Denník N

Keď nebudete triediť odpad, zaplatíte oveľa viac ako dnes. 7 spôsobov, ako sa tomu vyhnúť

Veľkú väčšinu odpadu posielame na skládky. V triedení odpadov je Slovensko druhé najhoršie v EÚ. O pár rokov to zrejme finančne pocítime.

Pri dedinách rastú kopce odpadu, tlejú na nich aj plastové fľaše, ktoré by sa mohli vrátiť do výroby. Toxické látky unikajú do podzemných vôd. Bratislava a Košice spaľujú aj odpad, ktorý by sa dal ešte zhodnotiť. Odpad z ovocia a zeleniny hnije spolu s plastovými obalmi na jednej hromade a pribúdajú ďalšie.

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2020 zvýši mieru recyklácie na 50 percent. Zatiaľ však nedosahujeme ani polovicu tohto záväzku. Túto hranicu nateraz u nás spĺňa len 49 z 2933 obcí.

V súčasnosti recyklujeme len necelú štvrtinu odpadu. Ani ministerstvo životného prostredia neverí, že by sme tento záväzok dokázali splniť. Hovorí, že to „bude náročné“.

Štát chce ľudí motivovať na separovanie aj tým, že zvýši poplatok za skládkovanie odpadu – platila by to obec a tá by vyššie poplatky preniesla na svojich obyvateľov.

„Ak napríklad obec nebude triediť, vzrastie jej poplatok za skládkovanie nevytriedeného odpadu, takzvaného zmesového komunálneho odpadu, od roku 2023 až deväťnásobne,“ vraví hovorca ministerstva životného prostredia Michal Lukáč. Ak ľudia budú triediť, poplatky by im mali stúpnuť len trojnásobne. „Naša filozofia je postavená na tom, že kto viac vytriedi, ten viac ušetrí,“ tvrdí Lukáč.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pred pár dňami uverejnil štúdiu, podľa ktorej by pri intenzívnom triedení mohli obce platiť za odpad dokonca menej ako pred zdražovaním.

Poplatky za odvoz odpadu sú dnes v každom meste iné. Napríklad štvorčlenná rodina v Bardejove zaplatí 108 eur ročne. Ak aj dnes triedia odpad, poplatok im to nezníži. Keby sa systém poplatkov zmenil a začali by platiť podľa vytriedeného odpadu, platili by zhruba o 40 eur ročne viac. Ak by však začali triediť všetky zložky, od papiera až po bioodpad, zaplatili by dokopy len 44 eur ročne, teda menej, než platili pôvodne.

V súčasnosti u nás končia na skládkach asi dve tretiny komunálneho odpadu. Skládky pritom môžu znečisťovať podzemné i povrchové vody, výpary zvyšujú výskyt ochorení u ľudí, čo žijú v ich blízkosti, a vznikajúcim metánom a oxidom uhličitým prispievajú aj ku globálnemu otepľovaniu.

„Skládkovanie odpadov je pre životné prostredie a zdravie človeka najhorší spôsob nakladania s odpadmi. Ak je najhorší, tak nemôže byť najlacnejší,“ hovorí Branislav Moňok z organizácie Priatelia zeme, ktorá o odpadoch robí prednášky pre slovenské obce.

Čo môžeme spraviť, aby sme mieru skládkovania znížili a v budúcnosti sa vyhli zvýšeným platbám za odpad?

1. Najviac je biologického odpadu, trieďme aj ten

Vďaka zeleným, modrým a žltým kontajnerom je u nás najznámejšie triedenie skla, papiera a plastov. Aj keby sme však všetky tieto látky z nášho koša odstránili, stále by nám tam zostala asi polovica odpadu.

Necelú polovicu totiž tvorí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie