Denník N

Rotunda sv. Juraja je zrejme najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v strednej Európe

Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici. Foto – Jozef Dorica
Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici. Foto – Jozef Dorica

Medzinárodné rádiouhlíkové datovacie konzorcium určilo, že rotundu pri Nitrianskej Blatnici postavili ešte pred príchodom Cyrila a Metoda.

Rotunda sv. Juraja stojaca v extraviláne obce Nitrianska Blatnica je stavbou z prvej polovice 9. storočia.

Na toto smelé tvrdenie nás oprávňujú čerstvé výsledky medzinárodného rádiouhlíkového datovacieho konzorcia, ktoré určilo vek rotundy do predcyrilo-metodského obdobia.

Rotunda sv. Juraja sa nachádza v horskom prostredí na úpätí vrchu Marhát a je súčasťou extravilánu Nitrianskej Blatnice. Dlhý čas bola považovaná za renesančnú stavbu. K tomuto mylnému datovaniu prispela kanonická vizitácia z roku 1559, podľa ktorej dala rotundu postaviť Mária Thurzová v roku 1530 na pamiatku svojho manžela Františka, ktorý padol pri Moháči.

Tento zápis spolu s úpravou rotundy v baroku nadlho ovplyvnili názor, že rotunda bola postavená v 1. polovici 16. storočia.

Až prvé pamiatkové výskumy: stavebno-historický Ing. arch. Rudolfa Rejthara a PhDr. Jany Šulcovej v rokoch 1973 až 1974, následne archeologický výskum profesora Alexandra Ruttkaya v rokoch 1974 až 1980 priniesli nové dôležité poznanie, že ide o stavbu, ktorá vznikla najneskôr okolo polovice 11. storočia.

V Zámere pamiatkovej úpravy z roku 1975 sa uvádza, že niektoré stavebné i historické indície nevylučujú ani starší pôvod rotundy.

Južná stena lode s predrománskym oknom. Foto – Ivan Stískal

Účasť špičkových svetových laboratórií

Komplexné reštaurovanie rotundy, ktoré sa začalo v roku 2009 pod vedením reštaurátora, akademického maliara Jozefa Doricu, prinieslo počas postupného odkrývania najstaršej hmoty rotundy spod mladších opráv v interiéri ďalšie nové zásadné nálezy a zmenilo zaradenie vzniku stavby z uvedených pamiatkových výskumov.

Napríklad bolo objavené predrománske okno, konsekračné kríže a veľa ďalších detailov, ktoré spolu so zistením technologického spôsobu výstavby múrov jednoznačne posunuli vznik rotundy do predrománskeho obdobia, čo znamená pred rok 1000.

Počas reštaurovania sa našli v malte pôvodných kamenných múrov rotundy organické vzorky (kúsky dreva a uhlíky). V roku 2016 boli spolu so vzorkami malty, odobranými z vnútra najstarších múrov a z pôvodných omietok v interiéri, analyzované v Centre pre nukleárne a urýchľovačové technológie (CENTA) na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Rádiouhlíkové veky analyzovaných vzoriek, ktoré určil Pavel Povinec so svojím tímom, jednoznačne ukazovali, že rotunda bola postavená už v polovici 9. storočia.

Vzhľadom na to, že tento výsledok bol mimoriadne dôležitý pre ďalšie objasnenie vzniku rotundy, ako aj pre domácu a zahraničnú akceptáciu výsledkov rádiouhlíkového datovania, bolo vytvorené medzinárodné konzorcium, pozostávajúce z významných rádiouhlíkových laboratórií. Úlohou konzorcia bolo pomocou nezávislých metód určiť presný vek Rotundy sv. Juraja.

V konzorciu prijali účasť Laboratórium urýchľovačovej hmotnostnej spektrometrie Arizonskej univerzity v Tucsone, Laboratórium iónovej fyziky Vysokej školy technickej (ETH) v Zürichu, Laboratórium pre urýchľovačový environmentálny výskum (VERA) Viedenskej univerzity, Hertelendiho laboratórium environmentálnych štúdií Ústavu pre jadrový výskum (ATOMKI) Maďarskej akadémie vied v Debrecíne, Rádiouhlíkové laboratórium oddelenia dozimetrie žiarenia Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied ČR v Prahe a domáce CENTA laboratórium.

Členovia konzorcia dostali na analýzy celkom 3 vzorky, ktoré pozostávali z nájdených vzoriek dreva, uhlíkov, omietky a stavebnej malty, tak aby každá vzorka bola analyzovaná nezávisle aspoň v dvoch laboratóriách. Celkom bolo analyzovaných 12 vzoriek, z toho 4 vzorky dreva, 3 vzorky uhlíkov, 1 vzorka omietky a 4 vzorky malty.

