Denník N

Celú ulicu v centre Bratislavy skúsia zatvoriť pre autá a vrátiť ľuďom, robia aj na manuáli pre Panenskú

Barbara Zavarská. Foto – Illah van Oijen
Barbara Zavarská. Foto – Illah van Oijen

Združenie Punkt chce na jeden deň vytlačiť autá z Mickiewiczovej. Ak mesto bude súhlasiť, chceli by dopravu na ulici obmedziť aj na dlhšie obdobie.

Už desať rokov existuje v Bratislave združenie Punkt. Jeho spoluzakladateľka Barbara Zavarská rozpráva o tom, ako pomohli vytvoriť manuál pre rozvoj Panenskej ulice a jej okolia, kde organizujú Dobrý trh – manuál dá pravidlá rekonštrukciám a napríklad chodníky či osvetlenie by mali byť jednotné. Hovorí aj o tom, ako chcú Mickiewiczovu ulicu uzavrieť pre autá a priamo na ulici zorganizovať konferenciu o jej budúcnosti.

Vaše združenie Punkt plánuje tento rok usporiadať konferenciu WhatCity? netradične na Mickiewiczovej ulici, kde počas akcie nebudú jazdiť autá. Prečo ste si vybrali túto ulicu?

Mickiewiczova je prirodzené pokračovanie Obchodnej. Tá má špeciálny režim vhodný pre chodcov, cyklistov a MHD, lenže momentálne je v istom bode akoby amputovaná, zrazu končí. Keby bola aj Mickiewiczova príjemnejšia pre chodcov, bolo by možné sa konečne bez problémov pohybovať pešo po širšom centre. Aj z nadväzujúcej Krížnej by mohol byť príjemný bulvár, ak by sa doprava utlmila.

Je v tejto časti príliš intenzívna?

Celá štvrť tým trpí. Upozornil nás na to developer ITB Development, ktorý tam vlastní budovu. Spravili si dopravnú štúdiu a zistili, že 98 percent áut sú tranzitná doprava, ktorá by mohla byť odklonená na obchvat.

Má byť konferencia podobný projekt ako váš Dobrý trh, kde ulice zaberú stánky a ľudia, len sa chcete viac sústrediť na obmedzenie dopravy?

Netvrdíme, že upokojením dopravy na Mickiewiczovej vyriešime všetky problémy dopravy v Bratislave. Vízia dopravy v meste má byť komplexná, vyžaduje dlhodobé investície a je to politická otázka. Bez poukázania na problémy sa tomu politici nebudú venovať a našou snahou je znovu otvoriť túto tému a prilákať pozornosť médií a verejnosti. V rámci projektu WhatCity? prinášame pozitívne príklady živého mesta z domova a zo zahraničia a dávame možnosť diskutovať s odborníkmi pre širokú verejnosť zoči-voči.

Barbara Zavarská (37)

Je z Bratislavy, vyštudovala architektúru na bratislavskej VŠVU. Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Punkt, kde riadi projekty konferencie o verejnom priestore WhatCity?, projekt na podporu stavebného dedičstva Localicon a pouličný festival Dobrý trh.

Ako bude ulica počas konferencie vyzerať?

Ulicu uzavrieme na jeden deň 19. mája pre všetkých okrem MHD. Susedia aj verejnosť budú môcť na ulici za jedným stolom diskutovať s 30 rečníkmi. Pozveme lokálne prevádzky, aby tam predávali, urobili piknik alebo kultúrny program. Sú tu neobjavené dvory, lebo to nie je zóna, kde sa ľudia idú len tak prejsť, ako napríklad dvor hasičov, kde pravidelne hrajú hokej, alebo dvor SNG a galérie Satelit v kasárňach.

Máte aj dlhodobé riešenie, čo s hustou dopravou v okolí Mickiewiczovej?

ITB má štúdiu, ako by sa doprava mohla jednoducho zmeniť. Jeden variant je zachovať MHD a pre autá ulicu zjednosmerniť. Videli sme to teraz pri rekonštrukcii Špitálskej, keď bola celá Mickiewiczova zavretá a autá to zvládli. Zároveň v lokalite Mickiewiczovej v spolupráci s Milotou Sidorovou vedieme participatívny výskum potrieb obyvateľov a užívateľov. Jeho výstupy budú tiež zohľadnené v dopravnom projekte.

Ľudia, ktorí dopravu riešia, zvyknú hovoriť, že polícia uprednostňuje autá a nechce ich obmedzovať.

Mali sme poradu aj s krajským dopravným inšpektorátom. Viac-menej sú všetci naklonení jednorazovej akcii, ale otázka je, čo s dlhodobejšou zmenou. Treba navrhnúť varianty, kam presunúť hlavné ťahy. V projekte sú aj dopravní inžinieri a zástupcovia dopravného podniku, medzi ktorými panuje názor, že doprava je ako voda a tam, kde sa pustí, tam pôjde. Nepotrebujeme viac ciest. Keď dopravu obmedzíme, ľudia si nájdu iný spôsob. Samozrejme, musí byť dostupná alternatíva a MHD v Bratislave to z nejakého neznámeho dôvodu stále nie je.

Ako si novú Mickiewiczovu predstavujú študenti architektúry

Radikálny názor, ktorý predpokladá úplné vylúčenie dopravy z Mickiewiczovej ulice a vytvorenie pešej zóny.
Tento návrh pracuje so svetlom a tieňom. Listnaté stromy situované do ostrovčekov v strede uličného koridoru slúžia v lete najmä pre chodcov ako ochrana pred slnkom.
Jednoduchým zásahom – presklenie časti steny – vznikne na ulici nový prvok, špecifické miesto, genius loci. Ulica dostáva novú identitu.

Ako sa na to pozerá vedenie mesta?

Boli rokovania s primátorom a sú náznaky, že by po evente mohli spustiť pilotnú skúšku uzavretia ulice na niekoľko týždňov. Ak by sa to podarilo, sme zvedaví, ako rýchlo na to zareagujú lokálne prevádzky a ľudia. Mentálne to chvíľu trvá, ale bola by to veľká vec. Aj my by sme si vyskúšali instantné zmeny podľa vzoru napríklad New Yorku a ľudia by potom pochopili, že je to pre nich výhodné.

Ako by sa Mickiewiczova mohla zmeniť?

Mohli by sa rozšíriť veľmi úzke chodníky, kde sa nezmestí ani kočík. Okrem tranzitného priestoru by vznikol aj priestor na oddych. To je princíp, ktorý je často využívaný v manuáloch verejných priestorov. Ide o zrovnoprávnenie všetkých užívateľov ulice – áut, cyklistov, chodcov, oddychu, zelene a služieb. Teraz dominujú autá.

Čo by sa stalo, keby bolo áut na Mickiewiczovej menej?

Keby tam nebola taká frekvencia áut alebo by išli pomalšie, mohlo by tam vzniknúť viac služieb a bolo by to príjemnejšie pre život. Podobné je to aj na Štefánikovej, kde postupne odchádzajú obyvatelia. Sme presvedčení, že táto ulica má obrovský potenciál stať sa mestským bulvárom. Výskum nám ukázal, že na Mickiewiczovej je veľa AirBnB bytov. V zahraničí sa tomu mestá veľmi bránia, lebo ide o dočasných nájomníkov, ktorí netvoria komunitu, naopak, ju rozbíjajú. (Prezentácia výsledkov mapovania Mickiewiczovej bude 31. januára v Satori stage.)

Obyvatelia a prevádzky spolu s radnicou vymýšľajú, ako zmeniť tiež Kollárovo námestie nad Mickiewiczovou.

Na Kollárku všetky iniciatívy prepojila nadácia Green Foundation a spolu sformulovali ideu, že môžu vzniknúť podzemné garáže, upokojí sa doprava a nový koncept oddychovej zóny môže zahŕňať napríklad aj ostrovček pred Hurbanovými kasárňami, kde momentálne parkujú autá. V celej oblasti vrátane Mickiewiczovej sú konfliktné momenty. Je tam veľa neprehľadných a nebezpečných križovatiek, ktoré by sa mohli upraviť a mohol by byť dostupnejší aj peší ťah na Medickú záhradu.

Organizátorky Dobrého trhu Barbara Zavarská (vľavo) a Illah van Oijen (vpravo). foto – tasr

Pracujete aj na novej podobe Panenskej ulice, kde sa pravidelne koná Dobrý trh.

Susedstvo Panenskej vnímame ako silnú komunitu, ktorú rozvíjame popri práci na Dobrom trhu. Z veľkej časti ide o kultúrne podujatie, kde zapájame susedov alebo inštitúcie, aby trh brali ako svoju akciu, ktorá môže zlepšiť susedstvo. Pravidelne robíme so susedmi aj pikniky. Za šesť rokov vzniklo know-how, ako spolupracovať a získať si dôveru susedov, čo však prináša aj zodpovednosť voči komunite. Sme užívatelia tejto štvrte a sme rovnako ako jej obyvatelia citliví na zanedbaný verejný priestor.

Obyvatelia majú povedať, čo chcú zmeniť?

Ideu rekonštrukcie Panenskej predstavil starosta na Dobrom trhu na Panenskej v roku 2016. Mestská časť pripravila dopravný projekt na časť Panenskej, ktorý predstavili na našom susedskom pikniku v júni 2017. Susedia reagovali rôznymi pripomienkami a obrátili sa s prosbou o pomoc na nás.

Ako ste to riešili?

Podnety sme sprostredkovali starostovi a na ich základe dospel k rozhodnutiu, že je tu potrebné viesť participatívny plánovací proces. Tiež dospel k rozhodnutiu, že sa musí riešiť rekonštrukcia komplexne aj s priľahlými ulicami a presadil do rozpočtu vytvorenie manuálu verejných priestorov pre celú zónu. Prihlásili sme sa do súťaže na participáciu a uspeli sme. Výsledkom bude podklad na tvorbu manuálu verejných priestorov zóny Panenská a okolie. V Bratislave to úplne chýba, iné mestá manuály bežne používajú.

Prečo by mala mať nejaká ulica alebo štvrť vlastný manuál?

Vďaka nemu sa predchádza nekoncepčným rekonštrukciám či nevhodným materiálom a komplikovaným projektom na každý jeden chodník. Manuál zvykne riešiť osvetlenie, reklamu, dizajn, dopravu, parkovanie, bezpečnosť, zeleň, oddych, kanalizáciu či služby pre obyvateľov. Odporúčania v manuáli pre Panenskú by sa mali týkať aj charakteru zóny, napríklad v skladbe chodníkov, ktorým v Starom Meste už začali dávať novú podobu. Kamenná dlažba je často finančne nedostupná, avšak existuje spôsob, ako sa vyhnúť takzvanej zámkovej dlažbe a jej príbuzným variantom s typizovanou skladbou.

Niečo ako na Židovskej?

Podobné. Je to nekoncepčné a lacné riešenie, ktoré v centre mesta nemá čo robiť. Manuály verejných priestorov môžu ponúkať konkrétne riešenia, napríklad berlínsky ponúka celú škálu jednoduchej, no dômyselnej skladby chodníkov podľa ich funkcie či situácie. Manuál verejných priestorov štvrte okolo Panenskej bude prvým takýmto dokumentom v Bratislave a veríme, že jeho princípy budú využiteľné aj na iných miestach.

Keď ste sa ľudí pýtali, čo chceli na Panenskej a okolí zmeniť?

Celkovo sme mali asi 125 podnetov. Zaujímavé boli výsledky pri otázke asociácií s územím. Mnohí z opýtaných štvrť Panenskej definovalo ako svoju časť Bratislavy, kde sa dejú dobré podujatia, alebo kde majú dobrých susedov. Tým sa nemôže pochváliť hociktoré susedstvo v Bratislave. Ako na najväčšie problémy ľudia upozornili na zanedbaný stav budov, málo zelene, tranzitný charakter Zochovej a Kozej ulice či parkovanie.

Nemajú kde zaparkovať?

Paradoxne boli obyvatelia naklonení vytvoreniu oddychových prvkov na ulici aj na úkor parkovania. Zaujímavo ľudia reagovali na tému vnútroblokov, ktoré boli kedysi zelenými pľúcami Bratislavy, dnes sú tam parkoviská. Obyvatelia by boli radi, ak by sa zaviedlo pravidlo zelených vnútroblokov, alebo ak by sa sprístupnili verejnosti. Mohlo by sa to rozdeliť na časové zóny a striedať aj s parkovaním.

Chceli obyvatelia aj viac zelene?

Mali pocit, že ulica je skôr suchá a prašná, zároveň má problém s odvodom vody. Všetky tieto zistenia poukazujú na nedostatok zelene v prostredí, pretože zeleň sa so všetkými týmito problémami vyrovnáva najlepšie. Zároveň sú si vedomí problémov s údržbou stromov napríklad na Kozej.

Ako ľudia vnímajú bezpečnosť okolo Panenskej?

Intenzívne reagujú na to, že tam autá jazdia rýchlo, preto by pomohli spomaľovače. V celej zóne sa tiež parkuje divoko, najmä na križovatkách, kde je najviac obchodov a služieb a najviac chodcov, detí, seniorov, rezidentov. Na Zochovej sa nedá po chodníkoch chodiť, jedna strana je absolútne blokovaná.

Ako budete na Panenskej pokračovať ďalej?

Náš výskum, ktorý bude slúžiť ako podklad pre manuál verejných priestorov, bude verejne dostupný. Mestská časť ďalej vypíše tender na zhotoviteľa manuálu a potom projekt rekonštrukcie, na čo bude dozerať architekt Igor Marko. Starosta v decembri informoval, že získal peniaze na rekonštrukciu Panenskej aj Kozej, takže by malo dôjsť aj k fyzickej zmene stavu.

Na Panenskej vznikajú aj úplne nové stavby, ktoré menia komunitný charakter ulice. Chcete ho nejako zakonzervovať?

To ako stavba ovplyvňuje charakter ulice nie je otázka toho, či je nová, ale toho či je kvalitná alebo nie. Komunitný charakter ulice neovplyvňujú len novostavby, ale najmä verejné priestory. Podľa výsledkov štúdie by obyvatelia chceli, aby sa v štvrti okolo Panenskej posilnilo neformálne stretávanie sa, aby sa znížila intenzita automobilovej dopravy, aby toto susedstvo bolo atraktívne pre život. Samozrejme, čo sa týka novostavieb alebo historických budov, manuál ťažko môže nahradiť rozhodnutia pamiatkarov či stavebného úradu.

Ako by teda mohol pomôcť?

Môže ovplyvniť územnoplánovaciu dokumentáciu. Väčšina z budov v štvrti okolo Panenskej by mala byť chránená, avšak ochrana štátu sa vzťahuje najmä na baroko, napríklad na paláce na rohu Štetinovej a Panenskej, ktoré chátrajú. K nim by sa určite mal pridať aj funkcionalistický dom Astorky, no pamiatkový úrad má dlhodobo problém uznať pamiatky z 20. storočia. Padli tam viaceré budovy a vzniká precedens, že stavebný úrad tu schváli veľa vecí, ktoré nemajú architektonickú kvalitu.

Dom na rohu Panenskej a Štetinovej ulice. Foto – Google Street View

 

Teraz najčítanejšie