Znamenajú výčnelky na čele, že ste veselí? Otestovali teóriu, že tvar lebky súvisí s charakterovými vlastnosťami

Jednotlivé schopnosti a vlastnosti človeka zodpovedali podľa frenológov tvaru lebky. Preto na nej sledovali rôzne hrbolky a výčnelky. Foto – Wikimedia/cc

Frenológia bola populárna v 19. storočí a dnes sa považuje za pseudovedu. Autori novej štúdie ju otestovali vedeckými metódami 21. storočia a píšu, že pre ňu nemáme žiadne dôkazy.

Jeho názory, že duša má materiálnu povahu a treba ju hľadať v mozgu, popudili katolícku cirkev natoľko, že mu v roku 1828, keď zomrel, odoprela pohreb.

Nemecký lekár a anatóm Franz Jozef Gall sa však stal známym vďaka niečomu inému. Lekár si myslel, že mozog je rozdelený do 27 častí, akýchsi „orgánov“, ktoré sú sídlom intelektu, charakterových a iných vlastností človeka, napríklad pýchy, múdrosti, vtipu, sklonu k metafyzike, náboženstvu alebo rodičovstvu.

Gall bol tiež presvedčený, že ak je niektorý z „orgánov“ v mozgu obzvlášť dominantný, prejaví sa to na lebke vo forme výčnelkov či hrbolčekov.

Ak mal človek napríklad dva výrazné výčnelky na čele, podľa Galla to znamenalo, že bude veselej povahy. Výčnelok v tylovej oblasti mal byť zase známkou dobrých matematických schopností.

Reliéf lebky určoval Gall a jeho nasledovníci hmatom.

Vyberali vhodného partnera či zamestnanca

Odbor, o ktorom je reč, sa nazýva frenológia a obzvlášť populárny bol v 19. storočí. V tomto období „vychádzala bohatá frenologická literatúra, zakladali sa Frenologické spoločnosti, Inštitúty frenológie a charakterológie, vyrábali sa aj prístroje, psychografy pre automatickú frenologickú analýzu.

V praxi ponúkali frenológovia konzultácie určené na výber vhodného zamestnanca alebo životného partnera a frenológia sa používala aj v kriminalistike,“ hodnotí odbor Český klub skeptikov Sisyfos. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |