Denník N

Každá zdolaná cesta vedie k ďalšej

Výstava Štefana Papča potrvá v bratislavskej Kunsthalle do 25. februára. Foto – Adam Šakový

Bratislavská Kunsthalle vystavuje sochára Štefana Papča, ktorý do svojich sôch vkladá fyzické aj mentálne zážitky človeka, ktorý hory dôverne pozná ako umelec aj ako horolezec.

Keď horolezec urobí prvovýstup, novú trasu, má výsadu dať jej meno. Je to tradícia. Štefan Papčo ju dobre pozná, rovnako ako aj názvy množstva trás, ktoré má za sebou. Vážnejšie však nad tým, čo všetko môže znamenať a spôsobiť jedno obyčajné slovo, začal rozmýšľať až niekedy v roku 2004. Čakal ho výstup po trase Pietní.

„Ten názov vo mne rezonoval. Celú noc pred výstupom som nespal, prežíval som stres, a napokon sa to aj skončilo mojím, asi dvadsaťpäťmetrovým pádom, keď som nezvládol jedno kľúčové miesto. Silu toho slova, názvu, ktorý niekto priniesol do tohto priestoru, som si tak precítil fyzicky aj psychicky,“ hovorí Štefan Papčo.

Odvtedy s názvami a so značením horolezeckých trás pracuje intenzívnejšie a rozvíja ich do rôznych podôb aj vo svojich dielach. Napokon, aj jeho aktuálna výstava v bratislavskej Kunsthalle nesie názov jednej z trás, ktorá ide severnou stenou Kežmarského štítu vo Vysokých Tatrách. Psycho-vertical. Fyzická kondícia nie je to najdôležitejšie pri tomto druhu cesty, dôležité je mať otvorenú myseľ, odhodlanú objavovať nové svety – a to platí o výstupe aj o výstave.

Štefan Papčo je horolezec, ale najmä sochár, umelec, ktorý sa suverénne a veľmi presvedčivo pohybuje na škále od poľahky uchopiteľného realistického rozprávania až po abstrakciu, metafory a reč symbolov. Aj preto dokáže svojimi dielami hovoriť nielen o konkrétnych miestach, ľuďoch a ich príbehoch či vlastných skúsenostiach, ale aj o abstraktných pojmoch – o strachu, o šťastí, o slobode a o veciach, ktoré dávajú životu zmysel.

Drevená socha bivakujúceho muža (vľavo) bola tri roky osadená v skalách a snímala ju kamera, dnes sú v piatich európskych krajinách sochy piatich československých horolezcov. Ich bronzové odliatky sú súčasťou výstavy. Foto – Marko Horban

Výstava vznikala v spolupráci s francúzskou kurátorkou Elenou Sorokinovou, Štefan Papčo ju pomenoval podľa jednej z horolezeckých trás vo Vysokých Tatrách: Psycho-vertical. Foto – Marko Horban

Štefan Papčo musel vyberať, zaplniť by mohol aj dve poschodia Domu umenia, ustrážil to však a diela majú dostatok „vzduchu“. Foto – Adam Šakový

Papčo transformuje reč horolezcov a názvy trás do sochárskeho jazyka. Foto – Adam Šakový

Ako vyzerá cesta hore

Keď sa horolezca Paľa Jackoviča pýtal, prečo dal tej trase práve názov Psycho-vertical a čo by o nej povedal, tak z jeho úst vraj zaznelo jedno slovo: strach. „Veľmi sa bál, lebo je to sústava voľných blokov na mieste, kde z Kežmarského štítu odpadol kus steny. Cesta vedie práve týmto výlomom. Je ťažké ustáť to najmä po psychickej stránke, lebo z veľkej časti je to technická trasa, čo znamená, že leziete s pomôckami. Ste odkázaní veriť miniatúrnym isteniam, milimetrovým olovkám, ktoré vtĺkate do skaly. Až sa mi začínajú potiť ruky, keď si to predstavujem,“ hovorí so smiechom Papčo.

Práve v tomto názve však našiel to, čo preňho lezenie predstavuje. Spojenie fyzického rozmeru, ktorý sa pri lezení odohráva vo vertikálnej línii – a mentálneho. „Keď človek lezie, neobjavuje iba priestor okolo seba, ale aj seba samého – a ešte aj svojho partnera, s ktorým je na skale. Je to vlastne nekonečná cesta, fyzická aj mentálna. Vylezenie jednej vedie k ďalšej,“ hovorí Papčo.

Čo všetko pri tom človek zažíva, sa mu podarilo zhmotniť v jednom diele, ktoré vo veľkej sále nevyniká rozmermi a pôsobí skôr jemne, no všimnete si ho určite. Je to jednoduchá „pyramída“, zložená z niekoľkých poschodí, každé je vyrobené z iného materiálu. Z diaľky sa nedajú s istotou rozpoznať, ale to napokon ani nie je primárne. Je to cesta horolezca k vrcholu po trase Super direttissima, Super direct, Superpriamo.

„Pri hodnotnom výstupe prechádza človek viacerými emóciami – od sebapremáhania cez utrpenie, bolesť až po radosť a katarziu,“ hovorí Papčo. Tu ich symbolizujú rozličné materiály

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie