Denník N

Naozaj veľká migrácia z Afriky nás len čaká

Migranti z Afriky zachránení pri španielskom pobreží. Foto - TASR
Migranti z Afriky zachránení pri španielskom pobreží. Foto – TASR

Ktoré motory budú poháňať globálnu migráciu? Klíma je iba jedným z nich.

Autor je demograf, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského

Aktuálna štúdia amerických vedcov odhaduje razantné zvýšenie nárastu počtu imigrantov do vyspelého sveta v dôsledku klimatických zmien. Túto prognózu netreba brať na ľahkú váhu. Klimatické zmeny budú jedným z motorov nárastu migrácie. O tom niet pochybností.

No aj keby sa hneď zajtra klíma „umúdrila“, prestali suchá, povodne, prestala sa zvyšovať hladina oceánov, proste prišla by „klimatická idylka“, aj tak by počet migrantov stúpal. Klimatická zmena je totiž iba jedným zo štyroch hlavných hybných migračných motorov. Každý z nich dokáže rozhýbavať masy aj samostatne, navyše sú všetky navzájom prepojené, a obojsmerne sa podmieňujú. Druhým hybným motorom sú nepokoje, konflikty, geopolitická nestabilita. Sýria je toho modelovým príkladom. Tretím je rastúca prepojenosť ekonomík, globalizácia.

Najdôležitejší je však posledný, štvrtý hybný motor. A tým je populačný rast najchudobnejšieho sveta. Afrika, najchudobnejší kontinent, s najväčšími „push“ – vypudzujúcimi migračnými faktormi, ktorý má v súčasnosti obrovské problémy s chudobou a klimatickou zmenou zároveň, bude mať podľa stredného scenára aktuálnej prognózy OSN v roku 2100 takmer 4,5 miliardy obyvateľov. To je toľko, koľko mal niekedy koncom 70. rokov 20. storočia celý svet vrátane Ázie. A predstavuje to takmer štvornásobný nárast oproti dnešku.

Vieme si to dnes predstaviť?

Nigéria bude mať okolo 800 miliónov obyvateľov (aktuálne 200 miliónov). Chudobné Mali sa z 20 miliónov dostane na 80 miliónov obyvateľov. Niektoré africké krajiny, práve tie označené ako „least-developed“, budú mať dokonca päťkrát viac obyvateľov ako v súčasnosti.

Vieme si to vôbec predstaviť? Vieme si predstaviť, že takýto populačný nárast bude bez (migračných) následkov? Nechcem byť veľkým demografickým alarmistom, ale v najbližších dekádach môže v týchto štátoch ísť do tuhého. Jedine, že by akýmsi zázrakom zbohatli, stali sa prosperujúcimi, potlačili by chudobu a vyrovnali sa s klimatickými zmenami. Tomuto však môže veriť iba ten najväčší idealista.

To, že istý progres zaznamenajú, je nepochybné, ale množstvo chudobných a hladujúcich sa aj tak prudko zvýši. Už by som to neoznačoval ako explóziu ako v 60. rokoch minulého storočia, ale rast to bude značný. Na druhej strane, Európa sa napriek pokračujúcej imigrácii scvrkne („imploduje“) možno až o 100 miliónov obyvateľov, Amerika a Ázia (až na jej najchudobnejšie regióny) v percentách narastú v podstate zanedbateľne. V podstate skoro celý populačný nárast sveta zabezpečí Afrika a niektoré štáty Ázie. Mimochodom, Čína aj India sa v druhej polovici tohto storočia po období rastu začnú zmenšovať a budú demograficky starnúť. V každom prípade sa o pár rokov budú prepisovať učebnice geografie ohľadom najľudnatejšej krajiny sveta…

Opačne ako na Slovensku

Iste, mohli by sme spochybniť taký obrovský rast v prognózach. Keby sa však potvrdil nízky scenár, aj tak by bol rast vysoký. Afrika podľa tohto scenára bude mať viac ako tri miliardy obyvateľov, a to sa bude musieť znížiť plodnosť afrických žien na 1,65 detí v prepočte na jednu ženu (to je čosi nad aktuálnym priemerom v EÚ).

Realita podľa mňa bude niekde medzi nízkym a stredným scenárom. Iba pre zaujímavosť, ak by sa pôrodnosť v Afrike neznižovala (nereálna, ale zaujímavá simulácia), v roku 2100 by dosiahla neskutočných 16 miliárd obyvateľov. Populačný rast v Afrike a chudobných častiach Ázie však bude prebiehať na prvý pohľad paradoxne napriek už spomínanému klesajúcemu počtu detí narodených jednej žene. Relatívne, percentuálne miery rastu totiž budú klesať aj v Afrike, ale v absolútnom vyjadrení z čoraz väčšieho základu pôjde jednoducho o obrovské čísla.

Bude to tam teda presne opačne ako trebárs na Slovensku, kde sa síce počet detí na jednu ženu zvyšuje, ale je a aj bude pod takzvanou záchovnou hranicou dve deti na ženu, navyše sa zníži počet žien v reprodukčnom veku. V Afrike sa zníži plodnosť na dve deti na ženu, ale kým sa tak stane, bude stále vo fáze rozšírenej reprodukcie, a žien – rodičiek bude čoraz viac. Navyše sa predĺži stredná dĺžka života.

Demografické nožnice sa tak ešte viac roztvoria, a demograficko-ekonomický tlak v chudobných krajinách môže byť obrovský. To, čo sa dialo v posledných rokoch na hraniciach Európskej únie, môže byť vo svetle uvedených čísel bohužiaľ iba slabým odvarom. Klimatická zmena bude dôležitá, ale bude iba jednou hybnou silou alebo akýmsi „turbodúchadlom“ v motore zvanom populačný rast chudobných makroregiónov sveta.

Teraz najčítanejšie