Denník N

Gróf Erdődy, šofér Pávek aj prezident Tiso. Pripomeňte si najznámejšie postavy Mariána Labudu

V komédii Vesničko má středisková a v monodráme Tiso. Foto – csfd.cz, Divadlo Aréna
V komédii Vesničko má středisková a v monodráme Tiso. Foto – csfd.cz, Divadlo Aréna

Filmy a divadelné inscenácie, v ktorých naplno zažiaril jeho herecký talent.

Sú herci, ktorí debutujú nenápadne a ich kariéra sa postupne rozvíja. A potom sú osobnosti, výrazné typy, ktoré zažiaria okamžite. K takým patril aj Marián Labuda. Mal 21, keď dostal jednu z hlavných postáv vo filme Kým sa skončí táto noc (1965). Zahral si mladého montéra, ktorý sa príde zabaviť s kamarátom (Stano Dančiak) do baru vo Vysokých Tatrách. Výkon mladej dvojice hercov ocenila aj dobová kritika, spolu s faktom, že dialógy vznikli improvizáciou pred kamerami, čo bolo zásadnou zmenou v ére, keď sa scenáre filmov museli schvaľovať vopred.

Dráma režiséra Petra Solana prvýkrát zviditeľnila nový talent. Marián Labuda bol v čase nakrúcania ešte študentom VŠMU a v tomto roku stihol ešte nakrútiť aj televízne filmy Mŕtvi nespievajú a Neprebudený. Po skončení školy začal pôsobiť v dvoch najznámejších bratislavských súboroch – v SND a neskôr v legendárnom Divadle na Korze, po ktorého vynútenom konci sa presunul spolu s ostatnými hercami na Novú scénu.

Väčšina divákov si ho spája najmä s televíznymi komédiami, ktoré vznikali v 70. a v 80. rokoch. Väčšina z nich boli  koncerty viacerých skvelých hercov, medzi ktorými sa nikdy nestratil. Bol dokonalým protivníkom šéfa zbojníkov, grófom Erdődym (Pacho, hybský zbojník), a čarovným eunuchom v háreme tureckého sultána (Sebechlebskí hudci), skvele mu sadla aj postava mafiána (Buldoci a třešně), ale federálnu hereckú hviezdu z neho urobil najmä šofér Karel Pávek (Vesničko má středisková).

Na prelome 80. a 90. rokov nakrúcal vo vysokom tempe. Popri jedenástich filmoch ročne sa divadlu venoval menej, do SND sa vrátil po novembrovej revolúcii. Z filmových režisérov ho mali najradšej Jiří Menzel (Vesničko má středisková, Konec starých časů, Žebrácká opera, Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina) a Martin Šulík. Ten ho obsadil do filmov Záhrada, Orbis Pictus a Krajinka, kde sa Labuda objavil ako krajčírsky majster, čo bola postava, ktorá mala najbližšie k jeho rodinnej histórii.

Hoci sa jeho meno spája najmä s televíznymi komédiami a rozprávkami, na ktoré ho predurčovali výzor a zmysel pre humor, dokázal sa presadiť aj v úplne iných postavách. „Konkrétnosť, akčnosť, prudká gradácia situačnej grotesknosti, tvárne narábanie s kontrastom a originálny zmysel pre detail,“ chválili ho kritici.

Bol skvelý v tíme, ale aj ako sólista. V divadelnom herectve mu najviac sedeli tragikomické polohy, z ktorých je za najvýraznejšiu považovaný Lazar v inscenácii Lazariáda, ktorú ako divadlo jedného herca hrával od konca 80. rokov v dnešnom Štúdiu L+S. Podobne výrazným divadlom jedného herca bol Tiso, monodráma o prezidentovi prvého Slovenského štátu z produkcie Divadla Aréna. V tejto postave Labuda dokázal zelektrizovať aj dopoludnia návštevníkov festivalu Pohoda, ktorý mal v programe aj toto veľmi úspešné predstavenie.

Podobne presvedčivým bol aj v postave kancelára v hre Odchádzanie Václava Havla, ktorú uviedlo aj Slovenské národné divadlo. „Nie je to výnimočná inscenácia, až na Labudovho Riegra,“ tvrdila recenzia v MF dnes.

Foto – Ctibor Bachratý

Naposledy sa Marián Labuda pred filmovou kamerou objavil v českej komédii Anjel Pána 2 (2016), jeho poslednou divadelnou postavou bol nájomník Krautkopf v inscenácii Pán Mimo, ktorá mala v SND derniéru vlani.

 

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Marián Labuda

Kultúra

Teraz najčítanejšie