Denník N

Slovenský fujarista pod českým Řípom

Foto - Ľubomír Smatana
Foto – Ľubomír Smatana

Naši folkloristi hrávajú aj na nástrojoch, ktoré vyrobili pod legendárnou českou horou.

Pod legendárny český kopec Říp patrí tak nejako z logiky veci trampská gitara alebo pivové fľaše. Lenže už pár rokov priamo v lone českej krajiny znejú fujary a iné pastierske píšťaly. A nielen že znejú, ich tvorca ich z oblasti opradenej starými českými povesťami posiela na Slovensko. (Na čo by aj Slováci inak hrali, že?)

Nechcem hneď v úvode brnkať na národnú strunu a plašiť vlastencov, veď ani tvorca fujár nie je odkojený mliekom a medom na brehu Labe. Pochádza z východoslovenskej dediny Štilbach. Na mape ju nájdete pri Spišskej Novej Vsi pod súčasným názvom Henclová. Dominik Lendacký je penzista, ktorý sa pod horu Říp priženil pred viac ako pol storočím a fujaru držal prvýkrát v ruke pred desiatimi rokmi. Sám si ju však vyrobil.

„Keď manželka kúpila počítač a dala zapojiť internet, náhodou som zadal heslo fujara a počul zvuk hôr. Vrátilo ma to do detstva, keď som v rozhlase počúval rozprávky. Hneď som išiel do lesa, našiel drevo a skúšal niečo vyrobiť,“ hovorí samouk vo svojom domčeku v dedine Knobloška. Vyzerá to u neho ako v dielni, všade náradie, desiatky fujár, píšťal a nad dverami visia kravské zvonce. Sám si ich vyrobil, naladil a občas si na ne zahrá trebárs slovenskú hymnu.

Video: Slovenská hymna zahraná na vlastnoručne vyrobených kravských zvoncoch

„To je pekná melodická pieseň,“ usmieva sa fujarista, priloží do kachlí a vysvetľuje remeselné finty, ktoré sa za tie roky naučil. „Robil som, robil a furt som bol zvedavý, ako to drevo zahrá,“ hovorí po slovensky s ťažko rozoznateľným mäkkým prízvukom.

„Fujara mi pomohla prekonať smútok po smrti manželky. Keď už mi to celkom išlo, tak ma dcéry poslali na folklórny festival na Slovensko. Tam som sa zoznámil s hráčmi a niektorým teraz fujary predávam. Trebárs v Smolníku mám tri,“ hovorí muzikant, ktorý fujary propaguje nielen v českej kotline. Je na penzii a jazdí deťom hrať do škôl, učí ich vyrezávať píšťalky, v knižnici hrá dôchodcom, občas si sadne v Litoměřiciach do kostola a hrá si sám pre seba. Raz ho pozvali zahrať do Lán pre českého prezidenta.

Podľa neho by však stálo za to propagovať fujary aj na Slovensku. „To je taký omyl, že každý Slovák pozná fujaru. Už som ich stretol toľko, ktorí videli fujaru prvýkrát v živote,“ pokyvuje Dominik Lendacký, berie do ruky nástroj a pod horou Říp si len tak pre radosť zapíska.

Teraz najčítanejšie