Pohľad na apsidu. Foto – Ivan Stískal

Na ďalšom spresnení sa ešte pracuje

Výsledky rádiouhlíkových analýz ukázali zhodu medzi jednotlivými laboratóriami, takže mohli byť určené kalibrované rozsahy veku vzoriek. Vzorky dreva, uhlíkov a malty mali v rámci neurčitosti analýz približne rovnaký vek, takže mohol byť vypočítaný ich výsledný vek od roku 789 do roku 873.

Tento výsledok môžeme interpretovať tak, že rotunda bola s 95 % pravdepodobnosťou postavená už v predcyrilo-metodskom období, pred rokom 863, keď sv. Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu. Pre širšiu verejnosť bude však zrozumiteľnejšie, ak vekový rozsah vyjadríme ako stredný vek rotundy, t. j. 830±40 rokov n. l.

Dosiahnuté výsledky potvrdzujú, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici je pravdepodobne najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Žiaľ, súčasná medzinárodná rádiouhlíková kalibračná krivka má v 9. storočí veľmi špecifický priebeh a neumožňuje určiť presnejší kalibrovaný vek rotundy.

Vedecká rádiouhlíková komunita a profesor Povinec s jeho tímom však pracujú na spresnení kalibračnej krivky, čo by umožnilo v blízkej budúcnosti zmenšiť neurčitosť v stanovení stredného veku Rotundy sv. Juraja, ako aj ďalších pamiatok z obdobia Veľkej Moravy pod ±20 rokov.

Dnes, na základe uvedených výskumov, vieme, že Rotunda sv. Juraja je jediným stojacim svedkom dávneho neznámeho zaniknutého významného osídlenia, ktoré v tejto lokalite existovalo už od 9. storočia.

Podľa archeologických nálezov sa predpokladá, že obývaná lokalita zaznamenala hospodársky rozkvet aj v súvislosti s ťažbou a spracovaním železnej rudy. Po vyčerpaní jej lokálnych ložísk osídlenie upadalo a postupne v priebehu 13. storočia zaniklo. Obyvateľstvo sa presunulo do nížinných oblastí, kde boli lepšie podmienky na život. Rotunda po zániku osídlenia postupne chátrala a časom sa zmenila na ruinu.

Expozícia pustovníka. Foto – Jozef Dorica

Prístavby a prestavby

Archívnym bádaním, vykonaným počas reštaurátorského výskumu v roku 2009 Radoslavom Ragačom, však existencia Márie Thurzovej v uvedenom období opravy nebola potvrdená. Dnes prijímame len fakt, že približne po troch storočiach od zániku osídlenia poškodené pôvodné murivo rotundy opravili a objekt zastrešili.

Tvorí ho kruhová loď a apsida v tvare podkovy. Múry rotundy sa v lodi zachovali do výšky približne 6,5 m, v apside do 4,5 m. Od tejto opravy je rotunda znovu využívaná na liturgické potreby r. k. cirkvi pri Svätojurajskej púti až do súčasnosti.

Ešte koncom 16., prípadne začiatkom 17. storočia bola k južnej stene rotundy pristavaná malá pustovňa, ktorú počas barokovej úpravy rotundy prestavali. S väčšími či menšími prestávkami ju obývali pustovníci, ktorí sa o rotundu starali až do roku 1814.

V období končiaceho baroka, v roku 1777, bola na západnej strane lode, k pôvodnému vstupu do rotundy, pristavaná veža. Nad interiérom lode a apsidy bola vybudovaná klenba a v stenách boli vytvorené veľké okenné otvory. Vzhľad celého exteriéru kostolíka tým dostal výraz barokovej stavby.

Pravdepodobne v poslednej tretine 18. storočia bola pri rotunde postavená tzv. pustovnícka škola. Jedným z mála známych písomných dokladov o jej existencii je informácia, že ju navštevoval aj neskorší uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský (1785 až 1866). Po zániku školy bola budova neskôr využívaná panstvom ako horáreň a bola zbúraná v roku 1962.

Presne určený fakt datovania Rotundy sv. Juraja do obdobia 830±40 rokov n. l., ktorý potvrdil jej predpokladaný vznik v 9. storočí, dovoľuje meniť doterajšie zaužívané schémy vnímania.

Vo svetle blízkosti len 7 km vzdialeného veľkomoravského hradiska Ducové-Kostelec (so zachovanými rozmerovo aj tvarovo identickými základmi rotundy) a 4 km vzdialeného hradiska Valy Bojná I, ako aj ďalších lokalít, nastoľuje nové súvislosti a viaceré otázky o tomto teritóriu. Obohacuje nás o nový doklad v prehlbovaní poznania našej dávnej histórie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Kultúra, Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie