Denník N

Nájdime v sebe odvahu z času na čas nerobiť nič

Holiny na Čergove. foto – archív LZ VLK, www.vsetkoprenic.sk
Holiny na Čergove. foto – archív LZ VLK, www.vsetkoprenic.sk

Nerobiť nič nie je ľahké, aj keď máme tendenciu myslieť si opak.

Nerobte nič. Nechajte lesy, ktoré chcete chrániť, žiť si svojím vlastným životom. Nezasahujte. Nesnažte sa prírodu opraviť, nesnažte sa ju upgradnuť. Napáchate viac škody než úžitku. Držte sa radšej stranou, krajina si poradí aj bez vás.

Tento prístup k ochrane prírody už roky presadzuje Erik Baláž, čerstvý držiteľ Bielej vrany, a jeho kolegovia z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. A dlhé roky boli väčšinou spoločnosti považovaní za bláznov. Lykožrút sa množí, srnky obžierajú ovocné stromy, vlky zabili ovcu. Imelo cudzopasí. Spadnutý strom hnije. A nás svrbia dlane. To sa naozaj máme len dívať?

Ničnerobenie sa dnes nenosí. Žijeme si svoju stredoeurópsku podobu amerického sna, v ktorom sa každý môže stať kýmkoľvek, ak pracuje dostatočne tvrdo a veľa. Selfmademani sa tešia obrovskej úcte, tak ako v minulosti učitelia či kňazi. Na zelenej lúke vznikajú nové projekty a nové štvrte. Práca je pre liberálnu časť spoločnosti novým náboženstvom.

Hovorievame, že čo si človek sám neurobí, to nemá. A pritom je to celkom naopak. Javor, ktorý narastie sám, je omnoho inšpiratívnejší a sofistikovanejší než akýkoľvek inovatívny IT produkt. Zelená lúka, ktorá je v očiach investorov len prázdnym priestorom, na ktorom môžu realizovať svoje plány, je v skutočnosti univerzom plným rastlín, hmyzu a najrozličnejších podôb života. Deti sa rodia a rastú samy, dážď padá sám. Naše telá dýchajú samy.

Svet je perpetuum mobile. Nemusíme ho poháňať, ale ak si nedáme pozor, môžeme vážne narušiť jeho chod. Ekonomika a ekológia sú v priamom rozpore. Ekonomike sa darí, keď sa toho deje čo najviac životnému prostrediu sa darí, keď sa toho deje čo najmenej. Závisí od nás, ktorému z týchto prístupov k svetu budeme držať palce.

Potrebujeme sa trénovať v nečinnosti. Nečinnosť je často skôr prejavom pokory než lenivosti a zaslúži si plnú rehabilitáciu. Našu úctu si zaslúžia pôrodníci, ktorí nechajú mamičku rodiť svojím tempom, i keď sa im končí zmena, i lekári, ktorí vedome prestanú zápasiť s nevyhnutnosťou a umožnia umierajúcemu rozlúčiť sa so svojimi blízkymi a pripraviť sa na smrť. Úctu si zaslúžia úradníci, ktorí nebudú reagovať na každú zmenu v spoločnosti novým zákonom či vyhláškou, i predstavitelia cirkví, ktorí nebudú každý neortodoxný názor trestať vylučovaním či zákazom činnosti.

Nerobiť nič nie je ľahké, aj keď máme tendenciu myslieť si opak. Nečinnosť zaváňa bezmocnosťou. Keď nerobíme vôbec nič, začnú za nami často prichádzať podivné, zneisťujúce myšlienky a pocity. Polozabudnuté spomienky a túžby. A tak si radšej pustíme film, dáme pivo alebo dokončíme niečo do práce. Nájdeme si v činnosti svoj úkryt.

Ak sme už verejne na sociálnej sieti vyznali, že sme les, podpísali sme petíciu, poslali ochranárom príspevok a chceme pre prírodu urobiť ešte niečo viac, možno je dobrý nápad celkom zmeniť prístup. Poďme na to takpovediac od lesa. Nájdime v sebe odvahu z času na čas vedome a trpezlivo nerobiť nič. Vystúpme z roly hlavnej postavy. Možno sa niečo udeje samo od seba, aj bez nášho pričinenia. Možno je práve toto – paradoxne – najlepšou cestou, ako pomôcť lesu i sebe.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie