Písal Lajčákovi prejavy, potrestali ho za to, že spochybnil Banáša a lajkol kritiku Kaliňáka

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rastislav Mojto pracoval v diplomacii 14 rokov. Keď lajkol status proti Robertovi Kaliňákovi či stránku Transparency International a verejne kritizoval, že náš kultúrny inštitút pozval Jozefa Banáša, stiahli ho do Bratislavy. S diplomaciou sa už rozlúčil.

Rastislav Mojto (38) vyštudoval medzinárodné vzťahy a ekonómiu v Bratislave. Na ministerstve zahraničných vecí pracoval od roku 2003. Najprv pracoval na tlačovom oddelení, od roku 2008 do roku 2012 bol na veľvyslanectve v Moskve. Od roku 2012 bol v kancelárii ministra Miroslava Lajčáka a dva roky pripravoval jeho verejné výstupy a vyhlásenia. Od roku 2015 pracoval na slovenskom veľvyslanectve v Maďarsku ako zástupca veľvyslanca Rastislava Káčera. Hovorí po anglicky, nemecky, rusky a španielsky. Po viac ako 14 rokoch práce na ministerstve odchádza po tom, ako ho potrestali za vyjadrenia na Facebooku. V rozhovore sa dočítate:

  • Ako sa píšu prejavy pre ministra zahraničných vecí
  • O workoholizme Lajčáka a jeho ľudskom rozmere
  • Či sa šéf našej diplomacie hodí na funkciu prezidenta
  • Ako sa na ľuďoch v diplomacii prejavuje, ak vyštudovali moskovskú školu diplomacie pred rokom 1989
  • Ako fungujú dôverné diplomatické správy
  • Ako dobre poznal Lajčák facebookový profil svojho podriadeného
  • Ako si Andrej Danko rozumie s maďarskými politikmi
  • V čom sa Hlávková a Szalai pri kritike tendrov počas slovenského predsedníctva nemýlili
  • V čom je ministerstvo zahraničných vecí skostnatené a čo by bolo dobré zmeniť

Prečo ste išli pracovať na ministerstvo zahraničia?

Študoval som ekonómiu a medzinárodné vzťahy, a keď som sa rozhodoval, čo budem robiť, mal som dve možnosti. Reklamný kreatívny priemysel a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v tom čase bralo relatívne veľký počet mladých ľudí.

Bolo to v období pred vstupom do EÚ a NATO.

Áno, v roku 2003. V tom čase som bol presvedčený, že je to niečo, čo chcem robiť, takže to pre mňa nebolo ťažké rozhodovanie. A dodnes to neľutujem.

Po niekoľkých rokoch ste začali pracovať priamo v kancelárii Miroslava Lajčáka a písali mu prejavy. Aké to bolo? 

V kabinete ministra som pracoval od roku 2012 do roku 2015. V roku 2012 som sa vrátil z vyslania v zahraničí skôr ako bolo plánované, pretože ma požiadali, aby som nastúpil k ministrovi. Posledné dva roky z tohto obdobia som bol aj jeho „speechwriterom“, čo znamená, že cez moje ruky prešli všetky verejné vystúpenia ministra – kratšie i tie dlhšie. Väčšinou som to konzultoval s kolegami a s ním a na základe toho vznikali písomné aj ústne výstupy ministra.

Ako často si Lajčák povedal, že si prejav spraví sám a vy ho s ním len odkonzultujete?

Sú témy, ktoré minister často komunikuje, takže má už základný súbor téz a tie sa samozrejme pred vystúpením aktualizujú. Tých prejavov a verejných vystúpení je tak veľa, že minister má len minimum času, aby sa im venoval sám. Jednou z pridaných hodnôt „speechwritingu“ (písania prejavov – pozn. red.) je, že sa človek do toho snaží dať kus seba, ale tak, aby to človek, ktorý to prednáša, zobral za vlastné.

Povedal vám niekedy minister, že je niečo, čo ste mu pripravili, úplne celé zlé?

Nie týmto štýlom, ale je to skôr tak, že keď sa človek vyberie myšlienkovou cestou, ktorá mu v danom okamihu nevyhovovala, veci sa prerábali. Aj minister sa často vydá cestou, ktorú časom zmení. Je súčasťou práce a kumštu vedieť odhadnúť, akou cestou sa vydať.

S ministrom Lajčákom ste boli tri roky takmer denne. Aký je? Do človeka ako on sa zrejme ťažko zvonka preniká.

Áno. Súvisí to aj s tým, že minister je veľa času v zahraničí, kde strávi možno aj viac ako 60 percent pracovného času. Minister Lajčák je, objektívne povedané, absolútny workoholik. Absolútne žije zahraničnou politikou a zahraničnou agendou. Zmysel jeho života sa vzťahuje k tomuto jedinému bodu. Sám o sebe hovorí, že chcel byť diplomatom, odkedy si pamätá, čím chcel byť a celý život na tej ceste pracuje. Z hľadiska daňového poplatníka to má svoje plusy. Tie peniaze investované do neho sú relatívne bonitné. Negatívne je, že keď si človek zo svojho života odstráni tie bežné, ľudské veci, tak sa to prejaví a premieta to na druhých ľudí.

Znamená to, že je už iba profesionál? Že nie je normálny človek, s ktorým by ste si išli len tak sadnúť na kávu?

Asi nie až v takomto extrémnom slova zmysle, ale ten profesionalizmus a absolútna oddanosť robote a tej téme z človeka vyháňa ľudský hrejivý element, ktorý vzniká práve z takýchto situácií.

Je tým poznačené aj jeho súkromie a bežný život?

Nevidím do jeho rodinnej kuchyne ani neviem, akým spôsobom majú doma nastavené vzťahy, ale objektívne sa dá povedať, že celý jeho program – pracovný aj súkromný – podlieha pracovnému elementu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |