Denník N

Pozor na ministerku Lubyovú, politiku SNS robí lepšie ako Danko

Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč
Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N – Peter Kováč

Na rozdiel od Plavčana je nová ministerka schopná a rázna, no využíva to len pre záujmy SNS.

Martina Lubyová je ministerkou školstva len krátko a bilancia jej práce teda nie je konečná, no stojí za to si ju zrekapitulovať už teraz, aby bolo ľahšie predvídať, čo ešte od nej môžeme čakať. Takže čo ministerka stihla od 13. septembra?

1. Odpáliť Učiace sa Slovensko, dokument, ktorý mal byť východiskom pre školskú reformu.

2. Prijať a vzápätí vyhodiť konšpirátora Lukáša Machalu.

3. Navrhnúť viac šachu a tri hodiny telesnej na základných školách.

4. Zreorganizovať štruktúru ministerstva tak, aby sa moc koncentrovala do rúk ministerky, a popritom zrušiť Inštitút vzdelávacej politiky, jeden z troch ostrovov moderného a efektívneho výkonu úradníckej práce v celej štátnej správe (spolu s Inštitútom finančnej politiky a Inštitútom zdravotnej politiky).

V celkovom súčte teda doteraz Lubyová neponúkla ani len nádej, že chce nejako relevantne meniť školy a vzdelávanie vôbec. Jediné, do čoho vložila svoju ráznosť, bola personálna agenda a tú zmenila tak, aby ani z prostredia jej podriadených neprichádzali žiadne návrhy na smerovanie vzdelávacej politiky štátu.

Po odvolanom Plavčanovi, ktorý bol stelesnením predstavy SNS o správnom úradníkovi, bola nominácia Lubyovej prekvapením, pretože mala za sebou reálnu vedeckú kariéru a na prvý pohľad sa svojím prejavom odlišovala od submisívneho predchodcu. Avšak veľkosti prekvapenia dnes zodpovedá sklamanie z toho, že Lubyová svoje plusy nevložila do školstva, ale do napĺňania predstáv Andreja Danka, Lukáša Machalu a Antona Hrnka.

Andrej Danko v nej má človeka, ktorý vie lepšie ako on sám robiť politiku SNS. A to znamená, že na ministerstve nestrpí žiadnu názorovú konkurenciu a odbornosť bude vždy podriadená „národnému cíteniu“.

Teraz najčítanejšie