Pravda nie je uprostred a v najlepšom sa neprestáva. Platí to aj pre Andreja Kisku

Autor je primátorom Hlohovca

Nový rok sme začali tak, ako sme skončili starý. Namiesto toho, čo sa zvyčajne v takomto čase zvykne robiť – spisovania každoročných predsavzatí v prvý deň nového roka, aby sme už druhého mali čo prepisovať, rušiť a zmierňovať, pokračuje nevyhlásený konkurz na „náhradníka“. Lebo z prostredia Prezidentského paláca či zo zaručene dobre informovaných komentátorských kruhov opäť a znova prenikajú správy, že vôbec nie je isté, či sa Andrej Kiska chystá pokračovať, alebo skôr, že je isté, že sa nechystá.

Nech je, ako chce, ak sa rozhodne nepokračovať, treba mu za to, čo odviedol pre túto krajinu, poďakovať; ak sa rozhodne ísť ďalej, tiež. Aj keď je pravda, že v takto dobre rozohranej partii som ešte nevidel zložiť kráľa takto predčasne. Ale na konci dňa je to len o osobnom rozhodnutí prezidenta.

Hovorí sa, že Andrej Kiska nie je jediný a ani nie najlepší z možných budúcich prezidentov, tak prečo taká panika. Iste, dnes nevieme, kto by sa stal prezidentom, ak by Andrej Kiska nekandidoval (a na sto percent ani v prípade, ak bude kandidovať opäť). Je pokojne možné, že po krajine behá niekoľko lepších budúcich prezidentov, len s malým dôvetkom: aj toho najlepšieho kandidáta čaká taká malá prekážka – musí ho „nakúpiť“ otcu bratu milión a štvrť slovenských občianok a občanov, aby sa tým najlepším prezidentom mohol stať.

Prečo je teda pre mňa v tejto chvíli Andrej Kiska ideálnym prezidentským lídrom pre túto krajinu? Na jednej strane je lepší ako mnohí z nás, ale je to stále uveriteľný človek so všetkými chybami, ktoré má – a preto (z)voliteľný. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak chcete ľudí viesť, nesmiete im utiecť o príliš veľký kus, inak vás prestanú nasledovať. To máte ako s cyklistikou. Ste schopní držať sa v závetrí lídra, ktorý vám rozráža vzduch a vytvára vzduchový kanál, v ktorom sa dokážete vypnúť k oveľa vyššiemu výkonu, ako keby ste boli vystavení odporu (vzduchu, okolia, čohokoľvek) vy sami na čele pelotónu. Ak však diera medzi lídrom a pelotónom prekročí istú vzdialenosť, vzduchový kanál, ktorý vás ťahá dopredu, sa stratí a pelotón zvyčajne zvesí nohy a nechá lídra ďalej unikať, pretože sám nemá na to, aby ho dobehol.

Peter Sagan môže na majstrovstvách Slovenska vytiahnuť súperov k lepším výkonom, ale na majstrovstvách Dunajskej Stredy (prepáčte mi, moji priatelia z Dunajskej, náhodne ste mi napadli ako prví) by unikol zvyšku pelotónu už po prvom kole a bolo by po paráde. Preto si myslím, že u nás (veď sa tu všetci navzájom poznáme), túžobne po lepšom živote bažiacich, ale aj hriešnych, malých, závistlivých, nemá šancu Havel, Matka Tereza ani dalajláma.

Je úplne legitímne, ak prezident zvažuje, že stačilo, že má „odrobené“. Rovnako je legitímne pripomínať, že z tohto druhu zodpovednosti, v súčasnej slovenskej situácii, s takto rozdanými kartami a rozohratou partiou sa neodchádza len tak, ak človek nechce poprieť zmysel toho, čo krajine dal v prvom funkčnom období. Preto je tiež úplne legitímne, ak sa dnes formujú iniciatívy, ktoré majú ambície „podporiť“ prezidentovo rozhodovanie. Na druhej strane, ak by sa zvrhli na prosebnícke nájazdy na Prezidentský palác, znížili by nielen vážnosť prosebníkov, ale aj samotného úradu a jeho predstaviteľa. Preto je aj v záujme prezidenta čo najskôr urobiť koniec tomuto dnešnému rokenrolu, keď sa zrazu mnohí (vrátane autora tohto textu) cítia byť povolaní vstúpiť svojím hlasom do tejto debaty a ďalší rovno vyvolení na vstup do onoho (zatiaľ formálne nevyhláseného) konkurzu na náhradníka. A áno, je rovnako legitímne, ak časť opozície vidí prezidentské voľby ako vhodnú príležitosť na zvýšenie poznateľnosti a výtlaku svojej budúcej volebnej líderky.

Ak by mi niekto položil otázku, či má Andrej Kiska pokračovať (a položím si ju radšej sám, lebo čo ak sa nikto nespýta?), hovorím, že má. Nájde sa na to iste iks analyticky podložených dôvodov hodnotiacich jeho výkony v domácej či zahraničnej politike, ja mám však takú úplne malú, jednoduchú, ľudskú príčinu. Strávil som s ním v decembri jeden celý deň počas návštevy nášho mesta. Pozoroval som ho v akcii, v kontakte s bežnými ľuďmi všetkých možných vekových a sociálnych kategórií. A aj keď ho podozrievam, že táto časť výkonu úradu ho baví najviac, je v tom naozaj dobrý. Hovorí ľuďom to, čo treba (pozor, nie to, čo by chceli počuť), ale hovorí im to spôsobom, že to od neho nakúpia – mnohých to podporí na ich ceste, iných zas privedie k premýšľaniu o správnosti cesty, ktorou sa vybrali.

Pri všetkej úcte k Michalovi Kováčovi a jeho ťažkému osobnému príbehu súvisiacemu s únosom jeho syna – Andrej Kiska je doteraz najlepším slovenským prezidentom. A príslovie „v najlepšom treba prestať“ je skrátka rovnaká hlúposť, ako že „pravda je vždy uprostred“.