Denník N

Stále šťavnatá štvrtina Beatles

Sir Ringo Starr. Foto – Rolling Stone

Ringo Starr zostal aj na svojom devätnástom radovom albume Give More Love v spoločnosti hviezdnych muzikantov dominujúcim nezmeneným originálom.

Čerstvý držiteľ britského rytierskeho titulu Sir, legendárny bubeník ikony rockovej hudby The Beatles Richard Starkey (1940), známy skôr pod umeleckým menom Ringo (podľa svojej záľuby v prsteňoch) Starr (priezvisko skrátené na hviezdnu parafrázu), sa po rozpade skupiny (1970) venuje sólovej filmovej, televíznej a hudobnej dráhe. Aj po viac ako päťdesiatich rokoch pozoruhodnej kariéry dokáže poslucháča výrazne zabaviť a dá mu podnet aj na šťavnaté spomienky.

Tak trocha podceňovaný „chrobák“ neprináša nadprirodzenými hitmi nabité nahrávky, aké predvádza jeho posledný žijúci kolega z Beatles Paul McCartney, ale ponúka milé platne, ktoré pripomínajú poslucháčovi rozličné míľniky a momenty uplynulých dekád. Starr siahol vo svojej sólovej kariére doteraz na špičku hitparád okrem sólových hitov veľmi úspešne najmä nahrávkou Ringo (1973), alebo prekvapil albumom Vertical Man (1998) s hosťami ako Ozzy Osbourne či Alanis Morisette. V posledných rokoch tak potešil dvomi kúzelnými platňami Ringo 2012 a Postcards from Paradise (2015). Jeho najnovším albumom je Give More Love (Universal Music 2017).

Kamarát všetkých

Začínal v liverpoolskej formácii Rory Storm‘s Hurricanes a po príchode k Beatles (1962), kde za bicími nahradil Peta Besta, sa stal dôležitým tmeliacim článkom kapely géniov – po hráčskej aj ľudskej stránke. Jeho svojrázny, swingom „odkojený“, hoci jednoduchý štýl hry (známy je jeho výrok „I am the best in my style…“) ideálne zapasoval k naturelu skupiny a empatický prístup k spoluhráčom, spojený s nekonfliktne absurdným humorom, ho priam predurčoval na úlohu kamaráta všetkých.

Málokto si spomenie, že jeho kultový výrok dal názov filmu A Hard Day‘s Night, že na prvom americkom turné kapely bol najväčšou hviezdou práve on, a špecificky komický výkon vo filme Help! mu naštartoval priateľstvo s Petrom Sellersom aj kariéru na striebornom plátne, hoci najprv vedľajšími úlohami vo filmoch Candy (1969), The Magic Christian (1970), Lizstomania (1975).

Počas nakrúcania pitoreskného „kina“ Cavemen (1981), kde získal prvýkrát hlavnú úlohu, sa zoznámil so svojou druhou a doterajšou partnerkou Barbarou Bachovou. Spolu s ňou zišiel až na alkoholicko-drogové dno a následne sa (zasa spolu) vyhrabali z plytkých 80. rokov, aby Barbara začala svoj koncept protidrogovej osvety (1989) a Ringo nahrávanie nových platní s opakovanými turné, sprevádzaný obmieňanou kapelou ostrieľaných veteránskych hviezd.

Malo to byť country

Koncepciu svojej novej nahrávky Give More Love zamýšľal pôvodne poňať ako čistý country album, podobný jeho druhej sólovke Beaucoups of Blues (1970), ktorá vznikla veľmi spontánne počas troch dní v Nashville. Ringova afinita k tomuto žánru, podobne ako k filmovým westernom, je známa už z čias účinkovania v Beatles (spomeňme napríklad bravúrnu interpretáciu country evergreenu Act Naturally, autorskú spoluúčasť na neocountry What Goes On, či vlastnú Don‘t Pass Me By).

Napokon bolo všetko inak a namiesto nahrávania v „mekke country“ poslúžilo majstrovo domáce štúdio. Pre magazín Rolling Stone o tom sám Ringo povedal: „Dopadlo to nakoniec ako môj bežný album – balada, country song, rocková pesnička. A je to celé veľmi nenútené, hrám rád s priateľmi v domáckej atmosfére. Dnes už nepotrebujete priestor, aký sme mávali v Abbey Road. Niekedy doma zaštekal pes, ktosi sa zasmial či kýchol, a na tej nahrávke to zostalo.“

Rozmanitú kolekciu v duchu klasicky sviežeho liverpoolskeho feelingu štartuje energický rock and roll We‘re on the Road Again, ktorého spoluautorom je možno až príliš razantný gitarista skupiny Toto a dlhoročný Ringov kamarát Steve Lukather. V skladbe poteší basový part Paula McCartneyho, rozpoznateľný aj v nostalgicky zasnenej balade Show Me the Way, akejsi insitnej óde na spomínanú Barbaru Bachovú, ktorá je Ringovou manželkou už 37 rokov.

Atraktívnym kúskom je tiež príjemne plynúca, v reggae a príbehu „kráľa rastafariánov“ inšpirovaná King of the Kingdom, prinášajúca takú pohodu, že si poslucháč vnútorne praje, aby sa nikdy neskončila. Môže za to nielen inštrumentácia s dominantným tenorsaxofónom Edgara Wintera, ale aj Ringov monotónne zamatový vokál, ktorý pohládza všetky zmysly.

V zozname hosťujúcich muzikantov na platni nechýbajú niekdajší členovia preslávenej kapely The Eagles Joe Walsh a Timothy B. Schmit, klávesista Benmot Tench (Heartbreakers), ale ani gitarista Peter Frampton (ex-Herd, ex-Humble Pie), ktorý narážkou na Donalda Trumpa vniesol trošku politiky do textu skladby Laughable, čo Ringo s úškrnom ocenil.

„Nádchové tremolo“

Ďalšou užitočnou prítomnou hviezdou je hráč na dobro a steel gitaru Greg Leisz, známy spoluprácou s Ericom Claptonom, Joeom Cockerom, Joni Mitchellovou alebo Bruceom Springsteenom. Jeho prínos oceníme najmä v akustickej pesničke Standing Still alebo v country štýlovej So Wrong for So Long, na ktorej tvorbe sa podieľal aj Dave Stewart (ex-Eurythmics). Táto milostná spomienka na dvoch ľudí, ktorí „si boli tak blízko, že mohli byť Johnnym Cashom a jeho June“, patrí medzi perly CD.

Titulný „slaďák“ Give More Love a bigbít zo zásuvky Shake It Up finalizujú náladu albumu, ktorý vrcholí štyrmi staršími kúskami. Sú nimi aktuálne prepracovaná hitparádová odpichovka Back of Boogaloo, pri upratovaní náhodne nájdená demosnímka s Ringovou gitarou (!), ktorú „dopracoval“ Jeff Lynne (ELO, Traveling Wilburys), či beatlesovka Don‘t Pass Me By (v závere dáva Ringo spomenúť na Octopus‘s Garden z Abbey Road). Jeho najväčší sólový hit Photograph nahrala americká indie-folková skupinka Vandaaver a Ringo len dospieval svoj vokál a rovnaký model použil spoluprácou s anglicko-švédskou kapelou Alberta Cross v skladbe You Can‘t Fight Lightning.

V albume Give More Love, ktorý je už devätnásty v poradí, ide o viac ako o hudobné hody. Ringo zostal nezmeneným originálom a typické „nádchové tremolo“ s drobnými intonačnými neistotami, zmnožené vokálne linky aj prejav v pesničkách s rozsahom neprevyšujúcim oktávu sú natoľko okúzľujúce, že jeho hviezdni spoluhráči sa môžu roztrhať, ale na Ringovu charizmu nemajú, no kultivovane ju dopĺňajú.

Celé je to sympatické, radostné a vrúcne.

Teraz najčítanejšie