Denník N

Ženy musia zarábať ako muži. Island ako prvý štát trestá firmy, ktoré neplatia za tú istú prácu rovnako

Ženy mali na tú dobu silné postavenie aj medzi Vikingami, ktorí kolonizovali Island. Na snímke záber zo seriálu Vikingovia. Ilustračné foto – History/The Vikings
Ženy mali na tú dobu silné postavenie aj medzi Vikingami, ktorí kolonizovali Island. Na snímke záber zo seriálu Vikingovia. Ilustračné foto – History/The Vikings

Od Nového roku platí na Islande zákon, aký nemajú nikde inde na svete.

Už medzi Vikingami na konci prvého tisícročia bolo postavenie žien silnejšie ako v mnohých iných krajinách vtedajšej Európy. Ženy mohli vlastniť pôdu, požiadať o rozvod, poznáme aj vikinské kráľovné.

Vlani oznámili aj objav hrobu vikinskej bojovníčky. O „štítonoškách“, ako ich zobrazoval populárny seriál Vikingovia, sa píše v severských bájach.

Svojimi dávnymi predkami sa možno inšpirovali aj Islanďanky, ktoré si za posledných sto rokov dokázali vydobyť práva ako žiadne iné ženy na svete. Island vyhlásilo Svetové ekonomické fórum deväť rokov za sebou za krajinu, kde sú najmenšie rozdiely medzi pohlaviami.

Rozdiely v platoch sú nelegálne

Malý 330-tisícový ostrov to potvrdil aj začiatkom tohto roku. Od Nového roku tu ako v prvom štáte na svete začal platiť zákon, podľa ktorého je nelegálne, ak ženy a muži nedostávajú rovnaký plat za rovnakú prácu. Každá firma s viac ako 25 zamestnancami musí prejsť auditom, ktorý zistí, či ženy za rovnakú prácu nedostávajú menej. Inak jej hrozí pokuta.

Zákon schválil minulú jar parlament s podporou koalície aj opozície.

Predkladatelia uznávajú, že to spôsobí istú záťaž pre firmy. „Benefity sú však zjavné,“ povedal podľa Guardianu vtedajší minister pre rovnosť a sociálne veci Thorsteinn Viglundsson.

Island má zákony o rovnakej mzde už polovicu storočia, no stále zostáva rozdiel v platoch medzi ženami a mužmi. Podľa islandského štatistického úradu to vlani bolo 16 percent.

„Chceme zlomiť posledné rodové bariéry na pracovisku a história ukázala, že keď chcete pokrok, potrebujete si ho vynútiť,“ obhajoval minister pokuty pre New York Times.

Niektoré islandské firmy už predtým dobrovoľne zaviedli rovnaké platy pre obe pohlavia, iným sa nepozdáva práve to, že to bude povinné. Podľa amerického denníka sa im nepáči administratívne zaťaženie, najmä pre malé spoločnosti.

„Firmy by to mali robiť pre svoje vlastné výhody a výhody svojich zamestnancov. Ale nemalo by to byť uzákonené,“ povedal pre New York Times Halldor Thorbergsson, riaditeľ Zväzu islandských zamestnávateľov. Rovnosť platov by chcela krajina dosiahnuť do roku 2022.

Islanďanky na rozdiely v plate upozorňujú každý rok, jeden deň končia v práci skôr a idú demonštrovať. Tento rok to bolo presne o 2:38 poobede. Vypočítané je to podľa toho, o koľko zarábajú menej ako muži (normálne by mali končiť o piatej).

Dlhý piatok bez žien

Boj za práva žien je prítomný na ostrove už vyše sto rokov. Island patril medzi prvé krajiny sveta, kde mohli ženy voliť a byť volené (od r. 1915). Napriek tomu do roku 1983 tvorili poslankyne najviac 5 percent členov parlamentu.

Veľa sa zmenilo v 70. rokoch. V jeden októbrový piatok roku 1974 sa ženy na Islande rozhodli štrajkovať. Odmietli ísť do práce, starať sa o domácnosť či o deti, všetko prenechali na mužov. Do štrajku sa zapojilo veľké percento žien.

Muži tento deň nazvali celkom príznačne Dlhý piatok. Mnohí nešli do práce, pretože sa museli starať o deti, keďže aj školy a škôlky boli zatvorené. Podľa BBC sa v mnohých obchodoch vypredali párky, ktoré otcovia varili na večeru.

Toto bol jeden zo zlomových momentov, keď si islandskí muži uvedomili význam žien v spoločnosti. V roku 1980 si Islanďania zvolili po prvýkrát do prezidentského úradu ženu, čo tiež veľa zmenilo.

Vigdís Finnbogadóttirová krajine vládla dlhých šestnásť rokov. „Nikdy som si nemyslela, že vyhrám, len som chcela ukázať, že aj žena môže kandidovať,“ povedala bývalá prezidentka pre Guardian.

Od novembra majú Islanďania druhú premiérku (Katrín Jakobsdóttirovú z ľavicovej strany).

Veľký prienik žien do parlamentu nastal v roku 1983, keď počet poslankýň vyskočil z 5 na 15 (v 60-člennom parlamente). Pomohla vtedy k tomu čisto ženská strana Ženský zoznam, ktorá existovala do roku 2000.

Zipsový systém

Island patrí medzi krajiny, kde mnohé politické strany majú vlastné kvóty na ženy. Nazýva sa to aj zipsový systém – zaradenie mužov a žien na kandidátku sa strieda. Aj preto je v súčasnosti zastúpenie žien v parlamente 38 percent (roky predtým bolo aj viac).

Podobne to funguje napríklad aj vo Švédsku. V slovenskom parlamente je asi 20 percent žien.

Kvóty na Islande fungujú aj v mnohých firmách, kde tiež ženy tvoria skoro 50 percent.

V rebríčku Global Gender Gap je Island prvý najmä vďaka vysokému skóre v štatistike, ktorá odzrkadľuje posilnenie postavenia žien v politike. Naopak, v ekonomickej oblasti je krajina štrnásta.

Celkovo sú v prvej päťke štyri škandinávske krajiny. Zaujímavé je, že štvrtou je africká Rwanda a šiestou stredoamerická Nikaragua.

Slovensko je na 74. pozícii. Výrazne zaostávame za vyspelou Európou, pred nami sú aj Rumuni či Chorváti, no zároveň sme pred Českom a najmä Maďarskom, ktoré je v rebríčku v horšej polovici štátov sveta.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie