiež chorá, a chcela sa oňho starať. Možno sa do škôlky ešte raz vráti.

Magdaléna vo svojej izbe. Foto N - Vladimír Šimíček
Magdaléna vo svojej izbe. Foto N – Vladimír Šimíček

„Dala by som mu doživotie, smrť za smrť. Mamina bola chorá, takúto smrť si nezaslúžila. Ľudia sú horší ako zvieratá, bieli nás opľúvali,“ hovorí Magdaléna o Bandúrovi. V čase vraždy mala jedenásť rokov, dnes 26. V jej izbe sú iba posteľ, fotografie mamy a otca a krabice s liekmi. Každú noc si robí dialýzu a čaká na transplantáciu.

Vnučka Františka Baláža a Stelina dcéra Anastázia je už v desiatich rokoch krásavica. Stela sľúbila mame, že jej prvá dcéra sa bude volať po nej. V škole má lepšie známky ako niektorí miestni. Rodičia sa smejú, že ju asi budú čoskoro zatvárať. S úsmevom spieva na kameru hit Formidable (nádherná). Pobehuje po izbe, chcela by tablet. Otec ho možno kúpi z tých tisíc eur, ktoré im teraz prídu.

Celá rodina sa teší na nedeľný obed. Bude šalát, rezne a hovädzia polievka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie