Bol si veľký človek, Marián. Si veľký človek
Ján Štrasser píše o Mariánovi Labudovi.
Zomrel herec Marián Labuda. Sedím, hľadím do prázdna… Mám pred očami jeho Podkolesina z Gogoľovej Ženby z Divadla na Korze. Jeho Karla Pávka z Vesničky, Dorendu z Dobrých holubov… Jeho úžasný výkon v monodráme Tiso…
Ale čo tam po postavách! Mám pred očami jeho – kamaráta Mariána Labudu.
Mal som rád jeho spôsob uvažovania, aj jeho originálny humor; ak bol niekedy neláskavý, o to presnejšie mieriaci na podstatu javu. A cenné bolo, že si vedel – a poriadne – utiahnuť aj zo seba.
Vedel som, že Marián je skvelý rozprávač a má čo povedať, preto som si ho v roku 2007 posadil pred svoj diktafón. Z našich stretnutí vznikla veľká kniha rozhovorov, volala sa Herec je vždy na očiach. Bavili sme sa v nej naozaj o všetkom – o jeho detstve, mladosti, herectve, názoroch, neobišli sme ani (našu) začínajúcu starobu.
Na záver tejto témy aj celej knihy som sa Mariána opýtal: „Čo by si chcel mať napísané na náhrobnom kameni?“
Marián odpovedal: „Tak toto mám premyslené do detailov! Na náhrobný kameň si dám vytesať svoje výsledky.“
„Umelecké?“
„Nie! Medicínske. Marián Labuda. Tlak 120/80. Glykémia 5,5. Cholesterol 4,6. LDL, 2,8. HDL 0,9. Triglyceridy 1,7. Hemoglobín 150. Kreatinín 80. Ľudia pôjdu okolo, pristavia sa pri mojom hrobe, prečítajú si a povedia: Panebože, také krásne výsledky! To musel byť veľký človek!“
Áno, Marián, bol si veľký človek… Si veľký človek. R. I. P.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
