O veriacich, ktorí kriticky myslia

Ilustračné Foto – TASR

Veriaci ľudia otvorení dobrodružstvu tvorivého hľadania zodpovedných občianskych postojov majú povinnosť ísť ďalej.

Pri pohľade na našu spoločnosť sa ukazuje stále viac, že ľudia sa viac delia podľa toho, do akej miery sú ochotní čeliť aktívne moderným trendom, ako podľa striktných ideologických kritérií. Základné prístupy sa ukazujú na škále optimistickej otvorenosti a viery, že momentálne výzvy zvládneme, až po iracionálnu neochotu túto otvorenosť čo i len skúsiť, nieto ešte aj rozvážne riskovať krok do „neznáma“. Spoločnosť sa delí na tých, ktorí hľadia na budúcnosť s nádejou, a tých, ktorí z nej majú strach. Viera v budúcnosť alebo istota minulosti, ktorú si nepamätáme. Ako sa v tomto intervale môžeme informovane pohybovať?

Tradične alebo netradične

Preto je tu skupina ľudí, ktorí bojujú za tradičné rodinné hodnoty a proti sekularizácii spoločnosti, globalizácii a multikultúrnym fenoménom, ktoré prichádzajú zo zlého „Západu“. Je to spojené aj s protieurópskou, protiintegračnou a proruskou či akousi praslovanskou ideológiou. V rôznej miere nájdeme alternatívy strachu a odvahy všade. Vôbec sa neviažu na vieru či cirkevnú príslušnosť.

Ilustrovať to môže elektorát ĽSNS, kde viac ako polovicu tvoria veriaci (50 %) alebo hlboko veriaci (3 %). Podľa cirkevnej príslušnosti je ich dokonca 78 %, no inak má táto skupina vysoký počet ľudí, ktorí sami seba vnímajú ako nie nábožensky založených (27 %) alebo ateistov (9 %). Viac ateistov má vo svojich radoch len SaS (19 %) alebo strana Smer (12 %). Strana SaS má okrem toho aj nadpriemerné zastúpenie voličov, ktorí nie sú nábožensky založení (24 %). (Focus, 31. 5. – 4. 6. 2017.)

S podobnými izolacionistickými, nacionalistickými, šovinistickými, etnocentrickými alebo fašizoidnými prvkami v ideológii alebo mentálnej výbave sa stretneme v rôznej otvorenej alebo učesanejšej miere u rôznych radových či čelných funkcionárov, blogerov a verejne vystupujúcich členov rôznych na prvý pohľad ideologicky nekompatibilných strán a hnutí.

Ani v parlamente niet strany, ktorá by sa tomu vymykala. Otvorene proti akejkoľvek otvorenosti, integrácii a spolupráci menšín a kultúr vystupujú len fašisti. Strach z moderného globalizujúceho sa sveta či Európy však počujeme aj z úst iných verejných činiteľov. Najviac sa tento smutný konsenzus prejavil pri postoji k migračnej kríze a nechote ju riešiť v spolupráci s významnými európskymi aktérmi aktívnych riešení.

V tejto situácii však v Európe aj na Slovensku už ide o spoločné konanie a spájanie síl do budúcnosti na základe pozitívneho naratívu toho, čo nás čaká. Spoločnosť sa vo významných momentoch ponovembrových dejín pohla správnym smerom ani nie tak vďaka vysokému počtu veriacich a ich lídrom, ale relatívne často napriek nim. Spomeňme vyhlásenie zvrchovanosti, postoj k fenoménu Tisa, obdobiu mečiarizmu, zrod Slovenskej pospolitosti, vatikánske zmluvy, postoj k tzv. referendu o rodine, úvahám o rodovej rovnosti či ideológii, Istanbulskému dohovoru.

Veriť a dozrievať je normálne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |