Denník N

Vianoce prežili bez pitnej vody, dodnes nik nevie, prečo z vodovodu tečie aj pesticíd

Cisterna s pitnou vodou v Trstenej na Ostrove. Foto N – Tomáš Benedikovič
Cisterna s pitnou vodou v Trstenej na Ostrove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stav podzemných vôd na Žitnom ostrove sa zhoršuje a na tomto území by vôbec nemali vznikať golfové ihriská, upozorňuje Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

Pri cisterne pristavenej v strede obce Baka sa striedajú ľudia, aby si načapovali vodu do plastových fliaš, kanistier a väčších plastových nádrží.

„Ak by taká voda tiekla na Hrade, už by to bolo opravené,“ komentuje jeden z miestnych situáciu, do ktorej sa dostalo okolo päťtisíc obyvateľov v šiestich obciach na Žitnom ostrove. Od polovice decembra platí zákaz piť vodu z vodovodu. Západoslovenská vodárenská spoločnosť v nej pri testovaní zachytila pesticíd atrazín. Jeho množstvo vo vode troj- až päťnásobne prekročilo povolené množstvá.

Počas vianočných sviatkov do dedín cisterny s vodou nejazdili, pred sviatkami ľudí v dedine zásobili devätnásťlitrovými nádobami s vodou, takzvanými barelmi.

Obyvatelia obcí ani ich starostovia dosiaľ nevedia, ako sa pesticíd do vody dostal a ako dlho ho obyvatelia v pitnej vode majú a ako dlho ho teda pili.

Obce so zákazom piť vodu

Trstená na Ostrove,
Baka,
Jurová,
Holice,
Lúč na Ostrove,
Blatná na Ostrove.

Nikto nič nevie, vodárne podali trestné oznámenie

Medzi ľuďmi koluje množstvo klebiet, odkiaľ sa pesticíd do pitnej vody mohol dostať. Svoje rozprávanie zvyčajne začínajú slovami „počul som“. Podľa niektorých za to môžu politici, ďalší obviňujú vplyvných alebo zahraničných poľnohospodárov, chovateľov zvierat či rafinériu, ktorá neďaleko dedín ešte pri výstavbe gabčíkovského vodného diela vyvážala znečistenú zeminu.

Nič z toho sa doteraz nepotvrdilo, ide len o podozrenia.

Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že za atrazín v kohútikoch môže „nesprávna poľnohospodárska prax“. Aj preto dva dni pred Vianocami ohlásilo, že skontroluje miestne poľnohospodárske firmy. Kontroly zatiaľ neukončilo, a tak na výsledky bude potrebné počkať.

Ministerstvo pripúšťa dve možnosti, ako vznikol vážny environmentálny problém: atrazín mohol do vody presakovať zo skládok komunálneho odpadu, „keďže v minulosti sa na skládky ukladali odpady bez akejkoľvek kontroly“, alebo pochádza z „intenzívnej poľnohospodárskej činnosti“. Tým sa myslí prílišné používanie hnojív.

Vodárne nechcú o zdroji znečistenia špekulovať. Podali podnet na inšpekciu životného prostredia a aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Obyvatelia Baky si domov odnášajú pitnú vodu z cisterny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na atrazín testovali celý okres

Obyvatelia dedín sa zatiaľ trápia v provizóriu. „Prišli sviatky a my sme od rána do večera robili letáky, plagáty, hlásili sme v dedinskom rozhlase, dali sme to na facebookovú stránku, na webovú stránku. Ľudia sa ma aj osobne pýtajú, aké máme novinky,“ opisuje starostka Trstenej na Ostrove Zuzana Bónová, čím sa zrazu musela zaoberať. Hnevá ju, že na Facebooku ľudia píšu, že ich o znečistenej vode dostatočne neinformovali.

Aj starosta vedľajšej obce Baka Juraj Bertalan tvrdí, že pre informovanie ľudí urobili všetko, čo mohli.

Obaja sa sťažujú, že stále nemajú od úradov dostatok informácií o tom, čo sa stalo a ako sa situácia bude riešiť. Spokojní sú len s komunikáciou s vodárňami, ktoré boli vždy ochotné pomôcť.

Starosta obce Baka Juraj Bertalan pri cisterne s pitnou vodou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vodárne tvrdia, že testovanie na atrazín a ďalšie „polárne pesticídy“ urobili nad rámec harmonogramu. Preverovali všetky vodné zdroje v okrese Dunajská Streda. V okrese je viac ako 60 obcí, testovaná voda pochádza z hĺbky až 80 metrov.

Rozália Robotková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva hovorí, že o znečistení ďalších zdrojov sa verejnosť dozvie okamžite po vyhodnotení meraní. „Len čo sa niečo prekročí, musia nám to okamžite hlásiť,“ hovorí Robotková. Zvýšené množstvo atrazínu im vodárne nahlásili len v spomínaných šiestich obciach.

V dedine Baka sídli aj farma dojníc, mlieko dodáva spoločnosti Euromilk. Tibor Gašpar z farmy hovorí, že pitnú vodu si dávajú testovať každého pol roka, nie však na pesticídy.

„Žiadny zákon nám to neprikazuje, doteraz sme to teda nerobili,“ hovorí Gašpar. Vodu si teraz pre atrazín dali otestovať opäť, výsledky by mal mať o niekoľko dní.

Nová vyhláška, nové testy na pesticídy

Prečo vodárne urobili mimoriadne testy práve teraz? V polovici októbra 2017 začala platiť nová vyhláška ministerstva zdravotníctva, v ktorej sa píše, že pri kontrole vody „sa zisťujú organizmy alebo látky, ktorých prítomnosť možno predpokladať“.

Znamená to, že vodárenské podniky by sa mali zaujímať o to, aké chemikálie sa v konkrétnych lokalitách používali, alebo používajú, a zisťovať, či nepresakujú do pitnej vody.

Podľa Robotkovej z hygieny zoznam týchto látok eviduje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).

Vodojem medzi obcami Trstená na Ostrove a Baka. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Poľnohospodárske spoločnosti majú povinnosť nahlasovať na úrady, aké chemické látky a na akých plochách používajú, a toto by mali dostávať aj príslušné vodárenské spoločnosti, aj regionálne úrady verejného zdravotníctva. Na základe toho by vedeli, čo je potrebné v podzemnej vode hľadať,“ vysvetľuje Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Aj ich spoločnosť začala po zmene vyhlášky testovať podzemnú vodu aj na atrazín.

Hovorí však, že je zložité dostať sa k informáciám o používaní chemických látok, a tak nemajú dostatok informácií, čo pri skúškach vody treba hľadať.

Problémom je podľa Trančíkovej aj to, že laboratórne vybavenie na takéto testy je veľmi drahé. SHMÚ ani regionálne úrady verejného zdravotníctva podľa jej informácií nemajú dostatočné vybavenie.

„Vodárenské spoločnosti si na to museli zakúpiť nové laboratórne prístroje a na každý pesticíd treba zvlášť zakúpiť tzv. štandard, teda laboratórny postup, ako konkrétny pesticíd vo vode odhaliť.“

Studne nevyšetrili

Starosta Baky ani starostka Trstenej na Ostrove nevedia o tom, že by si dal niekto v dedine testovať aj vodu zo studne. Tou ľudia zvyčajne polievajú záhrady, trávniky alebo ju dávajú piť zvieratám.

„Také vyšetrenie stojí viac ako sto eur, a aj tak ju často nepijú,“ hovorí starosta Bertalan. Tvrdí, že regionálne noviny z Dunajskej Stredy pár ľuďom takýto test ponúkli uhradiť, aby zistili, či sa znečistenie týka aj studní a podzemnej vody v odlišnej výške.

Keďže vodárne začali robiť testy na atrazín len nedávno, je možné, že v pitnej vode bol už dlho. Podľa ministerstva je to však nepravdepodobné, pretože testy na atrazín robí na Žitnom ostrove raz ročne Slovenský hydrometeorologický úrad (SHMÚ). „Z výsledkov sledovania v tejto oblasti za rok 2016 neboli zaznamenané zvýšené koncentrácie atrazínu,“ tvrdí ministerstvo.

Vianoce bez vody

„Nebolo to príjemné,“ hovorí Bertalan o tohtoročných sviatkoch. Keď ľuďom pred Vianocami zakázali piť vodu z vodovodu, pri cisternách ľudia stáli v radoch.

Naberali pre seba, svojich príbuzných a aj pre zvieratá, ktoré chovajú. Počet ľudí sa postupne znižoval, viacerí si začali kupovať balenú vodu v obchodoch.

„Umývame sa v tom, aj v tom periem. Bolo to v pohode, prežili sme,“ hodí rukou Timea z Baky. Obyvatelia vodu z vodovodu stále používajú na sprchovanie alebo umývanie riadu. „Ja si s ňou čistím aj zuby,“ hovorí starosta Bertalan.

Z vody nikomu nebolo zle, nemala inú chuť alebo vôňu.

„Až teraz si ľudia uvedomia, že pitná voda je luxus,“ hovorí starosta pri cisterne s vodou. On aj starostka z vedľajšej dediny tvrdia, že mnohí ľudia v ich dedinách, ale ani v celej oblasti si neuvedomujú, že Žitný ostrov je dôležitý zdroj pitnej vody.

Súhlasí s nimi aj Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Na Žitnom ostrove podľa nej nemajú čo vznikať golfové ihriská, ktoré sú jedným z najväčších používateľov pesticídov a nachádza sa ich tam niekoľko. Takisto sa jej nepáči pestovanie rastlín na biopalivá, ktoré nemajú limity na pesticídy. Myslí to tak, že pri pestovaní biopalív určité limity existujú, ale keďže tieto rastliny nie sú určené na jedenie, množstvo pesticídov v nich nie je dôležité.

Posledné nariadenie vlády o Žitnom ostrove je z roku 1971. „Vyhlásilo chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov a stanovilo podmienky, čo sa tam môže a čo nemôže robiť. Táto legislatívna norma nikdy nebola novelizovaná,“ upozorňuje na problém Trančíková.

Zaoberá sa teda tým, čo patrilo k sedemdesiatym rokom. Zakázali vtedy veľkochov prasiat alebo intenzívne hnojenie močovkou. Vôbec sa nezaoberali mohutnou developerskou výstavbou či výstavbou čerpacích staníc pohonných látok, golfových ihrísk, ktoré sú aktuálne v súčasnosti.

Vodný zdroj v obci Trstená na Ostrove, kde Západoslovenská vodárenská spoločnosť inštaluje filtračné zariadenia, ktoré by mali atrazín zachytiť. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štátu chýbajú analýzy znečistenia

„Podzemná voda na Žitnom ostrove sa kvalitatívne zhoršuje,“ hovorí Trančíková. Štát by sa takémuto vývoju mal snažiť zabrániť.

Vodný a geologický zákon hovorí, že sa musí monitorovať stav podzemných vôd a musí sa pracovať na tom, aby bol dosiahnutý dobrý stav podzemných vôd a aby sa minimálne nezhoršoval.

Problém je podľa Trančíkovej v tom, že ministerstvo nemá presné analýzy, v akom stave sú podzemné vody. A to ani napriek tomu, že mu to prikazuje legislatíva Európskej únie. „Všetky štáty EÚ si mali urobiť kvantitatívnu a kvalitatívnu inventúru všetkých zásob podzemných vôd,“ hovorí Trančíková.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že organizácie ministerstva vyhodnocujú podzemné aj povrchové vody zo stránky kvantitatívnej i kvalitatívnej na celom území Slovenska, čím zabezpečujú monitorovanie podzemných vôd.

Trančíková uznáva, že pri znečistení vody atrazínom sa nedá jednoznačne ukázať na jedného vinníka. Spôsobené je to aj rozdrobením právomocí medzi ministerstvá životného prostredia a vnútra. Tie sú zodpovedné za štátnu vodnú správu a dodržiavanie vodného zákona a je tu ešte aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré má na starosti regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Obyvateľka Baky si čapuje vodu z cisterny s pitnou vodou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pitnú vodu budú mať skôr, než predpokladali

Starostke Trstenej na Ostrove vodárne oznámili, že začiatkom budúceho týždňa by im mohla z kohútikov opäť tiecť pitná voda.

Za dedinou je vodný zdroj a vodárne tam inštalujú filter, ktorý by mal atrazín zachytiť. Obce Trstená na Ostrove, Baka a Jurová by teda mohli mať pitnú vodu už v pondelok.

Rovnaké filtre majú pomôcť aj zvyšným trom dedinám – Holice, Lúč na Ostrove a Blatná na Ostrove. Filtrovacie zariadenia sa však časom budú zanášať a bude ich treba meniť. Vodárne chcú preto odhaliť zdroj znečistenia čo najskôr.

Starosta obce Lúč na Ostrove Stanislav Kiss tvrdí, že ľudia z ich dediny by mohli mať pitnú vodu už koncom budúceho týždňa. Prvé odhady pritom rátali s tým, že atrazín sa vodárňam z pitnej vody podarí odstrániť až vo februári.

Reakcia Združenia pre výrobu a využitie biopalív na uverejnený článok

Združenie nesúhlasí s tým, že biopalivá nemajú limity na pesticídy. Tvrdí, že predpisy týkajúce sa používania pesticídov, sú viazané na plodinu a nie na jej použitie. Farmár, ktorý vysádza plodinu a ošetruje ju, spravidla nevie, či plodina po tom, čo ju predá obchodníkovi, bude použitá v potravinárskom alebo biopalivárskom priemysle, tvrdí združenie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie