Denník N

Pätnásť minút čakania na železničnej stanici Martin

Železničná stanica Martin. Foto: autor
Železničná stanica Martin. Foto: autor

Päťdesiat rokov starý, ošarpaný rušeň riadi starý pán s veľkou fajkou, z kabíny sa dymí takisto ako zo stroja. Rušeň ťahá dvojitý motorák, ktorý má vpredu ďalšieho rušňovodiča. Množstvo ľudí, ktorí musia stáť, pri zabrzdení mykne.

Vyzerá to ako stará, ošumelá budova v priemyselnej zóne. Vedie k nej ulica s rozbitou budovou pekárne a krčmou oproti. Je polepená reklamami, a tak je ľahké prehliadnuť jej účel – teda ak si nevšimnete špinavý nápis „ŽSR – Príchod k vlakom“. Železnice staré stanice v poslednom čase opravujú, mnohé sa zjavne dočkali nových dverí alebo omietok po prvý raz.

Martin však z nejakého dôvodu rekonštrukcie obchádzajú, hoci iné podobne frekventované stanice aj v menších mestách vyzerajú lepšie. Asi si v Bratislave povedali, že dotyk modernity si miestni užijú vo Vrútkach.

Vnútri to vyzerá ako squat, smrdí buď po veľkom spiacom ožranovi s neuveriteľne hrubými červeno-žltými prstami, alebo po hrdzavom a špinavom vonkajšom smetiaku s popolníkom, ktorý je, nevedno prečo, vnútri. Priestor niekto niekedy dávno skultúrnil aj niekoľkými farebnými detskými kresbami v sklenených rámoch. Sú rozkývané, sklá popraskané.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie