Denník N

V džungli objavili pyramídy, polia aj mestá Mayov: Ocitli sme sa aj na miestach, kde ľudia neboli celé stáročia

Geodet a geoinformatik Tibor Lieskovský pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity. Na výskume mayskej civilizácie v lokalite Uaxactun v Guatemale sa podieľa od roku 2013. Foto N - Tomáš Benedikovič
Geodet a geoinformatik Tibor Lieskovský pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity. Na výskume mayskej civilizácie v lokalite Uaxactun v Guatemale sa podieľa od roku 2013. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenskí vedci prepisujú naše znalosti o mayskej civilizácii a vďaka novým technológiám po prvý raz ukazujú, ako žili bežní Mayovia.

V rozhovore sa dočítate: 

  • ako žili bežní Mayovia
  • na čo slúžili mayské pyramídy
  • kde sa vzala predstava, že mayský kalendár predpovedá koniec sveta
  • ako vyzerali loptové ihriská, poľnohospodárske polia a zavlažovacie systémy Mayov
  • čo prispelo ku kolapsu mayskej civilizácie
  • prečo objavené mayské predmety nekončia v múzeách
  • ako vyzerá práca geodeta, ktorý v džungli pátra po mayských pamiatkach
  • či dochádza v lokalite Uaxactun k vykrádačstvu 
  • čo je LIDAR a ako technológia pomáha pri mapovaní územia
  • ako sa vedec vyrovnal s prítomnosťou jedovatých hadov, pavúkov, opíc či jaguárov v lokalite

Čo ste s vašimi kolegami objavili v mayskej lokalite Uaxactun v Guatemale?

Mnoho nových mayských miest, ktoré sme doslova vytiahli z džungle. Nie je lepší pocit, ako keď po troch rokoch intenzívnej práce vyleziete z džungle a môžete povedať, že mesto je domapované. Mayské mestá mali od zhruba troch do 10-tisíc obyvateľov. V obrovskom meste Tikal, čo bolo najväčšie mayské mesto v klasickom období, mohli žiť až státisíce ľudí.

Čo ste ešte objavili?

Neďaleko od našej základne sme objavili pyramídu. Sto rokov sa myslelo, že ide o obyčajný kopec, no premapovaním sme zistili, že je to pyramída. A nie hocijaká, najväčšia v celej oblasti. Pyramídy považovali Mayovia za posvätné bytosti.

Na čo slúžili mayské pyramídy?

Mali viac účelov. Niektoré slúžili ako rezidenčné pyramídy, kde sa bývalo. Nepredstavujte si to tak, že pyramída bola popretkávaná miestnosťami a chodbami. Na vrchu bola platforma a na nej dom. Pyramídy mohli tiež slúžiť ako miesta, kde sa stretávali ľudia. Pyramída je najjednoduchšia cesta, ako sa dostať k nebesiam. Ak chcete byť dôležitý, musíte byť viditeľný. Niečo musí byť monumentálne, aby ste dokázali svoju veľkosť, či už mocenskú, alebo symbolickú. Keď sa chcete dostať vysoko, no nemáte dostatočné technológie, začnete stavať širokú základňu, na nej užšiu, užšiu a užšiu. Preto boli pyramídy efektívny spôsob, ako sa dostať hore. Niektoré pyramídy slúžili aj ako astronomické pozorovateľne.

Tibor Lieskovský (1981) 

Geodet a geoinformatik. Pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity. Na výskume mayskej civilizácie v lokalite Uaxactun v Guatemale sa podieľa od roku 2013. Vo svojom výskume sa zaoberá mapovaním a vývojom metód na (priestorovú) analýzu pozostatkov kultúrneho dedičstva. Je pravidelným účastníkom archeologických misií v Európe, Strednej Amerike a na Blízkom východe. V poslednom čase sa venoval tvorbe metodiky, spracovaniu a analýze dát laserového leteckého skenovania pozostatkov mayskej civilizácie v Guatemale.

Prečo Mayovia pozorovali oblohu?

Boli odkázaní na poľnohospodárstvo. V krajinách, kde nie sú štyri ročné obdobia, ale obdobie sucha a dažďa, museli ľudia pozorovať cykly na oblohe, aby vedeli, kedy majú začať s jednotlivými prácami na poli. Mayovia majú kalendárny systém, ktorý je veľmi presný, ale pravdepodobne nereflektoval prestupný deň. Za sto rokov to dáva rozdiel 25 dní. Keďže ich rituálny kalendár nebol použiteľný na agrárne účely, potrebovali identifikovať niektoré udalosti na horizonte, aby vedeli, že je načase sadiť alebo žať. 

Potrebovali odlišné lokality vlastné astronomické pozorovateľne? 

Áno. Mayská civilizácia sa tiahne z juhu na sever od Belize až po Mexiko a má tisíc kilometrov. Slovensko má len pár sto kilometrov a vezmite si, aký je rozdiel v teplotách na severe a juhu. Preto si myslíme, že ak nejaký jav nastal na oblohe, neznamenalo to, že celá mayská civilizácia začala siať. Každá oblasť potrebovala vlastné astronomické observatórium, aby sa mohli prispôsobiť vlastným agrokultúrnym cyklom. V lokalite Uaxactun, kde skúmame, je obzvlášť známe astronomické observatórium. Na pyramíde, ktorá slúžila ako pozorovateľňa, sa nachádza 17 masiek. Tvorili súčasť rituálneho života Mayov. Teraz sú biele, no kedysi boli pokryté pestrými farbami. Predpokladá sa, že tam bolo dosť živice, takže sa leskli. V minulosti si Mayovia svietili ohňom a hra ohňa, svetiel a odleskov im pri rituáloch mohla vytvárať dojem, že išlo o živé bytosti.

Mapa mayského astronomického observatória v meste Uaxactun. Foto – archív Tibor Lieskovský

Kde sa vzala predstava, že mayský kalendár predpovedá koniec sveta?

Jedna vec je, že ľudia majú radi apokalypsy. Druhá, že mayský kalendár obsahuje mnoho cyklov: 20-dňové, 400-dňové a iné. Našla sa jedna kamenná tabuľka, ktorá zaznamenávala koniec jedného z cyklov práve v čase, keď ľudia očakávali, že svet skončí v roku 2012. A tak sa ľudia chytili mayského kalendára ako ďalšieho možného konca sveta.

Ako vyzerali loptové ihriská Mayov, ktoré ste v Guatemale tiež objavili?

Ihrisko vymedzovali dve budovy, akési tribúny. Hra sa podobala na niečo ako pradávny basketbal a spočívala v tom dostať kaučukovú loptu do vertikálnych kruhov, alebo na takzvané markery umiestnené medzi dvomi budovami. Hovorí sa, že porazený tím končil dekapitáciou, ale je otázne, či to tak bolo vždy. Skôr sa ukazuje, že loptové ihriská slúžili na riešenie sporov medzi komunitami. Našli sme ihriská, ktoré sú v teréne ledva viditeľné a dĺžku majú možno päť metrov, ale z Mexika sú známe ihriská s budovami veľkými niekoľko desiatok metrov. Koľko hráčov hru hralo, nevieme. Ale vieme, že bola súčasťou kultúry celej Mezoameriky.

Vo filme Apocalypto vykresľuje režisér Mel Gibson mayskú civilizáciu ako krutú a krvilačnú. Je taká predstava o Mayoch správna alebo pokrivená?

Je to pomerne pokrivená predstava. Film som nevidel, ale viem, že sa končí tak, že mayský Indián vidí, ako sa k pláži na lodiach blížia conquistadori, čiže dobyvatelia. Lenže klasická mayská civilizácia v Mezoamerike skolabovala v 9. až 10. storočí, takže keď tam prišli dobyvatelia, už bola dávno na kolenách. Slávne veľké mestá boli v tom čase vyľudnené. Španieli mohli naraziť iba na zvyšky poklasickej mayskej kultúry, ktorá ani zďaleka nebola taká vyspelá ako klasická. Ľudské obety sa našli, ale neboli to desaťtisíce ani tisíce. Nenašli sme žiadne doklady o masových krvavých obetách. Európania zničili iné civilizácie, aztécke a inské v Južnej Amerike, a tie boli skutočne krvavé. Ľuďom splývajú Mayovia a Inkovia, Stredná a Južná Amerika, no sú to dva svety.

Mayovia:

Mayskú ríšu tvorili početné mayské etniká, ktoré žili na území dnešného Mexika, Guatemaly, Belize, El Salvadoru a Hondurasu.

Dejiny Mayov delíme do štyroch období:

  • archaické (pred 2000 p.n.l.)
  • predklasické (cca. 2000 p.n.l. – 250 n.l.)
  • klasické (250 n.l. – 909 n.l.)
  • poklasické (909 n.l. – 1521 n.l.)

Ktorý z objavov vášho tímu v lokalite Uaxactun považujete za najzásadnejší?

Asi poľnohospodárske polia. Počas jedného dňa sme našli v LiDAR-ových (laserový skener na lietadle určený na mapovanie terénu, pozn. red.) dátach takmer 5-tisíc poľnohospodárskych polí. Bolo to niečo neuveriteľné. Čiastočne sme tak odpovedali na otázku, ako žili obyčajní Mayovia. V rovinách sme našli sofistikované zavlažovacie systémy, ktoré dovtedy neboli známe. Je to krasová oblasť a s vodou v nej je to všelijaké: niekedy zmizne, inokedy je nedostupná alebo sa nedá piť. Objavili sme systémy kanálov a nad nimi jazero, z ktorého sa kanály napájali: v nádrži kumulovali vodu a keď bolo treba, popúšťali ju.

Čo vieme o poľnohospodárstve Mayov?

Išlo o hlavný zdroj obživy; neboli ním zvieratá. Veľa sa rieši, či pestovali predovšetkým kukuricu, alebo aj iné plodiny, napríklad strom ramon. Z neho sa doteraz robia výborné ramonové palacinky. Plody sa rozdrvia a urobí sa z nich múka. V pláne máme polia dôkladne zmapovať a analyzovať, aby sme vytvorili modely, koľko druhov potravín pri danej skladbe rastlín a pri danom spôsobe poľnohospodárstva vedeli Mayovia vyprodukovať. Aby sme zistili, koľko ľudí uživilo jedno pole. Z toho dokážeme odhadnúť, koľko ľudí mohla uživiť celá krajina.

Mapa predklasického centra lokality Uaxactun. Foto – archív T. L.

Odkedy chodíte do Uaxactunu v Guatemale?

Prvý raz som tam prišiel v roku 2013. Vtedy to bolo ešte pod Slovenským archeologickým a historickým inštitútom (SAHI). Projekt finančne podporovali do roku 2015. Odvtedy – aj v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou – chodíme do lokality každý rok s výnimkou sezóny 2017. Oblasť mapujeme od roku 2009.

Ako dlho trvajú vaše výpravy?

Kratšie výpravy päť až šesť týždňov, dlhšie deväť až desať. Pod šesť týždňov je to optimálne, potom je to aj o fyzickom a duševnom zdraví. No dostať tam techniku a ľudí stojí peniaze, preto sa výpravy predlžujú.

V akom období počas roka chodíte do Guatemaly?

Obdobie sucha, ktoré je ideálne na výskum, koliduje so semestrom, a keďže učíme na školách, musíme to brať do úvahy. Preto sme už dvakrát absolvovali expedíciu v čase dažďov, no v takom šesťtýždňovom okne, keď ich je menej. Niekedy vás aj tak pekne zleje. Sú to poriadne dažde: ak by ste sa postavili pod sprchu a pustili na seba vodu, bolo by to len ľahké mrholenie v porovnaní s tým, čo je v Guatemale. Problém s výjazdmi do džungle je, že keď vás prepadne tropická búrka, neviete sa niekedy vrátiť, lebo z ciest sa stanú potoky. Máme systém, ktorý sa nám osvedčil – hoci mi to najprv znelo ako v pionierskom tábore –, že o šiestej musí byť každý člen tímu v tábore. Vtedy zapadá slnko. Je to dobrá vec, lebo viete, že keď človek nie je o šiestej doma, pravdepodobne má problém. Párkrát sa nám to naozaj osvedčilo a za ľuďmi, ktorí sa nevracali, sme zorganizovali záchrannú výpravu a dostali ich z problémov.

Ako vyzerá práca geodeta, ktorý v džungli pátra po mayských pamiatkach?

Do príchodu technológie LIDAR v roku 2016, ktorá priniesla do našej práce skutočnú revolúciu, sme pri mapovaní územia vychádzali napríklad z morfológie krajiny. Keď vidíte, že niečo trčí dva či tri metre nad krajinu, je to pre vás potenciálne zaujímavé. Časom získate skúsenosti: tento tvar je podozrivý, má ostré hrany alebo je príliš podlhovastý. Kolega ma naučil, že ak chcem v džungli niečo vidieť, musím si čupnúť. Takto sa dostanem pod úroveň vegetácie a vidím jemné detaily. Mali sme so sebou turistické GPS a plány robili krokovaním. Boli to síce približné plány, ale mali svoju výpovednú hodnotu. Keď sa našli významné mestá, zorganizoval sa výskumný tím, naložili sa dve autá a urobil sa kompletný prieskum aj s 3D mapovaním.

Pri mapovaní sme využívali aj miestnych obyvateľov. Uaxactun vznikol kedysi kvôli ťažbe kaučuku, čo zaniklo, keď prišiel syntetický kaučuk. Obyvatelia Uaxactunu sa teraz živia zberom okrasnej rastliny, ktorá sa používa aj u nás v kyticiach. Miestni prečesávajú okolitú krajinu a raz za čas na niečo naďabia. Bohužiaľ, často to aj vykradnú.

Je vykrádačstvo v lokalite bežné?

Áno. Vrchol vykrádačstva bol počas občianskej vojny. Súvisí to s tým, že Guatemala je extrémne chudobná krajina. Ak vykradnete pyramídu, zničíte síce kultúrne dedičstvo národa, ale uživíte rodinu na pol roka. To sa s miestnymi ťažko rieši. Mám dojem – hoci ich z toho nechcem obviňovať –, že cez výpravu ich učíme, ako veci hľadať a kopať, a zvyšných desať mesiacov to robia za nás. Celé je to šialené: je to vraždenie minulej populácie a kultúry zaživa. 

3D model mayského mesta Ch´anal. Foto – archív T. L.

Ako zmenila vašu prácu technológia LIDAR?

Absolútne. V džungli dokážeme do mapy zaniesť bod každých päť metrov, a to v lepšom prípade. LIDAR je laserový skener, ktorý dáte na lietadlo. Vyšle signál, ktorý sa do zariadenia vráti. Vyráta to vzdialenosť. Výhodou LIDARu je, že na meter štvorcový zachytí až 15 bodov. Za tie roky, čo sme v Uaxactune, sme detailne premapovali možno kilometer štvorcový územia, ale lietadlo za dvojdňový prelet vyriešilo 160 kilometrov štvorcových územia, a to v neporovnateľnej kvalite.

Za deväť rokov sme našli okolo 450 štruktúr. S džungľou sme bojovali s mačetou v ruke a mali sme GPS. LIDAR je na desiatich percentách územia a štruktúr som tam narátal okolo 5-tisíc. Objem informácií sa až zdesaťnásobil, mnohé prvky boli doteraz prakticky nezachytiteľné. Nevidíte len chrámy, ale aj miesta, kde žili bežní ľudia. Vidíte polia a cesty, ktorými sa pohybovali. Mayovia sa museli nejako živiť, ale skúste v džungli nájsť malé mayské pole, ktoré sa prejaví tým, že na piatich alebo desiatich metroch je 30-centimetrový rozdiel. Vďaka LIDARu to vidíme.

LIDAR vám však nepovie, že to, čo ukazuje na mape, je mayská štruktúra. Ako viete, že by mohlo ísť o pozostatok po Mayoch?

Vďaka rokom skúseností z terénu. Viete, že keď sa niečo pomaly a dlho tiahne celou krajinou a je to rovné, asi to nebude výsledok prírodnej, ale ľudskej aktivity. Príroda väčšinou nemá rada pravidelnosti a my interpretujeme pravidelné tvary.

Pohybom po obrázku porovnajte džungľu a vizualizáciu LiDARu s následnou interpretáciou štruktúr

Nenahradí vás vo vašej práci LIDAR, ak poskytuje dáta v neporovnateľne lepšej kvalite?

Nahradí, ale to je normálny stav vedy. „Romantická“ éra výjazdov a náročného ľudského mapovania džungle sa skončila. Niektoré druhy našej práce zmietol LIDAR totálne zo stola. Ale nie všetko, technológia naopak otvorila mnohé nové možnosti a príležitosti. Študentom sa snažím vysvetliť, že ak ovládajú jednu vec dobre, neznamená to, že vyhrali do smrti. LIDAR vyžaduje nové prístupy a oveľa lepšie znalosti programovania alebo spracovania obrazu.

Predstavme si situáciu, že ste v džungli odhalili mayskú štruktúru. Ako by ste vo výskume postupovali ďalej?

Vydali by sme sa za ňou a odkryli by sme vytypované miesta. Urobili by sme sondu, odhalenú architektúru v sondách zmapovali a znova naspäť zahrabali. Prostredie džungle je absolútne deštruktívne: osem mesiacov v roku tam prší, a tým, že to zahrabeme, to zakonzervujeme. Pod zemou sme napríklad našli parádne štukové masky vysoké tri až päť metrov. Boli vo veľmi zachovalom stave. Ale džungľa je vražedná a ak by sme ich nechali voľne v prírode, materiál by sa za osem mesiacov poškodil. Masky sú z vápenca a ten s kyslými dažďami nejde príliš dokopy. Tak sme to dobre zdokumentovali, aby sa mohli 3D prezerať, zakonzervovali sme ich a znova zakopali. S tou informáciou, že už vieme, kde to je. Dokonca sme v danej lokalite robili aj reexkaváciu, keď sa jedna takto ošetrená maska nanovo po 30 rokoch vykopala, aby sme zistili, ako sa vtedy používané konzervačné metódy prejavili na maskách.

Myslel som, že pamiatky odhalíte, sprístupníte a artefakty odveziete do múzeí.

Dnes je tendencia robiť archeológiou nedeštruktívne. Artefaktová archeológia je archeológiou spred sto rokov. Bola jednou z najdeštruktívnejších vied na svete: čo vykopete, zničíte. Keď sa v minulosti začínali robiť prvé archeologické expedície, robili ich elity a tie zaujímali len sídla elít. Teraz – hlavne vďaka LIDARu – môžeme po prvý raz robiť archeológiu bežných ľudí. Zrazu nevidíme len tri, štyri pyramídy a paláce, ale vidíme stovky a tisíce malých domov, kde žila obyčajná mayská rodina, a vidíme stovky mayských polí. Je otázne, ako toto odkomunikovať verejnosti. Máte pravdu, že tú často zaujímajú najmä vystavené vázy a iné predmety.

Ako žili obyčajní Mayovia?

Vieme, že spoločnosť bola komplexná a dobre vzdelaná. Odhadujeme, že niektoré štruktúry, ktoré nachádzame, slúžili pravdepodobne ako školy. Poviem vec, ktorú sa podarilo dokázať nám geodetom. Mayská ríša mala dve fázy: o predklasickom období sa zjednodušene hovorí, že bol taký socík. Observatóriá a chrámy boli verejné. Ale v neskoršom období sme zmapovali malé múriky, ktoré zo socíku spravili kapitalizmus. Vznikali oddelené priestory a súkromné vlastníctvo. Je zvláštne vidieť, ako si ľudia postavili ploty, že ty tadiaľto prejdeš alebo neprejdeš. Vďaka tomu, že sme zmapovali tie ploty, sme mohli povedať, že spoločnosť sa stala viac uzavretou. 

Hypotetická vizualizácia veľkej centrálnej pyramídy objavená mapovaním Tibora Lieskovského. Foto – Centrum mezoamerických štúdií

Zachovali sa cintoríny Mayov?

Nie. Miestne vápencové podložia sú extrémne deštruktívne, takže sa v nich človek rozloží veľmi rýchlo. Máme však pohreby elít a tie sú v pyramídach alebo v jaskyniach.

Čo prispelo ku kolapsu Mayov?

Hypotéz je veľa, jedna z nich hovorí o potenciálnom environmentálnom kolapse. Mayská civilizácia skolabovala dvakrát. Z prvého kolapsu v 2. storočí sa pozviechala a postavila krásne mestá ako Tikal. Znova padli o niekoľko sto rokov neskôr v 8. až 9. storočí, zrejme kvôli odlesňovaniu či zmene klímy. Obrovské zavlažovacie kanály a zložité poľnohospodárske systémy sú veľmi náročné na údržbu a organizáciu spoločnosti. Potom stačilo, že došlo ku krátkodobému ochladeniu alebo neúrode, ľudia sa pravdepodobne časom obrátili proti vedeniu, ktoré práce riadilo, takže sa pripravili o schopnosť udržiavať tie zložité systémy, následne nastal boj o zdroje a spoločnosť sa rozpadla. Je to len jeden z možných faktorov. Príčin, možných mechanizmov a vzájomne súvisiacich faktorov bolo isto viac. Práve možnosť testovania našich hypotéz na LiDARových dátach umožní tieto otázky zodpovedať výrazne lepšie ako v minulosti.

Lepšie ako o kolapse je však hovoriť o transformáciách. Lebo v Guatemale Mayovia dodnes žijú a hlásia sa k tomu. Keď došli dobyvatelia z Európy, Mayov našli, ale boli zdecimovaní, aj populačne, a nedokázali čítať vlastné písmo a porozumieť mu.

Aké písmo Mayovia používali?

Ide o hieroglyfy, princípom je však logo-sylabické písmo. S mayským písmom je spojený príbeh, ktorý súvisí aj so slovenskými vedcami. Istý španielsky jezuitský kňaz Diego de Landa v roku 1562 vyhlásil, že všetko mayské písmo a písané dielo je od diabla. Veľmi dôkladne dal spáliť ich knihy. Prežili len tri na svete a volajú sa mayské kódexy. Tretiu nanovo spracoval a interpretoval jeden z našich kolegov Jakub Špoták. Písmo vieme z veľkej časti prečítať (asi 90 percent glyfov), ale s pochopením významu sme menej úspešní (asi 70 percent). Centrum mezoamerických štúdií pod Filozofickou fakultou UK, ktoré realizuje výskum v Guatemale pod vedením historika a religionistu Milana Kováča, robí na Slovensku hieroglyfické workshopy. Študenti, ale aj široká verejnosť, sa na nich učia čítať mayské písmo. Na jednom z workshopov som sa zúčastnil a za deň či dva sme už vedeli prečítať mayskú stélu. Majú na nich záznamy typu: „Tri dni pred týmto a desať rokov po tomto sa stalo, že došiel tento vládca k moci“.

Ako sa vám žije v Uaxactune s miestnymi?

V Uaxactune máme prenajatý tábor, ktorý slúži miestnej ochranárskej organizácii. Žijeme v symbióze s obyvateľmi, ale takmer každý rok sa stane, že nás vykradnú. Oberú nás o pár stovák dolárov, ale oni si tak vyriešia situáciu celej rodiny. Komunita si nás váži, lebo tam prinášame prácu, nie všetkých si však vedia ustrážiť. Keď sme na výjazdoch v džungli, musíme s miestnymi spolupracovať, bez ich schopností by sme prežili len ťažko. Sú to ľudia, ktorí sa s mačetou narodili aj s ňou umierajú. Predsa len, my sme mestskí gringovia (cudzinec alebo osoba hovoriaca iným jazykom než po španielsky, pozn. red.).

Ak si niekedy s robotníkmi aj štrngneme, lebo odvádzajú super robotu, tak nie viac ako jedno pivo. Lebo to potom robí neplechu. Geneticky sú to Aziati a nemajú enzýmy na odbúravanie alkoholu. Tri pivá ich položia a keď si dajú trošku pálenky, nastáva rozvrat. Guatemala má za sebou 47-ročnú občiansku vojnu, ktorá sa skončila pred 25 rokmi. Mayovia už nie sú v krajine zaznávaní ako menšina, hoci ešte v 80. a 90. rokoch boli vyvražďovaní. Diktátor pochytal nejaké mayské kmene a ukazoval ich v hlavnom meste Gutemala City počas vojenských prehliadok. Mayovia sa teraz stavajú na nohy a budujú si vlastnú identitu. Hoci je to za cenu nacionalizmu, ktorý mi občas lezie na nervy. Súčasťou toho je aj príbeh, ako im gringos, čiže bieli muži, ubližovali a ničili ich. V princípe majú pravdu. Mimochodom, naše práce musia byť písané po španielsky, to je podmienka.

Výskumníci Jakub Mižičko, Tomáš Drápela, Tibor Lieskovský, Lenka Horáková a Jakub Špoták v Uaxactune v Guatemale. Foto – archív T. L.
Lokalita Uaxactun v guatemalskej džungli a okolie. Slovenský výskumný tím zmapoval 160 km² územia v provincii Petén na severe Guatemaly a objavil 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4775 horských terasových polí a 5080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd. Foto – archív T. L.

Pobyt v džungli musí byť náročný fyzicky aj psychicky. Tešíte sa na expedície do Guatemaly?

Väčšinou áno. Hoci je to drsná krajina a výskum je fyzicky veľmi namáhavý. V Guatemale človek ocení tie roky, čo strávil na dedine u starých rodičov a na intráku. Naučí ho to vychádzať v kolektíve 20 až 30 ľudí, nejako to prežiť a znížiť nároky na pohodlie. Lebo keď idete na záchod, beriete si mačetu, aby ste odplašili mačky a ostatné zvery, keď ňou mlátite o strom.

Ako znášate jedovaté hady a pavúky?

Po čase sa stanú bežnou súčasťou vášho života. Ľudí často zaujímajú príbehy o hadoch, pavúkoch a jaguároch. Vieme ich povedať dosť, ale to neznamená, že by sa diali na dennej báze.

Videli ste jaguára?

Osobne nie, ale bol som v tábore vo chvíli, keď ho napadol. Bolo to fakt niečo. Mapovali sme jedno mayské mesto a zažili sme tam dva útoky jaguárov. Bolo to bizarné, lebo sme sa rozhodovali, či ostaneme v džungli, kde treba domapovať mesto, ale hrozia vám jaguáre, alebo sa stiahneme na základňu guatemalskej vlády, kde je problém s krokodílmi. Rozhodli sme sa pre jaguáre a domapovali sme to. V džungli sme tak hlboko, že sa nás zvieratá neboja. Nepoznajú nás ako predátora. Stalo sa nám, že sme od seba museli doslova odtláčať džungľových pávov, aby sme mohli merať ďalej. O pár sto kilometrov ich lovia za ťažké peniaze a nám stáli v ceste.

Opice vám pri práci nevadia?

Občas sa stane, že keď chcete v kľude merať, musíte s nimi viesť teritoriálne vojny. Keď chcete, aby zmizli, začnete na nich kričať, prípadne po nich niečo hodíte. Keď vravím, že ideme do džungle na hĺbkovú výpravu, aby sme preskúmali vytipované miesto, znamená to, že ideme šesť hodín autom, ale je to len 30 kilometrov. Cestu si pílite pred nosom. Často sme sa ocitli na miestach, kde ľudská noha nevkročila celé stáročia. Spíme v stanoch, nie pod širákom, predsa len, je tam jedovatý hmyz a iné nepríjemné tvory. Stan vás síce neochráni od veľkých mačiek, ale od takýchto vecí áno. Je to taká moskitiéra.

Čo na výprave jete?

Vajcia a fazuľu, vajcia a fazuľu a potom vajcia a fazuľu. Musíte si zobrať vlastné zdroje, vrátane vody. Zásoby si musíme vyrátať presne na počet osôb. Strava je tam veľmi jednoduchá, jeme to, čo miestni, ale v džungli je účelná. Je dostatočne výživná na to, aby sme dokázali makať od nevidím do nevidím.

Je v džungli tma tmúca?

A aká. Takú tmu, ale aj oblohu, som ešte nezažil. Oblohu bohužiaľ až tak často nevidieť, lebo džungľa viaže vlhkosť, ale keď sa obloha zjaví, posadí vás to na zem. Mám malý problém, že sa mi z nej robí fyzicky zle. Vyštudoval som aj astronómiu a takmer každú jasnejšiu hviezdu a súhvezdie poznám po mene. Lenže tam je obloha stočená inak ako u nás a pretože ju mám z pozorovaní na Slovensku vpálenú do hlavy, ten rozdiel mi robí zle. Ale vidíte tisíce a desaťtisíce hviezd a je to niečo neuveriteľné. Je to skutočné nebeské divadlo.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie